Garant naj turnaja: Majstri zdvihli level, AQUAFLOT Cup je čoraz lepší

Aký turnaj, taký generálny partner. Futbalová fiesta by len ťažko mohla mať lepších garantov než manželov Vladimíra a Tatianu Leckéšiovcov.

So spoločnosťou AQUAFLOT tretíkrát po sebe zastrešili Vianočný turnaj Oblastného futbalového zväzu v Nitre. V mestskej hale na Klokočine strávili všetky tri dni. V debatách z nich sršal inšpiratívny nadhľad i láskavé osobné puto k akcii roka. Ako manažéri Čeľadíc ju predsa v rokoch 2013 a 2014 vyhrali.

Najväčší halový turnaj na Slovensku na Vianoce napísal už svoj 31. ročník. Dvetisíc divákom sa predviedlo 49 tímov z okresov Nitra, Šaľa a Zlaté Moravce zo štvrtej až ôsmej ligy. Po troch dňoch, 104 zápasoch a 36 hodinách s loptou v hre (!) naplno zažiarila radosť šampiónov z Vrábeľ. Hralo 581 futbalistov, padlo 694 gólov.

„AQUAFLOT Cup je neustále kvalitnejší a rýchlejší. Neviem si predstaviť, ako by sa ešte dala zdvihnúť jeho úroveň,“ povedal Vladimír Leckéši, predstaviteľa spoločnosti AQUAFLOT, ktorého sme po turnaji vyspovedali trinástimi otázkami.

Článok s vyjadreniami aktérov nájdete na tomto odkaze, kompletný servis faktov zase tu.

V hale ste strávili väčšinu všetkých troch hracích dní. Ako hodnotíte 31. ročník AQUAFLOT Cupu?

Na turnaji sa opäť potvrdilo staré známe pravidlo, že pozícia favorita je až nebezpečná. Obzvlášť vtedy, ak sa objavia aj nové tímy ako Vráble, ktoré boli najpríjemnejším prekvapením, alebo Čakajovce, ktoré s hŕstkou hráčov vytrápili všetkých a boli kúsok od zázraku.

Stáva sa už synonymom AQUAFLOT Cupu, že pozitívne vyskočia určité mužstvá alebo jednotlivci. Mladí hráči sa celkovo nemajú za čo hanbiť. A to najmä z Vrábeľ, ktoré predviedli inú kvalitu než súperi, čo veľmi zdvihlo úroveň turnaja. Už prvé zápasy v skupine naznačili, že ich treba brať veľmi vážne.

Do istej miery sa potvrdili moje predpoklady, že silní favoriti ako Báb a AC Nitra museli hrať s úplne inými kartami, než očakávali. Nevyspytateľnosť turnaja sa znovu ukázala v plnej miere.

Organizátori na rozdiel od predošlých dvoch ročníkov umožnili štartovať aj tímom zo štvrtej ligy. FC Nitra prejavil záujem po uzávierke štartovacieho poľa, no napokon prihlášku stiahol. Vráble od počiatku súhlasili a AQUAFLOT Cup napokon vyhrali. Ako ste vnímali zelenú pre účastníkov z majstrovstiev regiónu?

Pozitívne. Dokonca by som možno povedal, že bolo chybou nepozývať štvrtoligistov už v minulosti.

Vrábľania sa jednoznačne ukázali ako prínos, obzvlášť ich dynamika bola ako z inej galaxie. Predviedli nielen rýchlosť, obratnosť a skvelé ovládanie lopty, ale výborne reagovali aj na odskok lopty, ktorý mnohým súperom robil problém. Predviedli výnimočné výkony.

Škoda, že FC Nitra sa turnaja napokon nezúčastnil. Mal by si uvedomiť, že imidž klubu sa buduje aj na tomto fóre. Vyjadrenia o spájaní sú jedna vec, no určitá prezentácia sa deje tiež takto.

Práve Vráble si na AQUAFLOT Cupe získali pozitívne body. Nemyslím si, že ich nepotrebovali. Práve naopak, v tejto chvíli sa im zišli viac než komukoľvek inému. Verím, že miestna samospráva si uvedomí, že futbal potrebuje výraznú podporu.

Zrejme nepopriete, že zápasy Čeľadíc ste prežívali do určitej miery aj osobne. V rokoch 2013 a 2014 ste s nimi Vianočný turnaj ObFZ Nitra vyhrali ako klubový partner. Za TJ Slovan k tomu chytá váš syn Lukáš, najlepší brankár 31. ročníka. Ako ste vnímali jazdu „Čaládu“ za striebrom?

Opäť sa potvrdilo, že patriť medzi favoritov neprospieva. Čeľadice aj vzhľadom na štrnáste miesto v šiestej lige boli trochu bokom, mohli sa pripravovať v pokoji. Rola favorita nie je jednoduchá pre hráčov ani všetkých okolo a je jedno, či vychádza z aktuálnej kvality alebo historickej skúsenosti.

