Nadšený Brath: Všetkým chlapcom bili srdcia za Alekšince

Kráľ padol, nech žije kráľ! Zlatý hetrik Nevidzian zamietla hviezdna súpiska Alekšiniec a s 39 gólmi v 6 zápasoch vyhrala PP Invest Cup. „Na chlapcov som pyšný,“ buchol sa do pŕs tréner Jozef Brath.

Oblastný futbalový zväz v Nitre už od zimy 1999 robí halový turnaj pre dorastencov, aký mu môže ostatných 37 zväzov závidieť.

PP Invest Cup rok čo rok zabáva mestskú halu na Klokočine, tentoraz ho za 2 dni hralo 27 tímov z tretej, štvrtej, piatej a šiestej ligy a juniorky FC Nitra. Organizátor Martin Kilian z MY Nitrianskych novín ako vždy zariadil, nech všetko klape, dorastenci z dedín od Nitry, Šale a Zlatých Moraviec sa tiež vyžmýkali na maximum, ale chyba sa predsa našla. A veľká.

V predvečer finálového dňa 21. ročníka totiž futbalovú rodinu opustil Jozef Husárik. Dobrák odišiel bez rozlúčky. Keď si ho hala pred finále uctila minútou ticha, aj veľkým chlapom bolo smutno. „Jožko môj, prečo?“ v duchu sa spytoval Štefan Korman, predseda ObFZ Nitra.

Patrón všetkých zväzových aktivít tak krasojazde dorastencov Alekšiniec tlieskal iba z neba.

„Hrajme fér a uctime si pamiatku nášho priateľa,“ viselo v nedeľu na dverách mestskej haly. S Husárikom ste sa poznali, veď kto nie… – pýtali sme sa Jozefa BRATHA, trénera MFK Dynamax Alekšince U19
– Veľmi ma to ranilo. S Jožkom sme sa poznali dlhé roky, obaja sme boli rozhodcovia, pískali sme druhú slovenskú národnú ligu (tretiu najvyššiu v Československu), raz aj spolu. Bolo to v Lučenci, akoby včera… Bulletin z toho zápasu mám stále doma v archíve.

Nájdete ho?
– Jasné! (chvíľku listuje) Bolo to štvrté kolo sezóny 1988/1989. (usmeje sa) Hlavný Brath, prvý asistent Husárik, druhý Šaňo Schmidt z Trnavy a delegát Dupkala z Prešova. Aj keď sa Jožko dal na delegáta a ja na trénera, stále sme si občas zahrali malý futbal. Neskutočné spomienky… Česť jeho pamiatke. Bol to veľký človek.

Poďme k príjemnejším témam. Ledva ste vlani prehrali s Nevidzanmi finále 0:6, už ste vašich chlapcov chystali, nech vám ďalší PP Invest Cup neujde. A neušiel!
– PP Invest Cupu sme prispôsobili celú zimnú prípravu, chlapcom sme spravili turnaj v Močenku, s čím nám pomohol pán starosta Radoslav Ťapušík. Trénovali sme v halách na športovom gymnáziu v Nitre aj v mestskej na Klokočine a v štýle, aký s Nevidzanmi praktizoval tréner Peťo Drahoš. Nechceli sme nič podceniť. A oplatilo sa!

Dali ste 39 gólov. Päť zápasov ste vyhrali o päť, jeden o jeden – semifinále s Nevidzanmi bolo najťažšie. Však?
– Jednoznačne. Chlapci mali v prvých minútach blok, že s Nevidzanmi sa im nezvykne dariť, ale po prvom góle to z nich opadlo. Počúvali, akú taktiku im s Peťom Zabákom kážeme a výborne ju plnili. Vedeli sme, čo chceme hrať – umne sme zabezpečili obranu, lebo keby sme hrali otvorene, veľké individuality ako Tatarkovič alebo Matušík by nás mohli predčiť. A udreli sme z brejkov.

Pamätáme si, ako pred dvoma rokmi Nevidzany v skupine prehrali s Ivankou, tým pádom sa vo štvrťfinále vyhli obávanej Lehote a porazili ju až vo finále. Keby ste prehrali s ČFK Nitra U17, boli by ste v inej časti pavúka ako Nevidzany. Nerozmýšľali ste nad tým?
– Určite nie! Ako by som mohol chlapcom povedať „prehrajme teraz s ČFK a nebudeme mať Nevidzany“? Mám skúsenosť, že ak už odbočíš z víťaznej vlny, na 90 percent sa ti turnaj nepodarí. A hovorí sa, že keď chceš byť silný, musíš poraziť silnejšieho. Jednoducho som chlapcom veril, že v nedeľu porazia všetkých.

Vaši dorastenci proste zahodili egá za hlavu a na sedem hodín boli stopercentní poctivci. To bolo kľúčové.
– Už pred turnajom som povedal, že kto bude robiť somariny, nehrá a hotovo. Dôležité bolo tiež, že všetci chápali náš herný plán. Hoci niektorí hráči mali vyššiu minutáž a niektorí menšiu, všetci to rešpektovali. Boli sme ako jeden tím.

