Galácticos spod Inovca. Volkovce po 23 rokoch oslavujú titul
Guľáš, cimbal, zlaté cigary. Volkovská sobota bola dlhá-predlhá…
Štrnásť rokov. Toľko má dnes pubertiak, toľko trvalo aj volkovské štvrtoligové dobrodružstvo. Volkovce boli béčkom ViOnu. Rozohrávali sa u nich zranení ligisti či náhradníci.
Zlom prišiel pred rokom. Zlaté Moravce sa sfúzovali s Vrábľami, Volkovce boli odsunuté do role céčka. „Naša úloha B-tímu bola tým pádom naplnená,“ hovoril v lete starosta, predseda a tréner Volkoviec Ondrej Kozolka a prihlásil svoju srdcovku do VII. ligy C.
Leto 2016. V kompase fanúšika siedmoligisti sľubujú všeličo. Chceme hrať hore, v strede, zachrániť sa, baviť divákov, bla, bla, bla. Kozolka vyslovil jedno. „Hrať futbal.“ A v zime zopakoval.
Po presune zo štvrtej ligy do siedmej ostali iba štyria verní – Školník, Stopper, J. Chovanec, T. Kozolka. Doplnili ich borcami z okolitých dedín. „V začiatkoch nám pomohli chlapci, ktorí boli na hosťovaniach v iných kluboch alebo dokonca vôbec futbal nehrali. Na naše prekvapenie sme prvých päť kôl vyhrali a nasadli na víťaznú vlnu. V posledných troch kolách pred pauzou dovtedy prvé Velčice nezískali ani bod, my deväť a to bolo rozhodujúce,“ tvrdí.
Jeseň vyhrali Volkovčania o osem bodov. Ale neuspokojili sa, hoci sa mohli. V zime tak pod zalesnenými vrcholcami Pohronského Inovca vytreskli hneď tri prestupové bomby. Do Volkoviec sa vrátili M. Chovanec zo Žitavian, Kováč z Kalnej nad Hronom a Rumanko z Palárikova, mená nehodné siedmej ligy. Tmavomodrý gólový netvor začal biť ligu rad za radom, Obyciam dal 6:0, Hosťovciam 9:0, Skýcovu 7:0 a piatim nabalil štyri.
Ten futbal teda Volkovce aj hrali. Krásny. Kombinačný. Dravý. Kľúč? Nemali slabého hráča. Jedenásť opôr si na trávniku rozumelo. Poďme menovite – vzadu istý brankár Martin Školník, súboje si dobre časovali stopéri Peter a Tomáš Kozolkovci, napravo drzý Erik Rumanko, naľavo jednoducho hrajúci Dávid Bobok, v strede železný muž (nevynechal ani minútu!) so 40-kou za dverami Klement Tesársky, vhodne ho dopĺňal dynamický virtuóz Dominik Studený, bratov-krídelníkov Jozefa a Michala Chovancovcov by ťažko blesk predbehol, univerzál Pavel Stopper to stále vie a Michal Kováč delovicami vynáša gólmanov z brány, do Volkoviec prišiel v zime a v 12 zápasoch dal 24 gólov. Z lavičky navyše vždy vybehol schopný náhradník. Skóre 105:25 (do úplnosti chýba nedeľa vo Velčiciach) nie je náhoda. Proste hotoví galácticos. „Vytvorili sme mužstvo, ktoré bolo kvalitatívne, ale aj skúsenosťami naozaj veľmi dobré na siedmoligové pomery. Či to mohlo byť aj lepšie? Mohlo. Bolela nás jarná prehra v Topoľčiankach, proti oslabeným domácim sme body stratili vlastnou vinou,“ odkryl svoj maximalizmus.
V „Kozolkovciach“ vyhrali titul po dlhočizných dvadsiatich troch rokoch. Patrične ho aj oslávili. Na úvod dlhej soboty roztrhali Machulince 5:1, po zápase sa navliekli do majstrovských tričiek, člen výboru ObFZ Nitra Ladislav Prešinský im odovzdal vydretú zlatú trofej, potmehúdi Rumanko a Stopper utopili v šampanskom aj samotného Kozolku, aby sa následne presunuli do Baru u Filipa, kde im do vynikajúceho guľášu zahral miestny cimbal a bafkajúc chutné víťazné cigary dopozerali finále Ligy majstrov. Bavili sa až do rána. Veru, toto vo Volkovciach ešte nemali! „Fotografovanie, šampanské, vodný kúpeľ, guľáš, hudba, alkohol. Nuž, všetko, čo k oslavám patrí,“ zalizuje sa Kozolka.
„Vrátili sme sa a zvíťazili,“ dali si Volkovčania potlačiť na majstrovské tričká. „Druhá cé“ bavila aj divákov, v nedeľu sa zvykli ponáhľať zo záhrady na futbal, krásne góly svojich chlapcov si bežne chodilo pozrieť cez 150 divákov. Fanúšikov to na nádherný volkovský areál ťahalo o to viac, že derby s Čiernymi Kľačanmi, Tesárskymi Mlyňanmi, Topoľčiankami alebo prakticky hocikým nevideli dobrých štrnásť rokov. „Na futbal chodilo viac ľudí ako v štvrtej lige, derby proti Čiernym Kľačanom na jeseň videlo 250 divákov,“ poukazuje.
Viete, že vo Volkovciach oslavujú hneď dva tituly? Zlato majú aj prípravkári, Miniligu Miňa Stocha vyhrali totálne suverénne. „Náš najlepší strelec Maxim Kratka dal viac než 40 gólov, ale radosť nám robia všetci najmenší. V práci s mládežou spolupracujeme s FC ViOn, pod ktorý už sedemnásť sezón patríme a pravdepodobne budeme aj naďalej, tamojším trénerom Jánovi Barátovi a Rastislavovi Domaniskému patrí veľká vďaka za spoločnú reč. Za obnovu mládeže v našej obci treba vyzdvihnúť aj vedúceho mužstva Rastislava Chrena a trénera Tomáša Kozolku, môjho syna,“ hovorí.
A na záver záverov. Pradávna futbalová logika káže, že keď sa vyhrá súťaž, postúpi sa do vyššej. O Volkovciach sa toho šepkalo všeličo. Pôjdu hore? Nepôjdu? Ostanú ešte rok? Veď susedné derby dlho nehrali! Slovo má ten najpovolanejší. „Chceme postúpiť do šiestej ligy,“ rázne ukončil debaty Ondrej Kozolka. Priamy chlap, ktorý si vie vážiť ľudí. Miluje víťazstvá. Neznáša prehry, ale prijíma ich s pokorou. V lete začne 40-tu sezónu pri volkovskom futbale. Keby nebolo jeho, dnes by sme tieto riadky nepísali.
Tak dočítania.
Takto Volkovce oslavovali titul…
Za sprostredkovanie fotiek z volkovských osláv veľmi pekne ďakujeme Tomášovi Kozolkovi.
Autor: Martin Kilian ml.
