Andy sa vrátil ako hrdina. Jazvu si nevšímaj, žiješ, vraví mama

Na dorasteneckom PP Invest Cupe sa bojovalo o víťazstvá, poháre i medaily, emócie hrali prím. Ako každý rok. Jeden príbeh však bol netuctový.

Slzy sa tisli do očí na záverečnom ceremoniáli po celodennom maratóne dorasteneckého turnaja. Sošku pre najlepšieho brankára turnaja stískal Andreas Nagy z Kolíňan. Chalan, ktorý v novembri 2019 sedel v autobuse smrti…

Je späť, zaradil sa do normálneho života, vrátil sa aj k futbalu. Silnejší a odolnejší. V sobotu pomohol svojej partii prebojovať sa medzi najlepšiu štvoricu tímov. Strelil dokonca aj dva góly! „Tie ma potešili, ale mohlo ich by aj viac. Ani cenu som nečakal,“ vravel skromne po turnaji. „Po tom všetkom, čo sa stalo, som veľmi rád, že som si mohol zahrať a že sa vôbec takéto turnaje organizujú. Už dva týždne po havárii som začal naplno trénovať,“ prezradil Andreas Nagy.

V hale mu tlieskala aj mama Žaneta Nagyová. „Ja si jeho život bez futbalu neviem predstaviť. Odmala buď spal s kopačkami alebo rukavicami. Už po dvoch týždňoch po havárii sedel v autobuse s výberom dorastu na turnaj… Dve lásky ho ženú vpred životom…,“ zamyslela sa Žaneta Nagyová. Vníma Andyho návrat ako zázrak? „Na to sa ťažko odpovedá. Niet dňa bez spomienok, sĺz. No povedali sme si veľakrát: Asi to tak malo byť, pre niečo si tu mal zostať, pre niečo si dostal druhú šancu, pre niečo, čo musíš dokončiť. A tu jazvu si nevšímaj, žiješ.

Veľmi mu pomohol Henrich Richter, ktorý ho začal brávať chytať za svoje mužstvo do vrábeľskej miniligy. Aj tam dostal cenu. Klobúk dolu pred jeho výkonmi, obdivujem ho. A to dnes strávil celé dopoludnie na brigáde!“ zdôverila sa mama Andreasa Nagya. Jedného z hrdinov soboty.

Nielen v jeho prípade platí: futbal je tá najdôležitejšia vedľajšia vec v živote…

Tréner Dobiaš: Futbalové srdce ťahalo Andyho na ihrisko

Čo hovorí o Andreasovi Nagyovi jeho tréner Peter Dobiaš?

„Keď som sa dozvedel o havárii autobusu, hneď som volal Andreasovmu otcovi a ten mi potvrdil, že tam bol aj Andy. Samozrejme, zabolelo to, prišla úzkosť a myšlienky, ako sa to mohlo skončiť. Neviem si predstaviť, ako sa cítili rodičia Žaneta a Michal. Andy mal šťastie v nešťastí.

Som veľmi rád, že sa zapojil do mužstva hneď po 2-3 týždňoch. Veľmi mu pomohol výborný kolektív, s ktorým strávil takmer celý život. Sám sa tlačil do brány, aj keď sa mu to ešte neodporúčalo, ale jeho futbalové srdce ho ťahalo na ihrisko. Uvedomujeme si, čo sa stalo a verím, že ho to len posilní, či v osobnom živote alebo v tom futbalovom. Patrí k najväčším oporám mužstva a je na ňom vidieť, že na ihrisku si užíva každý moment, každú chvíľku a hlavne napreduje. Verím, že z neho bude kvalitný brankár a bude robiť radosť nielen rodičom, ale hlavne kolíňanským fanúšikom.”

AUTOR: Martin Kilian st. (zdroj: mynitra.sk).