Som číslo 4: Kapitán Janíkoviec Tomáš Lábský chce s tímom letcov opäť nabrať výšku

Tomáš Darnady, ktorý v septembri prevzal trénerské žezlo v Janíkovciach, je pre klub niečo ako členská karta v nákupnom centre – práve vďaka nemu „letci“ začali opäť zbierať body. Domácim štadiónom ich víťazný pokrik burácal už trikrát v rade, v derby cez mesto šokovali i Chrenovú a po dvojročnej sérii bez výhry sa chystajú znovu opustiť hangár. Nemalý podiel na ich obrode má i Darnadyho menovec, ktorý v zápasoch na ľavej ruke nosí kapitánsku pásku. Tomáš Lábský s futbalom začínal v bráne, v detstve si zahral poslednú i prvú súťaž a teraz s Janíkovcami vyhlasuje útok na stred tabuľky.

„Tomáš, nesimuluj toľko a vstávaj, bol to bežný zákrok!“ „Ale ono to bolí!“
Takto nejako by vyzerali Tomášove dialógy s trénerom, keby patril k hráčom, ktorí v súbojoch odletujú ako handrové bábiky.
„Ja ale s hrou do tela problém nemám,“ usmieva sa 27-ročný bek, ktorý v zápasoch budí dojem, že je držiteľom permanentky na stabilné výkony. „Práve naopak, sila a vytrvalosť sú mojou zbraňou – na ihrisku odovzdám vždy 120 percent. Najdôležitejšie však je, že hrám vždy srdcom.“
Samochvála? To ani náhodou. Obrancu s číslom 4 uvedené kvality skutočne zdobia. V tejto sezóne sa hneď niekoľkokrát ocitol v zostave kola – prestížnej rubrike Nitrianskych novín, ktorá týždeň čo týždeň oceňuje najlepšie výkony hráčov. „Miestenka v nej ma zakaždým poteší,“ neskrýva radosť Lábský. „Vďaka tomu viem, že moja snaha má zmysel a všímajú si ju aj iní.“
Nebýva pravidlom (a zvlášť v amatérskych ligách), aby toľkú pozornosť pútal defenzívny hráč. Tá obvykle patrí skôr technikom v strede poľa či útočníkom, ktorí každú sezónu nasypú desiatky gólov. Pokiaľ chcete vynikať vzadu, nestačí vám iba kvalitne brániť. Svoje o tom vedia Ben Chilwell, Alphonso Davies, Marcos Alonso či Vladimír Coufal – miesto toho, aby získanú loptu zakopli kamsi na tribúnu, okamžite vyrazia vpred, aby podporili protiútok.
Lábskému sa v ofenzíve darí rovnako náramne. V pandémiou skrátenej sezóne stihol sedem presných zásahov, čo je číslo, na ktoré sa dívajú zdola aj mnohí záložníci. A to úspechy celé detstvo zbieral ako brankár…
Poďme však pekne poporiadku.

Z okresu (takmer) až do repre

K náboženstvu menom futbal Tomáš konvertoval v siedmich rokoch. Jeho prvým trénerom bol otec, ktorý ho viedol v mládeži rodných Rastislavíc. Spolu s ním guľatú naháňal aj jeho starší brat. „V detstve bol pre mňa vzorom,“ spomína dnes Lábský ako učeň, ktorý dávno predčil svojho majstra. Už po pár rokoch sa presunul do Nových Zámkov, kde tímu hneď v prvej sezóne vychytal postup. Áno, čítate správne – Tomáš svoju kariéru začínal medzi žrďami. „Mojím brankárskym vzorom bol Gigi Buffon,“ prezrádza meno velikána, ktorý inšpiroval prvé kroky na jeho futbalovej ceste. Učil sa od neho vskutku znamenite, výkonnostne rástol doslova pred očami. „V žiakoch som bol povolaný aj do národného tímu, zraz sa konal v Zlatých Moravciach,“ spomína Lábský na svoje prvé hviezdne obdobie. Pred duelom napokon uprednostnil turnaj klubov v Holandsku, netrvalo však dlho a na svete bol prestup do zvučnejšiemu klubu: Tomášov potenciál si všimli v akadémii FC Nitra.

