Na Dyčke rastú kabíny. Aj tím na postup?
Hetrik Matúša Koprdu poslal Vinodol domov so strachom o druhé miesto, s Dyčkou sa už zžilo sedem posíl a preto pozerá vysoko. Čo tak dobehnúť bratov z Horného Ohaja?
V fujavici a zime, že až zuby drkocú, sme zaparkovali a hneď skonštatovali, že aj po nočnom lejaku je ihrisko ako z rozprávky. S otvorenou náručou nás okamžite privítal tajomník Miroslav Vajzer. „Pozrite sem,“ ukázal prstom a previedol nás šedými útrobami. „Tu bude naša šatňa, tu pre hostí, tu pre rozhodcov a tu budú sprchy a toalety,“ kráčal medzi múrmi. V stovke zvedavcov, ktorí v rukách žmolili lístky tradičnej polčasovej tomboly, nám neušiel ten najpovolanejší – starosta Vrábeľ Tibor Tóth. „Postupne za pätnásť rokov zveľaďujeme ihrisko, už tu stojí altánok, umelé osvetlenie, informačná tabuľa, rozšírilo sa ihrisko, vynovila príjazdová cesta a teraz vyšla z radov Družstevníka Dyčka ďalšia iniciatíva. S investičnými nákladmi 96-tisíc eur by tu mali vyrásť nové dôstojné šatne, chceli by sme ich mať hotové do tradičného letného turnaja, kedy je vždy problém, kam usadíme štyri mužstvá. Protiváhou je, že na Hornom Ohaji sme získali dotáciu od Slovenského futbalového zväzu, bude sa tam stavať tribúna. Teší ma, ako sa rozvíja futbal v oboch týchto mestských častiach,“ vyjadril sa Tóth, od roku 2002 „šéf“ skoro 9-tisícového mestečka a patrón najkrajšieho športu.
Šlágru tretieho s druhým dal zelenú hvizd Milana Kollárika a po 90 minútach ho môžeme zaobaliť takto – Matúš Koprda dal z troch šancí tri góly a Pavol Sádovský zo štyroch dva, a tak Dyčka porazila Vinodol 3:2. „Zaslúžene. Boli sme lepší, už to spelo k tomu, že dáme hosťom päťku, ale hrubou chybou sme ich postavili na nohy. Aspoň vieme, že v nedeľu v Jelenci musíme byť ostražitejší,“ rozoberal tréner Igor Kavulek.
Bielo-modrí ostreľujú striebro, v VII. lige B sú tretí o dvanásť bodov za jasnými Čechyncami a dva za Vinodolom, zozadu sa už tlačí Branč. „Táto súťaž naberá na kvalite, myslím si, že jej pomohla letná reorganizácia. Navyše, rozhodcov len chválime, ani si nepamätám, kedy naposledy sme s nimi mali problémy,“ priznal.
Na Dyčke v zime pristáli posily z Branču, Lúčnice nad Žitavou, Čiernych Kľačian, Jedľových Kostolian a Volkoviec. Z nových mien sa najviac ligotá navrátilec Ján Medveď, z pasov šikovného krídelníka si mädlia ruky strelci Peter Štefunko a Matúš Koprda, ďalší novic Tomáš Kéry zas ručí za väčšiu voľnosť špílmachra Štefana Mikleho, vzadu zapadli futbalom ošľahaní Ján Rajnoha a Peter Páleník. „Brali sme takých, ktorí majú kvalitu a sú ochotní trénovať, zatiaľ všetci siedmi spĺňajú kritériá,“ spokojne povedal predseda Jozef Bušovský.
Pokyprený tím je súci na vysoké méty. Dyčania istotne v kútiku duše dúfajú, že raz sa znovu plece pri pleci objavia pri Hornom Ohaji. Večný rival sa už stihol etablovať v šiestej lige. „Od derby máme teraz prestávku, niekedy je aj to treba. Šiestu ligu sme ešte nikdy nehrali a preto nás láka, ale vieme, že treba na ňu väčší rozpočet a hlavne mládež. Ide nám najmä o to, aby sme sa bavili futbalom, aby na nás chodili ľudia a aby sme doma vyhrávali. Za postupmi sa nehrnieme, žiadne megalomanské ciele nemáme, no ak sa budeme postupne malými krokmi posúvať vpred, možno raz Horný Ohaj dobehneme,“ pridal Jozef Bušovský, ktorý futbalistom na Dyčke velí už 35 rokov. A zrejme by sa aj sám so sebou hádal, či už mal v rukách takýto mančaft.
AUTOR: Martin Kilian ml.