Čeľadice nemali také excelentné individuality ako v minulosti, museli zabrať ako jeden kompaktný celok. A tie mužstvá, čo hrajú ako jeden tím, zvyknú byť úspešné.

„Čalád“ v štvrťfinále i semifinále doťahoval, čo je vždy zložitejšia pozícia. Ukázal však, že niečo v tíme drieme. Vždy našiel rozhodujúcich hráčov schopných zabrať. Medzi výrazné piliere patril Viktor Lacko a Ján Harbuľák bol príkladom bojovnosti.

Čo vravíte na rozmer Daniela Koprdu? Ako 42-ročný sa stal najlepším hráčom Vianočného turnaja ObFZ Nitra, čím si dal repete po 25 rokoch.

Dano Koprda si vyžaduje mimoriadnu pozornosť. Ak však v tíme je vnútorný spirit a hráči chcú niečo dokázať, futbalistovi jeho parametrov neostáva nič iné, ako prijať pozíciu lídra a ťahať. V takých prípadoch ide aj vek bokom. A Koprda skrátka musí zabrať. Išiel aj na rozhodujúce penalty. Veď kto iný ich mal kopnúť? To je údel lídrov.

Tomáš Ďubek je tá istá kategória. Mladých Vrábľanov nielen organizoval, ale s nimi aj makal a nič nevypúšťal. V rozhodujúcich zápasoch boli úplne inde. Prejavila sa ich futbalová vyspelosť v kombinácii s kondíciou. Nie je ľahké hrať proti takému súperovi.

Je 23-ročný Peter Halúzka nástupcom Koprdovho trónu? Čeľadice na hlavnom turnaji potiahol šiestimi gólmi, mnohé z nich boli kľúčové.

Spolu s Danom Koprdom a Lukášom Leckéšim patril medzi tri mimoriadne dôležité prvky mužstva. Je zaujímavé, že všetci traja sú susedia na rozpätí dvadsiatich metrov. Pre Čeľadice je skvelé, že Peťo Halúzka rastie na výborného futbalistu. Obzvlášť kvôli tomu, že ide o domáceho hráča.

Zaznievajú názory, že AQUAFLOT Cup je rýchlejší a kvalitnejší než kedysi. Ako to vnímate vy?

Je čoraz rýchlejší a kvalitnejší, súhlasím. Keďže ho máme rok po roku, nie je to až také okaté – ale je to tak.

Turnaj ponúka prierez od ôsmej ligy po štvrtú. Zodpovedne tak dokážeme tvrdiť, že kluby na dedinách začali v posledných rokoch fungovať oveľa lepšie. Vidno kondičný a technický pokrok. Prejavuje sa to najmä v druhý hrací deň. Zápasy ôsmoligistov už nie sú o jednoduchom „zrážaní sa“ ako v minulosti, pribudol kumšt.

Pomôžem si slovami bývalého trénera hokejovej reprezentácie Vladimíra Vůjtka, ktorými hodnotil play-off v slovenskej extralige – veľa chcenia, málo umenia. Chcenie bolo na Vianočnom turnaji ObFZ Nitra vždy, tradične predstavuje prestíž. Za posledných desať rokov sa však zlepšila zložka umenia, futbalové danosti.

K turnaju sa treba postaviť rozumne a rozložiť sily, ktoré sa nedajú obísť ani oklamať. Obzvlášť to platí pre kvalifikantov. Už vôbec neprichádzajú do úvahy excesy, že ten, kto postúpi, to preženie s oslavami a hlavný turnaj podcení. V začiatkoch to tak možno niekto robil, no dnes si to už žiadne mužstvo nedovolí.

Zároveň by som rád podotkol, že na palubovke aj v hľadisku bol v porovnaní s predošlými ročníkmi väčší pokoj a menej nespratníkov.

Srdcia mnohých nestranných divákov ukradli Nevidzany B. Tím plný mladíkov postúpil z prvého dňa do druhého a očaril moderným halovým futbalom…

„Sršni“ z Nevidzian hrali veľmi dobre. Siahali po postupe do semifinále Memoriálu Husárika. Medzi mužmi sa absolútne nestratili. Úspechy zbierajú aj ako dorastenci. Očakávam, že na PP Invest Cupe budú patriť k favoritom.

Prečo AC Nitra vypadol už vo štvrťfinále?

Prekvapenia sa predsa na turnaji pravidelne opakujú.