Zachytal si pod Zoborom

Čo majú spoločné tréneri Igor Mesároš, Alfonz Višňovský, Marián Bochnovič či Ján Ilavský? Okrem toho, že v knihe futbalu pod Zoborom každý z nich napísal hrubú a významnú kapitolu? Odpoveď znie Tomáš Lábský – práve oni ho totiž v bielomodrom drese viedli. V žiackom veku kryl chrbát hráčom ako Patrik Kemláge či Denis Čery, ktorí sa neskôr presadili aj v prvom mužstve a v súčasnosti ich, rovnako ako Tomáš, zúročujú v nižších súťažiach. Rečou čísiel? Kemláge je druhým najlepším strelcom Rišňoviec, Čery s nováčikom piatej ligy z Branču atakuje postupovú priečku. Výrazne sa im však darilo aj ako spoluhráčom.

Brankárom dňa v Poľsku

„Tento triumf je viac ako vyhrať slovenský titul!“ rozplýval sa tréner Bochnovič, keď jeho zbor ovládol celoslovenský turnaj Nike Cup. Recept naň nenašli Trnava ani Ružomberok a vo finále mu na penalty podľahol i Slovan, keď brankár Martinkovič za chrbát nepustil jedinú loptu. Dvojku mu tu robil práve Lábský, ktorý sa šance dočkal na európskom finále v poľskej Lodzi. „Po zápase proti belgickému tímu som bol vyhlásený najlepším brankárom dňa,“ prekvapuje Tomáš, ktorého dnes väčšina ľudí pozná ako hráča v poli. Cenný úspech spolu s ním slávil Ľuboš Takáč, dnes obranca Bábu, ktorý gólom nedávno pečatil víťazstvo 4:1 v šlágri proti Branču. A aby sme nezabudli – autorom jediného zásahu hostí bol Denis Čery.

Čo je doma, to sa počíta

Na prelome desaťročí sa Lábský rozhodol vyskúšať nové pôsobisko. Zvábila ho Sereď, kde vydržal iba sezónu, následne zamieril domov do Rastislavíc. Rodnej obci preukázal vernosť, za akú by sa nehanbila ani bájna Penelopa – v drese materského klubu odohral celú dekádu! „Túžil som si opäť zahrať s kamarátmi, s ktorými som vyrastal,“ vysvetľuje Tomáš svoj odchod z veľkého futbalu. Ako však sám vraví, nebola to jediná zmena v jeho kariére.
„Po pár rokoch sa zo mňa dobrovoľne-nasilu stal obranca. Obľúbil som si však aj túto pozíciu,“ neľutuje hráč, ktorý známemu úsloviu „v dobrom i zlom“ udelil nový význam. Najskôr s ním sfáral do siedmej ligy, keď okres opúšťal z posledného miesta, na rozlúčku mu však o dva roky mával z víťazného piedestálu: Rastislavice súťaž ovládli bez prehry a v hľadisku zavládla postupová radosť. Posledný domáci zápas Tomáš odohral proti Černíku – rozhodol ho symbolicky hattrickom, keď sa presadil z hry, penalty i priameho kopu…

Janíkovská výzva

Po dlhých trinástich rokoch však rodnú obec opustil. „Bolo to ťažké rozhodnutie,“ pripúšťa Lábský otvorene. „Chcel som zažiť ďalšiu zmenu, posunúť sa a zistiť, či je nitriansky okres kvalitnejší než novozámocký, ako sa o ňom vraví.“
Tomáš by sa bezpochyby nestratil ani vo vyšších súťažiach. Prečo si zvolil práve Janíkovce?
„Na prestup ma prehovoril Ľuboš Ilizi, s ktorým sme si už v Rastislaviciach super sadli a chceli sme hrať aj naďalej spolu,“ vysvetľuje hráč, ktorý sa mimo trávnikov živí ako frézar a zvárač plastov. „Svoju úlohu v tom isto zohral aj tréner Tomáš Darnady.“
Ten si totiž v lete zaumienil, že scenár tragických vystúpení klubu z predošlých dvoch sezón raz a navždy prepíše.

