Míľniky jubilanta Tibora Tótha: Štibrányi, tri postupy aj Semillon
Ako hráč, tréner i funkcionár zažil tri postupy Dolných Obdokoviec do najvyššej okresnej súťaže. Medzi najkrajšie futbalové zážitky však Tibor Tóth radí aj triumf v Campri cupe. Čerstvý sedemdesiatnik oslávi životné jubileum symbolicky – s futbalovou partiou v Prahe. BFC Dolné Obdokovce tam cestuje za odmenu od Oblastného futbalového zväzu Nitra za víťazstvo v pohárovej súťaži.
Tém na debatu sa ponúkalo neúrekom. S Tiborom Tóthom sme sa preto najskôr vrátili o viac ako šesť desaťročí späť – k jeho prvým futbalovým krokom doma na Bodoku.
„Vtedy bola iba jedna žiacka kategória, v ktorej sme hrali všetci od šiestich do pätnástich rokov. Mojím prvým trénerom bol Imrich Buday, náš pán učiteľ,“ lovil Tibi v spomienkach s ľahkosťou, akoby sa to všetko odohralo iba včera. Neskôr ho viedli aj Pali Činger či Alfréd Gyepes. Z Tibora vyrástol rýchly a technický útočník s nosom na góly. Za „áčko“ Dolných Obdokoviec nastúpil prvýkrát už ako šestnásťročný. „Futbal bol vtedy úplne iný ako dnes. Akoby sme boli všetci viac na jednej kope a ihrisko sa nám zdalo obrovské,“ usmieva sa. Pri porovnávaní dvoch futbalových období však vidí veľký posun. „Dnešní hráči aj mužstvá sú takticky oveľa vyspelejší, trávniky sú parádne a na vyššej úrovni sú rozhodcovia aj všetko okolo nášho futbalu. Na druhej strane, v našej ére mal futbal úplne inú pozíciu v spoločnosti a v živote na dedine. Do stredy sme hovorili o poslednom zápase a od štvrtka sa už debatovalo o tom najbližšom.“
Bodocký „Štibrányi“ s číslami 10, 13 aj 14
Jeho generácia vyrastala na menách ako Gerd Müller, Johan Cruyff či trnavský hrdina Jozef Štibrányi. A podľa svojich vzorov striedal bodocký bombardér na drese aj čísla 10, 13 či 14. Prirodzene prichádzali aj ponuky z vyšších súťaží. Do tretej ligy ho lákali Levice, opakovane sa ozvali v tom čase silné Želiezovce. Lenže futbal nebol jedinou Tiborovou vášňou. Z ihriska totiž často mieril rovno na pódium. Basgitara a spev mali pevné miesto v jeho živote vďaka hudobnej skupine Semillon. „Tréneri sa chytali za hlavu, keď som po zápase utekal hrať na zábavu alebo svadbu. V tom období sme boli na roztrhanie, obsadení prakticky každý týždeň, takže o futbale na vyššej úrovni nemohla byť veľmi reč,“ spomína.
Repertoár bol pestrý. „Hrali sme všetko – od Omegy cez Elán a Žbirku až po slovenské aj maďarské ľudovky.“ A prečo práve Semillon? „Jeden z nás študoval vinohradníctvo, z Francúzska vtedy prišla nová odroda hrozna a bolo rozhodnuté,“ vysvetľuje Tibor so smiechom.
Tri postupy. Zakaždým v inej úlohe
Sedemdesiat rokov by mu hádal málokto. Stále je aktívny, podniká v autodoprave a futbal v Dolných Obdokovciach dlhé roky podporuje aj finančne. S klubom zažil tri postupy. Každý však úplne inak. „Prvýkrát ako hráč. Pri druhom postupe som bol trénerom a zároveň prezidentom klubu. No a do tretice som už oslavoval v úlohe sponzora a člena vedenia.“ Pri takej bilancii sa ponúkala otázka, ktorá generácia bola tým skutočným bodockým „Aranycsapatom“ – zlatým mužstvom? Tibor sa do porovnávania nepustil. „Za tie roky sme mali veľa skvelých hráčov a nedovolím si povedať, ktoré mužstvo bolo na Bodoku to najlepšie. Každá éra a každá partia mala svoje čaro. Pred všetkými ľuďmi, ktorí boli za tie roky na ihrisku aj okolo neho, sa skláňam.“
Derby? Iskrilo to s Pohranicami, Čeľadicami aj Cetínom
Samostatnou kapitolou futbalu v Dolných Obdokovciach sú derby zápasy. Kto je teda najväčším rivalom Bodoku? „Kedysi to boli najmä Pohranice. Potom sa to striedalo – Hosťová, Čeľadice, Klasov, Nitrianske Hrnčiarovce, Lapáš či Veľký Cetín. S nimi to vždy iskrí,“ vyratúva. A hneď s úsmevom dodáva: „Ale so všetkými sme zároveň kamaráti. Samozrejme, až po zápase.“ Aj táto veta veľa napovedá o chlapíkovi, ktorého možno bez preháňania označiť za jednu z duší futbalu v Dolných Obdokovciach.
Campri cup patrí medzi najkrajšie spomienky
V Dolných Obdokovciach sa za posledné roky odohralo viacero významných podujatí oblastného futbalu. „Veľmi hrdí sme boli, keď sa u nás organizoval Zápas hviezd aj prvé finále pohárovej súťaže Campri cup. A o to viac nás teší, že sme túto súťaž napokon dokázali aj vyhrať.“ Práve triumf v Campri cupe priniesol hráčom BFC atraktívnu odmenu od ObFZ Nitra – trojdňový výlet do Prahy spojený aj s návštevou medzištátneho futbalového zápasu Česko – Chorvátsko. „Prahu si teraz s chlapcami užijeme tak, ako sa patrí!“ teší sa Tibor.
Vo výprave je devätnásť hráčov, členovia vedenia klubu a pozvanie prijal aj starosta Dolných Obdokoviec Marián Paulisz. „Urobil kus dobrej roboty a veľmi pomáha športu aj futbalu. Preto sme nesmierne radi, že si starosta našiel čas a prijal naše pozvanie do Prahy. Nielen pre futbal v Dolných Obdokovciach je veľmi dôležitým hráčom,“ zložil Tibor poklonu prvému mužovi obce.
Najväčšie poďakovanie patrí Olinke
Na záver rozhovoru si však Tibor Tóth nechal poďakovanie pre človeka, bez ktorého by zrejme nebolo možné celé desaťročia deliť život medzi rodinu, futbal, hudbu a prácu. „Manželka Olinka ma vždy podporovala. Mala pochopenie aj trpezlivosť, keď som svoj voľný čas delil medzi tréningy, zápasy, skúšky a koncerty. Jej patrí moja najväčšia vďaka.“
A tak sa príbeh Tibora Tótha po viac ako šiestich desaťročiach s futbalom symbolicky posúva tam, kde sa vlastne celý píše – na Bodok, medzi ľudí, futbal a partiu, ktorá preňho vždy znamenala viac než iba deväťdesiat minút na ihrisku.
Štefan Korman
Foto: archív Tibora Tótha
