Ako opraviť formulu. Erik Géci vychytal Moget Cup i postup do okresu, v Borkovom tíme je prvou voľbou

V úvode tejto sezóny Chrenová pripomínala voz Formuly 1, ktorému došlo palivo a na palubnej doske mu začala svietiť kontrolka. Po troch kolách sa krčila na dne tabuľky bez jediného bodu, pričom stihla inkasovať hrozivých dvanásť gólov. Dočasný pokles formy je však dávno minulosťou. Dušan Borko, kouč s bezmála dvojstovkou ligových štartov, tímu dofúkal futbalové airbagy a jeho motor opäť hlasno túruje. Kdekto by si povedal – jasné, najlepšou obranou je predsa útok. Erik Géci, odchovanec FC Nitra a jednotka v bráne Chrenovej, by vám však tvrdil opak. Vie, že základ úspešného tímu tvorí práve kvalitná obrana. Preto ho v dvadsiatich rokoch kúpil Veľký Cetín, aby mu vychytal postup do okresnej ligy. Preto bol najlepším hráčom pri triumfe na Moget Cupe a na poste gólmana je dodnes prvou voľbou.

K futbalu ho priviedol otec. Keď si všimol, že jeho synček loptou odmala ničí steny, nepotrestal ho. Práve naopak – rozhodol sa jeho záľubu využiť správnym smerom. V ôsmich rokoch ho zapísal do futbalovej prípravky FC Nitra. Tu sa malý Erik stal zverencom Jána Núdzneho, ktorý si na tréningu všimol, že všetky prihrávky od spoluhráčov chytá do rúk. Pomyslel si, že lepšie sa zrejme uplatní ako brankár. Erik sa hneď postavil medzi tri žrde a časom sa ukázalo, že urobil správne. Ako hráč v poli nastúpil len v niekoľkých stretnutiach, keď jeho tím po polčase viedol päťgólovým rozdielom. „Pán Núdzny bol mojím najlepším trénerom,“ spomína naňho s uznaním i dnes. O kvalitných koučov pritom v detstve núdzu nemal. Netrvalo totiž dlho a začal navštevovať športovú triedu ZŠ Fatranská.

Zlaté mladé časy

Po tom, čo ju neskôr zrušili, sa s niekoľkými kamarátmi rozhodol prestúpiť do Ivanky. Boli zohratou partiou, na trávniku sa im výrazne darilo – v piatej lige každú sezónu bojovali o medailové priečky. Súperom rozdávali nádielky, aké by im závidel aj Mikuláš. Ich útočné výpravy vzadu istil práve Erik. Ich najväčší úspech? Prvenstvo na PP Invest Cupe, halovom turnaji, ktorý Géci so spoluhráčmi v roku 2012 ovládol. A zlepšoval sa ďalej. Niet divu – učil sa od tých najlepších. „Moje brankárske vzory boli Oliver Kahn a Iker Casillas,“ spomína na svoje mládežnícke idoly. „Spomedzi hráčov v poli som zasa obdivoval Ronalda,“ dodáva Erik, ktorý sa dnes ako fanúšik United teší z jeho návratu na Old Trafford.

V kabíne s druholigistami

Po odchode z dorastu sa dočkal svojho druhého prestupu. Prikývol na ponuku z Lehoty, ktorá v tom čase bola čiernym koňom okresu. Na jej súpiske žiarili mená ako Andrášik či Maga, ktorí sa o kabínu delili aj v Elduse Močenok; technickým umom tribúnu bavili Penzeš s Garajom, odchovanci nitrianskeho FC a skúsenosťami hru šperkovali srdciari Kutak s Bernáthom. Domáci štadión zmenili v takmer nedobytnú pevnosť – víťazné „ciki-caki“ súpera tu na jar znelo iba raz. Sezónu OŠK zakončil na solídnom piatom mieste, padli tu dokonca i Klasov, Branč, či Hrnčiarovce. Paradoxne, spomínané kluby sa dnes bijú o postup do vyšších súťaží, kým „dospelý“ futbal v Lehote je minulosťou. Ako napísal legendárny český tréner Tomáš Pospíchal – fotbal nemá logiku…

Ako vychytať postup

Kam Géciho futbalové kroky viedli ďalej?
„Pán Juraj Száraz starší ma priviedol do Veľkého Kýru,“ opisuje 26-ročný gólman svoje ďalšie pôsobisko. „Bol vedúcim mužstva a zároveň manažérom.“ Erika tu milo prekvapila najmä úroveň tréningov. „Lepšiu prípravu brankárov som na dedine nevidel,“ uznáva aj po rokoch. Tímu sa v tom čase veľmi nedarilo, o to viac však vynikli Erikove kvality. „Mojou hlavnou prednosťou je reflex, nemám problém ani s rozohrávkou oboma nohami,“ popisuje ich stručne.
Pútal nimi i pozornosť iných klubov a po sezóne ho oslovil Veľký Cetín, ktorý si robil zálusk na postup do okresu. V ďalšom ročníku svoje majstrovské ciele naplnil do bodky – po sezóne mu v kolónke strelených gólov svietilo číslo 124, čo sa rovná priemeru päť na zápas! Erik, jednotka v bráne šampiónov, udržal čisté konto v rovnej polovici stretnutí.
„Postup do šiestej ligy pre mňa bola výzva, aj preto som s prestupom súhlasil,“ priznáva dnes bez váhania. „Tú sezónu dodnes radím k mojim najväčším úspechom.“
Ďalší z nich mal pritom dosiahnuť už čoskoro.

