Kto porazí Mojmírovce? Obložinského družina od mája neprehrala

Maródka na neuverenie, v kádri len deviati a naj strelec Špánik tri mesiace na PN-ke, beztak nabral „Urmín“ takú formu, že dominantným Čakajovciam sa začína prášiť pod zadkom.

Oblastné súťaže drichmali letným spánkom. Vonku dobre že nie štyridsiatky, kúpalisková sezóna v plnom prúde. A kde sa vzal, tu sa vzal, pred mojmírovským štadiónikom zaparkoval Peter Obložinský. „Ozval sa mi tajomník Jožo Filo, veľmi rýchlo a stručne sme sa dohodli, určili sme si cieľ hrať pekným futbalom o šieste miesto,“ začal Obložinský.

Ale na rozprávku si musíte počkať, lebo Mojmírovciam hneď skraja jesene 2016 nikto nič nedaroval. Vo dverách sedmička v Žihárci, zrkadlo nastavili tiež straty s Večou a v Hájskom. Pod Obložinským to spočiatku teda nešlo. Aj tabuľka hovorila svoje – červeno-bieli sa napokon našli v nudnom strede. „Ale hrali sme lepšie ako na siedme miesto,“ podotkol. „Jar sme končili dobre, ku koncu sa k nám konečne priklonilo šťastie, chytili sme sa v Lukáčovciach a vyhrali štyrikrát po sebe,“ zdvihol ukazovák.

Zlé sa tak pomaly na dobre obrátilo. Mojmírovce v lete nič neodflákli, do novej sezóny sa zahryzli a prívesok kolísavého a netipovateľného mužstva šmahom ruky zahodili. „Mužstvo ostalo pokope, jediný, kto odišiel, bol Peter Zaujec z vlastného záujmu do Lehoty. Ukecali sme brankára Nora Borčina a to nás postavilo na nohy, ale hlavne zavážilo, že chlapci po roku roboty pochopili, čo od nich chcem, došlo to do nich,“ tvrdí Obložinský.

Rečou čísel je to 7-2-0 a po nedeľnom skalpe Svätoplukova druhé miesto. Červeno-biele Ferrari túruje na plný plyn. „Ideme od zápasu k zápasu, najťažší bol pre nás napriek triumfu 5:2 ten s Jarkom. Rovnako náročné sme to však mali aj proti Svätoplukovu, no vyhrali sme, lebo sme viac chceli, ani jednému chalanovi nemôžem vytknúť bojovnosť, na dva góly Martišku sa narobilo celé mužstvo,“ teší sa kouč.

Päť mesiacov bez prehry! A to ešte celý september vyzerali Mojmírovce ako po bombardovaní. „Chýbalo nám vyše jedenásť hráčov, veď do Dolných Lefantoviec sme išli len so šiestimi zo základu, na poslednú chvíľu sme museli vybavovať Ondreja Repu či Lukáša Moravčíka. Kvôli maródke sme chceli preložiť osemfinále Pohára ObFZ, je nám veľmi ľúto, že Rišňovce nesúhlasili a kontumačne postúpili,“ povzdychol si.

Mojmírovce v nedeľu cestujú na ďalšie derby. Cabaj-Čápor je v rukách „klokočinského Capella“ Miroslava Svýbu nepoddajným súperom, body nerozdáva. Obzvlášť doma. „Cabaj-Čápor má tiež formu, vyhral šesť zápasov po sebe. Očakávam útočný futbal, neprídeme len brániť. Dúfam, že derby prebehne rovnako ako proti Svätoplukovu, teda v priateľskej atmosfére a bez zbytočných konfliktov,“ zaželal si.

Urmínska kostra drží roky pokope, sem-tam niečo prirastie, málokedy odpadne. V bráne vyťahuje robinzonády Norbert Borčin, Andrej Núdzny sa s tým vzadu nekafre, najspotenejší dres máva predstopér Peter Evetke, Ondrej Blunár vlastní medzihru, útoky programuje Martin Mesároš, z krídiel jedovato centrujú Lukáš Palka a Martin Bibeň, na podhrote žiari Tomáš Forró, dobrú mušku má Pavol Guba a najtechnickejší bufetár sa volá Michal Švelan. Gólov by bolo isto viac než 28, keby by boli fit dve šelmy, Šimon Špánik sa zotavil len pred týždňom a Samuel Slaténi je stále na listine zranených. „Sme dobrý kolektív, partia sa robí okolo zabávača Maťa Mesároša, je super, že väčšinu mužstva tvoria domáci, ktorí po tréningu ešte spolu ostanú v šatni. Na ihrisku bojujeme, hráme pre radosť, veľké ciele nemáme. Či máme mužstvo na postup, ukáže čas,“ drží svojich chlapcov pri zemi. Pri týchto riadkoch isto zbystreli hlavne zatiaľ suverénni Čakajovčania. Mojmírovská superšnúra začína podkurovať ich majstrovským cieľom, ak sa k nim dostali aj šuškanice o veľkej zimnej posile pre Svätoplukovo, znepokojené sú ešte viac.

Ale ak v Mojmírovciach nevyjde postup tejto generácii, hlavy padať nebudú. Vyjde proste ďalšej.

Prečo? Lebo na mojmírovskej pažiti klíči skoro stovka semienok. V bezmála trojtisícovej obci sú dorastenci, starší žiaci, benjamínci i prípravkári, ako o oči v hlave sa o nádeje stará široký okruh trénerov, keď spomenúť jedného, tak určite odborníka Jána Núdzneho. „Je veľký prísľub, že sa tu robí s malými futbalistami. Do budúcnosti perfektná správa,“ vystihol to tréner áčka.

Peter Obložinský má v občianskom Branč, ale v srdci susednú Ivanku. Tá ho odchovala, vypustila do veľkého futbalu. Pravého obrancu či predstopéra neskôr chválili na deviatich adresách. „Ja som mal na ružiach ustlané vlastne všade, ani na jeden môj klub nemám ťažké srdce. Futbalovo som vyrastal vo Vrábľoch, najkrajšie časy som prežil ako kapitán Galanty, rád spomínam na dobrý polrok v Gabčíkove. Najvyššie som hral druhú ligu za Žiar nad Hronom,“ oboznamuje nás futbalový makač. Obložinský má len 36 rokov, no na kopačky už ani nepomyslí. „Po poslednom zápase za Ivanku leteli za kabínu do kríkov. Mal som zdravotné problémy, rodinka je prvoradá,“ dokončil naše interview „Obloha“.

Autor: Martin Kilian ml.

FOTO: Jaroslav Horváth a FB portál Futbalové fórum. Vďaka!