V Žitavciach milióny nelietajú, futbal robia srdcom

Siedma liga je momentálne náš vrchol, priznáva predseda TJ Žitavce Roman Hegedüš.

Areál ihriska očarí aj tých náročnejších priaznivcov futbalu, do očí bije aj skromná atmosféra. Funkcionári v Žitavciach sa však nesťažujú, robia s tým, čo majú, chodu klubu podriaďujú svoj čas. Do druhej najmenšej siedmoligovej dedinky, ktorá sa nachádza len kúsok za Vrábľami, sme zavítali počas nedeľného obľúbeného a tradičného turnaja (výsledky a kompletná fotogaléria: http://nasanitra.sme.sk/c/20198421/v-zitavciach-triumf-domacich-foto.html#storm_gallery_45892).

Povedzte nám niečo o šestnástom ročníku turnaja o putovný pohár poľnohospodárskeho družstva Lúčnica, s. r. o. V akých pomeroch prebieha? – spýtali sme sa Romana Hegedüša, predsedu TJ Žitavce
„Turnaja sa každoročne zúčastňujú Žitavce, Dyčka a Lúčnica nad Žitavou, hrával aj Melek, no ten už futbalové mužstvo nemá. Poľnohospodárske družstvo Lúčnica prispieva na chod vymenovaných klubov istou finančnou čiastkou, peniazmi motivuje aj účastníkov tradičného turnaja o putovný pohár. V organizovaní turnaja sa kluby striedajú. Ide o ukončenie sezóny, spolu posedíme, podebatujeme, pripravená je aj tombola. Som rád, že všetko prebehlo bez problémov, na konci sme sa radovali my.“

Dôveru ste vložili do troch rozhodkýň, turnaj pískali Martina Kondéová, Monika Hrúziková a Kristína Halandová. Ako komentujete toto rozhodnutie?
„Vôbec to neľutujem, arbiterky zvládli svoju úlohu k spokojnosti všetkých, nebol žiaden problém. Aj touto cestou by sme sa im radi poďakovali za predvedené výkony. Celkovo treba priznať, že kvalita rozhodcov v oblasti poriadne stúpa.“

Futbalové ihrisko v Žitavciach je vložené do peknej scenérie. Z jednej strany ho obkolesuje lesík, z druhej pohľadný kaštieľ.
„Veru tak. Futbal sa hrá v Žitavciach už 71 rokov a po väčšinu našej existencie hrávame práve tu. Veľkou machuľou na našom štadióniku sú však šatne, futbalisti sa musia prezliekať až na niekoľko stoviek vzdialenom obecnom úrade.“

Žitavce majú len 378 obyvateľov, no napriek tomu nehrajú poslednú súťaž. Čím to?
„Fungujeme v skromných podmienkach, žiaden hráč ani funkcionár nie je platený, nie je z čoho. O futbal sa staráme z nadšenia, nehráme sa na žiadne funkcie, vo vedení klubu som ja, Juraj Sádovský a Jožo Holka, všetci sme však hospodári, predsedovia aj tréneri. Spomedzi účastníkov B-skupiny VII. ligy máme určite najnižší rozpočet, preto nás veľmi teší, že sme v dedinke dokázali udržať túto súťaž. Je to lepšie, ako keby by sme mali hrať ôsmu ligu, predsa hráme viacero derby zápasov so susednými dedinkami, ktoré sú vždy vybičované.“

Aká najvyššia súťaž sa hrala v Žitavciach?
„Siedma liga, teda súťaž, akú hráme teraz. Boli časy, kedy sme hrávali aj o špicu, tie však pominuli. Vždy, keď niekto z našich futbalistov zaujme pozornosť, tak ho lanária do vyšších súťaží.“

Neuvažujete o založení mládežníckeho mužstva?
„V obci je nové multifunkčné ihrisko, deti si na ňom radi zahrajú futbal, ale stále ich je ozaj málo na mládežnícke družstvo. Táto myšlienka je realizovateľná len pri prípadnom spojení s iným klubom, v hre je mládežnícka fúzia s Lúčnicou.“

Aké sú vaše plány do budúcnosti?
„Určite v prvom rade udržať sa v siedmej lige. Pred dvoma rokmi sme postúpili a neradi by sme vypadli. Ďalším veľkým plánom je výstavba šatní, to však bude poriadne ťažký oriešok…“