Presne! Jeden tím. Najlepšieho hráča turnaja organizátori nevedeli vybrať z Alekšiniec – ťahúni Bíro, Babulic, Civáň, Báleš, Minarčík boli na jednej lodi, vyčnieval iba kráľ brankárov Bako. Váš dorast, kedysi závislý na Mokošákovcoch, Trnkovcoch, Behúlovi či Krivošíkovi, bol zrazu jeden tím.
– Všetci naši hráči boli najlepší. V šatni sme ich motivovali, že ak chcú zážitok a úspech, na ktorý budú spomínať celý život, musia spraviť maximum. Deväť našich chlapcov po sezóne končí v doraste, bolo vidno, ako veľmi sú sústredení a chcú vyhrať každý zápas. A fungovalo nám to aj preto, lebo mužstvo bolo vyvážené.

Vyvážené preto, lebo ste mali Matúša Bíra. Tímový hráč ako vyšitý, kľúčový dielik vo vašej zlatej mozaike.
– Jednoznačne nám pomohol, ale určite to nebolo iba o ňom, opakujem, všetci naši hráči boli najlepší. A ak sa chceme baviť o Matúšovi – musím oceniť, že Lužianky férovo uznali, že má na viac a ponúkli nám ho na polročné hosťovanie. Tréner Jano Štajer si už Bíra vyžiadal do áčka. Som si istý, že keď bude na sebe makať, od leta má veľkú šancu hrať stabilne za mužov.

Vašich halových majstrov bolo v nedeľu sedemnásť, ale rýdzi Alekšinčania iba dvaja – Halmeš a Watter. „Ste výber okresu,“ rýpu kritici.
– Aktuálne nemáme silný ročník domácich chlapcov, ako to bývalo predtým. Aj tak sa v dnešnej dobe nedá postaviť mužstvo iba z domácich hráčov. Ani nitrianski hokejisti nie sú iba z Nitry a aj tak im fandíme… Je jedno, odkiaľ naši dorastenci sú, prvoradé je, že im srdcia bijú za Alekšince, to museli v nedeľu všetci vidieť. Nie je to o tom, že si iba tak vyberáme hráčov z celého okresu, veď za našimi úspechmi je tvrdá robota. Keď sa pozerám na osemročných špuntov, ktorých u nás trénuje Maťo Mada, som si istý, že v budúcnosti bude v alekšinskom doraste viac Alekšinčanov.

Určite by ste zabodovali aj na halovom turnaji Západoslovenského futbalového zväzu (ZsFZ), kde by ste sa merali s piato- a štvrtoligistami. To by však také niečo najskôr muselo existovať…
– (s povzdychom) Presne tak… Veľká škoda, že ZsFZ neorganizuje turnaje pre kluby zo štvrtej alebo piatej ligy, boli by to kvalitné zápasy. Bavil som sa už o tom s viacerými ľuďmi, verím, že časom sa to zmení.

Aký cieľ je na rade? Zlato v V. lige Stred U19 sa pýta obhájiť, po jeseni ste prví. Už v prvých dvoch jarných kolách máte vonku druhý FC ViOn B a tretiu Bojnú.
– Ciele môžeme mať iba tie najvyššie. Vieme, že súťaž sa bude lámať už na začiatku jari, preto už čo najskôr ideme s loptou von, na trávniky. V zime nás preveria Vlčany, Siladice, Hlohovec a Pastuchov. Znova chceme vyhrať piatu ligu, ale či pôjdeme do štvrtej, rozhodne vedenie klubu. Treba chápať, že vyššia súťaž je značne finančne náročná. Mimochodom, som presvedčený, že piata liga je dnes určite silnejšia ako štvrtá.

Či už do štvrtej ligy pôjdete alebo nie, hlavne, že v Alekšinciach sa robí futbal na jednotku, že?
– Jasné, šéfovi klubu Tiborovi Glendovi a prezidentovi Petrovi Mikulovi patrí absolutórium. Majú pochopenie pre mládež, jasnú filozofiu, že za áčko hrajú mladí chlapci.

Tí mladí chlapci, ktorých vy vychovávate – rukami vám prešlo až osem hráčov z aktuálneho áčka Alekšiniec. Čiže prvé miesto mužov je aj vaše vysvedčenie.
– Určite som hrdý, keď vidím, ako sa naši odchovanci presadzujú v áčku. V Alekšinciach nie sme zástancovia drahých nákupov, staviame na mladých chlapcoch, ktorých vedia usmerniť dvaja-traja skúsení.

Trénerom dorastu Alekšiniec ste od leta 2014, ťaháte piatu sezónu. Chcete ďalších päť?
– Chcel by som, veď som tu našiel druhý domov a ľudí, ktorí chcú robiť futbal správne. Ale viete, ako to chodí – rôčky už pribúdajú a zdravie je prvoradé.

AUTOR: Martin Kilian ml.