Vyhrávali sme najkrajšie a čestne, pýšia sa Vlčany

Na Slovensku je 38 šiestych líg, nitrianska patrí medzi najlepšie. A Vlčany ju vyhrali s takým šarmom, že nikto nemôže ani ceknúť.

Azda najkrajšie sa vyfarbili v Lehote. Tam, kde na jar nikto nevyhral. Výkonom vyskočili až na diaľničný most. Robili si, čo chceli. Nad červenou pre svojho Bittera len mávli rukou. A proste dominovali ďalej. Tabuľa ukázala 0:5, rozhodca Bernát fúkol a 230 divákov nemohlo ani trošku polemizovať, či je majster spravodlivý.

Ako dobre, že sme ten futbal obnovili, na sto percent prebleslo hlavou klbku funkcionárov na čele s prezidentom Istvánom Molnárom.

Už ten najskorší krok bol majstrovský. Na lavičku zavolali Pavla Bartoša.

V tôni pokrikov a rozžiarených tvárí po 7-bodovom náskoku na čele ste určite scitliveli i vy. Dedinská šiesta liga vás v tej chvíli zrejme bavila rovnako ako svet profesionálov, aký máte dobre prečítaný.
– Prvá a šiesta liga sa nedá porovnať, ale treba sa tešiť z každého úspechu. Titul sme patrične oslávili, chlapcom som dovolil pohár vína i pivko, a to som nikdy nebol zástancom alkoholu.

Po druhom kole to na žiadne majstrovské tričká nevyzeralo. Prehrali ste v Dolných Obdokovciach i Janíkovciach a na vlastnej koži ste pocítili prísnosť šiestej ligy. Prehrávali ste dokonca i na tretíkrát, na 3:3 ste vyrovnali až z penalty v 86. minúte, po ktorej začali Volkovce natáčať zápasy. Bol to zlom?
– To, čo v prvom jesennom kole spravili Obdokovce, sa im vypomstilo v prvom jarnom.. V Janíkovciach sme nehrali vôbec zle, prehra 2:5 bola krutá, takže by som vôbec nepovedal, že štart sme mali herne zlý. Na Volkovciach sme sa už chytili. A k tej penalte sa vyjadrovať nechcem, no nemyslím si, že bola v réžii našich funkcionárov. My sme totiž vyhrávali čestne. A najkrajším futbalom, ako nám viacerí povedali.

Od septembra ste už išli ako píly. Okrem Rumanovej a Volkoviec ste azda všade zanechali príchuť špeciálneho futbalu, vyhrali ste 20 z 30 zápasov. Keď sa v duchu prerežete sezónou, usmievate sa?
– Určite. Splnili sme cieľ, o ktorom sme sa nerozkrikovali, ale v šatni si ho sami pre seba povedali. Zle sme hrali akurát vo Volkovciach, neviem, prečo sme sa tam báli. Celkovo sme s ašpirantami na titul nevyhrali, myslím tiež Janíkovce a Rumanovú. Ale s papierovo slabšími sme vyhrávali.

Ako Trnava.
– (smiech) Asi. Ale hrali sme lepší futbal. Ten najlepší v Lehote, kde už v 25. minúte mohlo byť 8:0 pre nás. Nechali nám veľa priestoru, každá naša akcia smrdela gólom.

Súhlasíte s tým, že táto šiesta liga je jedna z najlepších na Slovensku?
– Milo ma prekvapila. Desať zápasov sme v nej nevyhrali. Našiel som tu veľa výborných ligových futbalistov, za všetkých spomeniem Vraťa Gajdoša. Asi vedia, prečo tu hrajú. Páčilo sa mi aj prostredie, hlavne v Žitavanoch, Kolíňanoch a Hornom Ohaji, kde nám slušne zagratulovali a správali sa k nám s úctou. Tak by to malo vyzerať všade.

