Veľká škola

4. júla 2017

356 Prečítate za cca 2 minút(y)

Päťtisíc divákov, dve telky, nasrdený maďarský druholigista. Prekážok veľa, skúsenosti ešte viac!

Island. Taiwan. Pakistan. Palestína. Peru. Atď. Do pestrofarebných vlajok duje podvečerný vánok. Tritisícová masa sa derie cez námestie. Najmenší tlieskajú, oči idú vyvaliť. Pochod naprieč Kaposvárom sa dá porovnať s tým vroclavským, len s tým, že bol živší.

Slávnostný pochod sa páčil malým aj veľkým.

V podbalatonskej metropole nás je 100, no ceremoniál zachytil len 82 borcov. Sedemnásťroční výberovci sa totiž chystali na otvárací zápas turnaja. Mobily nechali na hoteli a plne sa koncentrovali.

Kráčame vedľa seba. Bez slov. S pánom trénerom Petrom Drahošom sa vždy máme o čom baviť, najmä o futbale, no teraz je ticho. Mĺkvo mierime do šatne. Tlak na prsia. Za desať minút to začína. Na štadióne si už hryzie nechty päťtisíc divákov.

Inokedy samé srandy, teraz hrobové ticho. Ale ako by ste reagovali na toľký tlak vy?

Otvoríme dvere do budovy. Bok po boku vkročíme do šatne. „Budú na nás chcieť vyletieť, ale vyletíme my!“ nabádal Drahoš výberovcov.

Aj sme vyleteli! Hrdí domáci vyzerali prvých sedem minút ako narýchlo nazbieraná polená. Našou kombinačnou hrou sme sa rozhodili do strán, škoda, že v prvej šanci Mego preloboval aj bránu. Zeleno-bieli kontrovali troma tutovkami, ešteže toho Peťa Kollára naučili v Nových Sadoch dobre chytať, lebo pri troch šanciach sprava a stredom sme radšej zatvárali oči. Po obrátke sme už lepší neboli, Kaposvár bol hlavne rýchlejší a futbalovejší, päť minút pred koncom Ákos Borbély gólovo prenikol obranou a keď Szabolcs Tamás vyhral hlavičku, bolo už 2:0 a osemnásť bojovníkov z dedín padlo do kolien.

Na pravom krídle balansuje Halúzka. V 50. minúte mal našu najväčšiu šancu.

Po taktickej stránke to nebolo nič perfektné. Domáci na to, že hrajú druhú ligu, mali predviesť dominantnejší výkon, vo víre tlaku uletela stratégia aj nám a otvárací zápas bol miestami rozhádzanejší než sa čakalo. Osemnástim chlapcom z jedenástich dedín to však netreba vyčítať. Bolo super sledovať ich zápal, nasadenie, chcenie a obrovský drajv v tvári a hoci ich pri herných situáciách často premohla sila okamihu a riešili to po svojom, 85 nitrianskych duší za bránou ich aj tak vytlieskalo!

„Presne sme očakávali, čo bude ObFZ hrať. Súper nás neprekvapil, sme mali naštudovaného, tréner nám dal dosť informácií, takže sme sa ani nebáli. Ich rýchly futbal nám však robil problémy, dosť nám odľahlo, keď sme ku koncu dali dva góly. Turnaj sme pred rokom vyhrali a chceme opäť!“ jasal spoľahlivý stopér András Kalina. FC Rákoczi Kaposvár má parádne zázemie. Na peknom hlavnom štadióne hrajú muži tretiu ligu. Dorastenci mastia druhú, tí mladší (U17) v nej nedávno skončili siedmi. „Trénujeme päťkrát týždenne, teraz cez leto aj šesťkrát a dvojfázovo. Ale čo bude do budúcna, nevieme. Za áčko sa tu príliš nedá uživiť,“ zahundral si jeden z náhradníkov.

Otvárací zápas sa niesol v znamení rýchleho dostupovania.

ObFZ Nitra má za sebou najväčší zápas svojej histórie. Kedy si ešte budú v živote môcť decká z dedín zaspievať hymnu pred päťtisíc divákmi? Kedy?

No, možno už v sobotu. Vraj sa vidíme vo finále…

FAKTY
FC Kaposvár – NKS U17 2:0 (0:0), 53., 57. Strely na bránu: 4:1. Strely vedľa: 5:3. Rohy: 7:0. Fauly: 8:8. Ofsajdy: 1:1.
Výber ObFZ Nitra: Peter Kollár (Nové Sady) – Lukáš Bednárik (Alekšince), Patrik Marťák (Žitavany), Filip Záhončík (Alekšince), Jakub Matušík (Nevidzany) – Radoslav Tatarkovič (Nevidzany) – Adam Báleš (Lehota), Peter Halúzka (Čeľadice), René Lindovský (Nevidzany), Nikolas Pecho (Machulince) – Ondrej Mego (Veľké Zálužie). Striedali: Matej Minarčík (Zbehy), Matúš Bíro (Lužianky), Adrián Kéri (Machulince).

FOTKY Z CEREMONIÁLU A Z OTVÁRACIEHO ZÁPASU