Aký otec, taká Katka

„Konečne tí naši futbalisti niečo zahrali,“ jasal do telefónu dlhoročný miestny funkcionár Jozef Dolinský, keď nám poskytoval komentár k zápasu proti Výčapom. Skóre duelu otváral z bieleho bodu práve Lábský, gólom do šatne mu odpovedal nestarnúci Martonka, prvé tri body Janíkoviec však v samom závere vystrelil De Castro. A že mali pre domácich hráčov cenu zlata – veď to bolo ich prvé víťazstvo od júna 2019! „Po dvoch rokoch bez bodu ich máme teraz hneď desať, koučovi Darnadymu prínos nemožno uprieť,“ hovorí Lábsky s uznaním. Nebyť kontumačnej prehry v Čakajovciach, tím by zrejme stál v tabuľke ešte vyššie. Čomu pripisuje tak výrazný výkonnostný vzostup?
„Máme za sebou zopár motivačných tréningov, kde sme museli dať hru bokom a veľa sa rozprávať,“ líči Tomáš metódy nového kormidelníka. „Preberali sme zápasy a vzájomne sa spoznávali, keďže v kádri máme množstvo nových hráčov.“
V amatérskych súťažiach tento postup nebýva vždy pravidlom. Známa (nielen) futbalová pravda však hovorí, že základ dobrého tímu tvorí partia. Lábský o tom vie svoje – trénerský chlebík si už vyskúšal v prípravke rodných Rastislavíc. Športové gény nezaprie ani jeho dcérka Tamara, ktorá sa ako 4-ročná tréningov zúčastňuje tiež.
„Odkedy vie chodiť, behá po ihrisku s ostatnými deťmi. V zápasoch má odohraných možno už aj desať minút,“ usmieva sa hrdý tato.

Posily z prvej ligy aj z Brazílie

V hojnom počte deti trénujú i v Janíkovciach. „Máme kategóriu U9, U11 i U13, v ktorých je každý mladý futbalista vítaný,“ ponúka Tomáš rodičom v okolí Nitry možnosť, ako správne využiť prebytočnú energiu svojich ratolestí. V práci s mladými hráčmi ho zdobí priam otcovský prístup.
„Treba ich naučiť, že si musia veriť a že sa futbalom majú hlavne baviť,“ zhrnul v jednej vete svoju filozofiu. Tú sa v aktuálnej sezóne pokúša uplatniť i v áčku. A vyzerá to, že o zábavu bude vskutku postarané.
K známym menám na súpiske pribudli nové atraktívne tváre: z Rastislavíc prišiel exligista Ľuboš Ilizi, z Cetína Matúš Levčík – v čase uzávierky najlepší strelec tímu – a káder dokonca vystužili dve posily z Brazílie!
Aké plány obnovené Janíkovce v tomto ročníku spriadajú?
„Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa,“ odvetil by Tomáš Lábský, keby patril k futbalistom, ktorí si kladú zbytočne nízke ciele.
On však takou diagnózou ani zďaleka netrpí.
„Chceme sa dostať minimálne do stredu tabuľky,“ vraví odhodlane. „Keď sa zomkneme, dokážeme zabojovať a zvíťaziť.“
Tak hovorí on, kapitán letcov, ktorí po núdzovom pristátí opäť nabrali výšku a zamierili k oblakom.

AUTOR: Peter Popelka.