Tomáš Drgoňa, Samuel Ďuriš a neskôr i Csaba Takács boli v obrane ako stĺpy. Dostali ste 33 gólov, v nabitej konkurencii jasne najmenej. Alebo to je aj tak veľa?
– Na môj vkus veľa, ale ovplyvnila to kvalita súťaže. Veľakrát sme inkasovali zbytočne, po našich chybách. Nepotešili nás zranenia Erika Račkoviča a Sama Ďuriša, na stopéra som musel dať Csabu (Takácsa), ktorý ním nie je. Ale rozohrávka bola aspoň kolmejšie. Inak, Csaba je vynikajúci futbalista. Len keby sa mu chcelo behať…

Žitavany boli odkázané na Drienovského, Volkovce na Kováča a za Vlčany vedel dať gól hocikto – Štefan Molnár strelil 20, Takács 10, Haberland 8. Treba vám vlastne nejakého ronaldovského kanoniera?
– Nebolo to o jednom strelcovi, gól vedel dať každý. Aj Drgi (Drgoňa). Veľmi dobre zapadol do mužstva Denis Hriň, po polroka bez futbalu bol skvelou posilou. Ale určite platí, že hľadáme hroťáka, lebo Pišta (Molnár) je skôr rýchlostný útočník.

Výkres vám pošpatili Rišňovce. V poslednom kole. Bolo pre ne nachystané občerstvenie, vaši hráči sa tešili na prasiatko, 300 divákov na oslavný výkon majstra. Súper však hodinu pred výkopom zatelefonoval, že nepríde…
– To je hanba, výsmech futbalu. Nieže pokuta, ja by som ich rovno vyhodil zo súťaže. Neprišlo k nám ani Golianovo. Načo hrajú takéto mužstvá futbal? Nechápem. Necharakterné.

O to hladnejší prídete na Turnaj majstrov do Čakajoviec. Proti víťazom siedmych líg ste neodškriepiteľným favoritom.
– Nebudeme všetci. Drgi ide na dovolenku, Samo Ďuriš odchádza do Veľkých Ludiniec. Ja som po operácii pruhu ešte ubolený. Uvidíme, či to nebude musieť za mňa odkoučovať Csaba Takács. Ale tešíme sa. Aspoň si všetci porovnajú rozdiel medzi šiestou a siedmymi ligami.

Krčmy by mali čo ohovárať, keby tréner s UEFA PRO licenciou nevyhral „horskú“ šiestu ligu. Cítili ste tlak?
– Krčmy budú vždy ohovárať… (smiech) Všetci na Slovensku sú tréneri. Ja som necítil žiaden tlak. Niečo som už odohral, odtrénoval.

Aký vietor fúka vo Vlčanoch? Poznáte ich už rok.
– Rok tu trénujem, dva bývam, postavil som tu dom. Mne sa vo Vlčanoch páči, pri futbale sa vždy nájdu kamaráti. Akurát času by som chcel mať viac. Buď som v robote, na tréningu alebo stavbe.

Nebudeme si klamať. Celá 4-tisícová dedina by uvítala, keby Západoslovenský futbalový zväz spravil výnimku a namiesto piatoligovej skupiny Stred by ju zaradil do Juhu. Veď s Trsticami, Hornými a Dolnými Salibami alebo Topoľníkmi by ihrisko zahorelo určite viac než s Oponicami, Solčanmi či Nevidzanmi.
– Bavili sme sa o tom. Chlapci hovoria, že južná piata liga je ťažšia. O to lepšie… (smiech) Kde nás zaradia, tam budeme hrať, určite sa musíme posilniť, hľadáme stopéra a útočníka. Nikdy nebudeme mať veľké reči, my chceme hrať hlavne dobrý futbal. Ideálne o najvyššie priečky. Vlčany patria do štvrtej ligy, raz by sme ich tam chceli vrátiť.

AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: Martin Kilian ml; MY Nitrianske noviny – Ladislav Odráška; FK Vlčany.