Od AC Nitra všetci očakávali úspech. Mal širokú základňu hráčov, dve až tri plnohodnotné formácie, nie iba hŕstku ako Čakajovce. Vyladenie však bolo kľúčové. Postaviť všetko na prvom útoku, obzvlášť na tomto turnaji, je veľmi nebezpečné. Vo štvrťfinále sa to ukázalo ako rozhodujúce. Dochádzali sily, čo sa nedá oklamať.

Naopak, Vrábľania sa neustále točili vo vysokom tempe a dynamike. Preto zaslúžene vyhrali.

AQUAFLOT Cup znovu očaril plnou halou. Ako ste vnímali dvojtisícovú kulisu?

Nikde inde na jednom mieste nie je možné vidieť takú parádnu futbalovú ponuku z našej oblasti. To divákov združuje. Vidia jedno mužstvo za druhým.

Už to zďaleka nie je tak, že v druhý deň, keď hrajú tímy z ôsmej ligy, je hala prázdna. To je jasné znamenie záujmu a kvality. A nie je to ani tak, že ľudia sa prídu iba pozhovárať so známymi. Pochopiteľne, vždy sa hlavne chodí na „svojich“, no podstatná časť haly je vždy zvedavá aj iné než „svoje“ tímy a tiež konkrétnych hráčov.

Vianočný turnaj má cveng. Napriek tomu, že už nebolo cez päťdesiat účastníkov, ale „iba“ štyridsaťdeväť, nemôže byť reč o žiadnom úpadku. Treba brať do úvahy aj to, že vo viacerých dedinách rokmi končí futbal, naposledy to platilo pre Alekšince, na AQUAFLOT Cupe tradičného ašpiranta na medaily.

Nie všetky tímy v oblasti majú ambície ukázať sa na najväčšom turnaji na Slovensku, podstatná časť ich však má. A nemyslím si, že ktokoľvek z účastníkov by zvažoval, že o rok nepôjde.

Nesporná je aj vážnosť, akú tímy prikladajú AQUAFLOT Cupu. Obyce dokonca inštitútom preregistrácie účelovo priniesli posily práve kvôli turnaju…

Pre funkcionárov, trénerov a hráčov je neviditeľným písmom napísané, že kto si príde iba schuti zahrať a stretnúť sa s priateľmi, zhorí ako fakľa. Tak sa nedá pristúpiť ani k prípravným zápasom.

Čoraz viac sa ukazuje, že pre úspech je potrebná vhodná taktika. AC Nitra padol práve na nej, isto nie na kvalite. Určité veci prepálil. Na predošlom ročníku hral finále, teraz neprešiel cez štvrťfinále, pritom mal kvalitnejší tím, keďže rok predtým Paukner chýbal. A zároveň to určite nie je o tom, že ak AC Nitra o rok prinesie ďalších štyroch Pauknerov, turnaj určite vyhrá.

Vianočný turnaj ObFZ Nitra rozhodovali Martin Jančok, Ladislav a Marko Turbovci, Eduard Šima, Peter Bányi, Ján Lenický a Marián Božik. Ako sa vám pozdávali ich výkony?

Nie je im čo vyčítať. Byť tri dni koncentrovaný na 104 zápasov je mimoriadne náročné, no oni to dokázali. Keď hrá náš tím, všetci sme citliví na každú drobnosť, no rozhodcovia nemôžu mať takú rozlišovaciu schopnosť, aby rovnomerne zachytili drobnosti na všetkých stranách. To predsa ani nie je vo fyzických silách.

Rozhodcovia predviedli vysoký štandard. Ukázalo sa, že môžeme stavať aj na mladých arbitroch.

Príjemný impulz priniesol tiež tím rozhodcov, ktorý z kvalifikácie postúpil do hlavného dňa. Netipoval som ho na víťaza, no vedel som, že hanbu si neurobí, čo sa potvrdilo.

AQUAFLOT generálnym partnerstvom zastrešil všetky tri „pocovidové“ ročníky Vianočného turnaja ObFZ Nitra. Idete s nami aj do štvrtého?

Jasné! Je to určitá forma prezentácie, ktorá je efektívnejšia než klasická reklama. Hoci nemáme regionálny charakter, správa ide ďalej a vnímajú ju všade, po celom Slovensku. A na druhej strane, od športu nemáme tak ďaleko, aby sme to nevnímali aj z druhej strany. Keď všetci budeme sedieť doma so založenými rukami, nikam sa neposunieme.

Dá sa ešte trojdňové halové bláznovstvo kamsi posunúť?

Toto pri obsadenosti a parametroch turnaja nie je jednoduchá otázka. Neviem si predstaviť, čo by malo byť ďalším krokom. Ani Formula 1 sa nezlepší, ak prinesie nové mažoretky. Preto zásahy do pravidiel, ktoré rokmi všetci poznajú, nemá žiaden význam. Je to už iba o udržaní kvality – a to AQUAFLOT Cup určite dokáže.