Bude Hostie opäť Slovan? Jubilant Borčin chce aj žiakov
„Na tých päťdesiat sa aj cítim,“ zaškerí sa hostiansky predseda Pavel Borčin a začne pútavé rozprávanie.
Hostie. Osem kilometrov od Zlatých Moraviec. Brána do mýtického Tribeča. Kostol, dve krčmy, ihrisko. My píšeme o futbale.
Písal sa rok 1989. Do Hostia sa po body chodilo jedna radosť. Výsledky boli slabé, káder tiež, navyše futbalistov bolo ledva jedenásť. Rozhádaný Slovan to zabalil.
Dva roky rástla na šestnástke burina. Až si kľúče od šatní zobral Pavel Borčin. „Osud hostianskeho futbalu mi nikdy nebol ľahostajný, keď som mal 24 rokov, s kamarátmi sme tu obnovili futbal po dvojročnej pauze. Kúpili sme si siete, sami sme sa starali a drží nás to až dodnes,“ vysvetľuje skúsený funkcionár.
ŠK Slovan Hostie logicky začínal odspodu. „Ôsmu ligu sme zakrátko vyhrali a už sme do nej nespadli. V polovici deväťdesiatych rokov sme sa spojili s Calexom, bola to krásna éra, dokonca sme hrali prvú triedu proti nitrianskym mužstvám a fungovalo nám aj béčko. Keď Calex v roku 2001 prešiel pod FC ViOn, prešli sme aj my,“ dychtivo počúvame Borčinov výklad.
Ľudia sa naučili chodiť pod hrad Hrušov na dobrý futbal. „Potlesk plnej tribúny je naša najväčšia odmena. Na najväčšie derby proti Skýcovu, Topoľčiankam či Obyciam príde aj dvesto divákov,“ prezrádza.
Hosťania majú pod vedením trénera Martina Litschauera nakročené k najlepšej sezóne za posledné roky. Bojujú, ťažia z kolektívu, aký je málokde, hlavne obrovským srdiečkom vyhrali už 13 z 23 zápasov (skóre 51:40). Tri kolá pred koncom je partia okolo brankára Jozefa Šútora, borcov Miroslava Horváta a Martina Mašíra dirigovaná kapitánom s patentom na pekné góly Mariánom Kováčom štvrtá o bod za Topoľčiankami. „Naša súťaž je najlepšia spomedzi siedmych líg, má výbornú úroveň. Všetci sa poznáme, hráme veľa derby zápasov, po trávnikoch behá plno mladých talentov z akadémie FC ViOn. Teší nás, že sa bijeme o čelo. Tretie miesto by bol pre nás veľký úspech,“ pochvaľuje si Borčin.
Hostie si roky rokúce drží svoj štandard. Hrajú len domáci, nikto z kádra nemá za futbal ani cent, na zápasy chodia a hráči autami a peniaze za cestovné nepýtajú. „V klube je správna futbalová atmosféra, ktorá sa odzrkadľuje na dobrých výsledkoch. O klub sa starám spolu s ďalšími dvadsiatimi srdciarmi, je toho veľa, obec nám ročne dáva dvetisíc eur a platí energie. Okrem predsedu som aj hospodár, lajnujem, periem dresy, kosím ihrisko, starám sa o bufet. Robím to pre moje deti,“ vymenúva usmievavý chlapík.
Pavel Borčin dal svetu dcéru Luciu (25) a dvoch synov. Išli v otcových šľapajach, dnes sú chladnokrvný hroťák Lukáš (17) a behavý krídelník Patrik (18) oporami hostianskeho áčka. „Odchoval ich FC ViOn, prešli všetkými kategóriami, no v staršom doraste nepasovali trénerovi do zostavy a o desať minút na striedanie nestoja. Sme radi, že pomáhajú nášmu hostianskemu futbalu, ale určite by sme ich radšej videli inde. Určite majú aj na vyššie súťaže,“ povzdychne si.
V dedine panuje futbalový optimizmus. Jednu machuľu však raz-dva nezmaže – na futbalnete žiadne Hostie nenájdete. Niekdajší Slovan hrá už šestnásty rok pod hlavičkou FC ViOn. „Pôsobíme ako déčko ViOnu, no takmer nijak nás nepodporuje. Mladíkov z dorastu už nevyužívame tak, ako kedysi, máme svoj pevný káder. Keby sme mali svoju viditeľnú identitu, hneď by sa nám aj ľahšie zháňali sponzori. Keď človek vidí v názve Hostie a nie FC ViOn, ľahšie nájde nejaké to euro. Vážne uvažujeme nad myšlienkou vrátiť sa k pôvodnému názvu ŠK Slovan. Poslali sme list na obec, chceme to riešiť, zápletkou však je, že by sme museli založiť v podstate nový klub a podľa pravidiel začať od poslednej súťaže,“ preladil na druhú stranu mince Borčin. Chce, aby sa v Hostii kopalo do lopty aj o desať rokov, keď generácia zostarne. „Horlivo rozmýšľame nad založením tímu žiakov alebo dorastencov. V obci decká sú, futbalistov máme porozliezaných po okolitých dedinách, najšikovnejší hrajú za FC ViOn,“ plánuje.
Rovný chlap má priateľov i nepriateľov, no jedno mu nik nevezme – pred 26 rokmi to bol on, kto postavil futbal v Hostii na nohy. Vášnivo ho ľúbi dodnes. Tretieho mája oslávil päťdesiate narodeniny. „Na tých päťdesiat sa aj cítim. Ani o rok viac, ani menej,“ zasmeje sa Pavel Borčin. Životu pre futbal má až-až. Držte palce!
Autor: Martin Kilian ml.