Keď padli Čeľadice

Továreň na zázraky, divadlo snov, aréna vyvolených… ehm, odpusťte mi tie klišoidné frázy, ale týmto všetkým sa Mestská hala na Čermáni každé Vianoce stáva. Vtedy totiž hostí najväčší halový turnaj na Slovensku, známy pod názvom Moget Cup, kde v roku 2018 komentátor hlásil nečakaných víťazov. Po zastávke v Golianove, kam si Erik na pol sezóny odskočil, zavítal práve na Chrenovú, ktorá tu v decembri ukončila dlhoročnú nadvládu Čeľadíc. A že sa jej úspech nerodil ľahko – v ceste do finále jej stáli tri tímy z piatej a jeden zo štvrtej ligy!
Na takú výzvu by aj hobit Frodo, odborník na zdraviu nebezpečné výpravy, len stroho odvetil: „Páni, ja som síce dokráčal do Mordoru, aby som prsteň moci zničil v Puklinách osudu – ale dokráčať do finále Moget Cupu v konkurencii 57 tímov? To je na mňa príliš. Nikam nejdem, ostávam doma v Kraji.“
Tisícky ľudí v nitrianskom kraji však doma neostali a urobili dobre. V nabitom programe nebolo kedy ani odbehnúť na toaletu – v A-skupine padla v šiestich zápasoch rovná polstovka gólov! Bodoku ich Chrenová nasolila hneď deväť a po víťaznom rozstrele s Alekšincami, ktoré vyzvala ako víťaz skupiny, zavelila do boja o medailové priečky. V meraní síl s Bábom jeden krásny gól striedal druhý – v hľadisku súpera ťahal početný fanklub, na palubovke ostrostrelci Kurej s Horákom, zozadu ich útočnému ťaženiu velil Takáč v Čechovej helme spolu s veteránom Bosákom. Nad chrenovským Slovanom červení viedli 3:1 i 4:2, ten sa však oklepal a dokráčal až do víťazných penált – Sailer ho vyrovnávajúcim gólom spasil v poslednej minúte! Keď vo finále výsledkom 6:3 ukončil monopol Čeľadíc, vypredaná hala burácala nadšeným potleskom. „Vyraďovačka bola ťažká, ale zvládli sme to,“ jasal nad senzačným triumfom Dušan Borko, exreprezentant Československa a jeden z hlavných strojcov obrody Chrenovej. Čerešnička na torte? Najlepším brankárom turnaja bol vyhlásený Erik. A musíme dodať, že zaslúžene.

Reprezentant na lavičke i súpiske

Kvalitu však Chrenová nepostráda ani v okrese. Známe tváre a tradícia – toto krédo nehlása len štúdio L+S. Riadia sa ním aj v Erikovom aktuálnom pôsobisku. Kto bol najlepším hráčom, akým tu s ním kedy nastúpil? „Určite Robo Jež, bývalý hráč Nitry, Žiliny či Spartaka Trnava,“ neváha Géci. Deväťnásobný reprezentant síce po roku zamieril do Valaskej, o zvučné mená však v kabíne naďalej nie je núdza. Zázraky na počkanie tu nedávno robil svetobežník Roman Chrenko, dnes k oporám patria ex-Nitrania Volentier s Krajancom, um ich hre dodávajú veleskúsení Penzeš s Bratským a takí Štefanko s Barátom vám nohy zamotajú hádam aj v telefónnej búdke.

Hlavne sa nezraniť

Géci však vie, že ani žiarivá súpiska vždy nebýva zárukou úspechu. „Ak chceme uspieť v tejto sezóne, musíme sa vyvarovať zbytočných chýb v obrane,“ poukazuje na Achillovu pätu tímu. „Zároveň treba zlepšiť aj premieňanie šancí. Hlavné však je, aby nás obchádzali zranenia,“ dodáva s rozvahou.
Klub sa pritom zďaleka nepýši iba „áčkom“ – príkladne sa stará aj o futbalovú mlaď. „S mládežou sa na Chrenovej pracuje výborne! Dovolím si tvrdiť, že patrí medzi najlepšie v okolí Nitry,“ hovorí Erik s uznaním. „Máme tu prípravku, mladších i starších žiakov a momentálne už aj dorastencov. Pod palcom to majú tréneri ako Boris Grežo či Vlado Viola, ktorí mladým hráčom venujú množstvo svojho voľného času, klobúk dole pred nimi.“

Verí si na prvú päťku

Atmosféra v klube teda funguje na výbornú. Skvelý kolektív si pochvaľuje i Erik: „V kabíne sa cítim dobre, vždy je tam dobrá nálada. Základom je dobrá partia, tá na Chrenovej bola a je doteraz.“
Čo si Chrenovčania od tejto sezóny sľubujú?
„Cieľom je skončiť v tabuľke čo najvyššie,“ črtá absolvent Športového gymnázia jasnú víziu. „Naše omladené mužstvo má na to, aby sa umiestnilo do piatej priečky. Hlavné však je, aby sa súťaž dohrala celá,“ dodáva jedným dychom.
Ako v nej po neslávnom úvode pokračuje Chrenová?
V ďalších šiestich kolách bodovala naplno hneď päťkrát. Zdolať ju dokázali iba Hrnčiarovce, ktoré od začiatku sezóny atakujú postupové priečky. Vyzerá to, že pokles formy je dávno minulosťou. Teraz tím pripomína voz Formuly 1, ktorý po zastávke v boxoch opäť vychádza na trať. Kontrolka na palubovej doske zhasla a jeho futbalový motor opäť hlasno túruje.
A závod sa ešte nekončí.

AUTOR: Peter Popelka.