Mestská časť Nitry na trase hlavného novozámockého ťahu ožíva pekným futbalom a najproduktívnejšou ofenzívou v doterajšom priebehu sezóny.
Ruku na srdce, u Dolnokrškančanov sme skôr boli zvyknutí, že okupujú dolné poschodia tabuľky, i keď herne na tom neboli nikdy nejako mizerne. A teraz nepadnite na zadok: po deviatich zápasoch strácajú na tretie miesto len tri body a disponujú najlepšou ofenzívou súťaže! Najviac zo všetkých 44 gólov vsietili Miroslav Studený a Matúš Škorec (zhodne po 8). O to viac musí modrých tešiť kolektívny podiel na strelených góloch. Pekný výsledok uhrali napríklad doma so Svätoplukovom (4:4) alebo s Hájskym (7:2). Naopak, mrzieť asi dlho bude prehra z uplynulého víkendu (1:2 doma s Jarkom), kedy Nitrančania mohli byť tretí.
O dianí v mužstve, ambíciách či doterajšom priebehu sezóny sme sa popýtali trénera Dolných Krškán Juraja Pašku.
Do sezóny ste vstúpili oveľa lepšie ako po minulé roky? Čo myslíte, čím to je?
–Určite prístupom chlapcov k tréningom. Sme pokope tretiu sezónu a dobre sa začlenili aj noví hráči a rýchlo pochopili, čo chceme hrať a čo je hlavné, držíme spolu ako kolektív.
Po ôsmich kolách strácate na tretie Svätoplukovo len 3 body. Kedy bola naposledy v Dolných Krškanoch takáto situácia?
-Čo si pamätám, v Krškanoch bola taká éra asi naposledy, keď som ešte ja aktívne hrával pod trénerom Tvrdoňom. Vtedy bola super partia, o čo sa snažím aj teraz. Asi najpamätnejší zápas toho obdobia bola výhra proti Lapášu.
V mužstve nemáte vychýreného strelca, no predsa máte doposiaľ najlepšiu ofenzívu v súťaži. O to viac asi teší kolektívny podiel na výsledkoch, nie?
–Určite. Dbáme na to hlavne na tréningoch, že treba veľa zakončovať. Ale vždy chalanom vravím, že je jedno kto dá gól, hlavne, aby sa dal. Ale predsa sa nám vyšvihol 8-gólový kapitán Škorec, či Miro Studený.
Kto je najväčším ťahúňom v zápasoch, keď sa nedarí?
–Jednoznačne všetci. Hráme jeden za druhého, aj keď sa nedarí. Dalo sa to vidieť doma proti Svätoplukovu, keď sme vyrovnali zo stavu 1:4. Verím, že keby sa hralo ešte 5 minút, tak vyhráme.
Chceli by ste niekoho z chalanov vyzdvihnúť či už prístupom alebo niečím iným?
–Vyzdvihnúť? Asi všetkých od prvého do posledného. Ale ak jednotlivcov, tak ,,starec” Imrišek.
Vrátim sa ešte k nedeli. V prípade výhry proti Jarku by ste boli tretí, ako ste videli ten zápas?
–Tento zápas bol špecifický, keďže som tam hrával aj trénoval. Ale bol to pre nás taký deň ,,blbec”. Po dvoch chybách sme prehrávali 0:2, potom sme súpera, dá sa povedať, do ničoho nepustili, tlačili sme zvyšok zápasu, nuž gól nie a nie padnúť. Aj taký je futbal… Chalanov som napriek všetkému pochválil, nechali tam všetko.
Aký zatiaľ najlepší a najhorší zápas ste v súťaži odohrali?
–Ja som celkovo so zápasmi trošku sklamaný. Postrácali sme nejaké body, mrzí ma najmä v Lefantovciach na konci zápasu. Doma so Svätoplukovom sme spackali polčas a Cabaj (vzdych), tam sme úplne vybuchli. Naopak, potešil ma výsledok s Hájskym, kde sme to zvládli na výbornú,
Sú ambície uhrať v sezóne prvú polku tabuľky?
–Čo sa týka ambícií, na začiatku sezóny sme si povedali, že chceme skončiť v prvej polke. Ale ja som náročný, chcem minimálne 4. miesto (smiech).
A čo tréningová morálka?
–Myslím, že tréningová morálka je vcelku dobrá. trénujeme dvakrát do týždňa, vždy nás príde tak 11-12, plus niektorí hrajú ešte navyše miniligu. Dá sa tu pracovať.
Aký máte názor na úroveň súťaže?
–Keď mám voľno, tak si chodím pozrieť zápasy aj z iných súťaží, ale myslím si, že zo siedmich líg je tá naša najtechnickejšia. Čiže viac futbalovejšia ako bojovnejšia.
Najbližšie vás čaká zápas v Šuriankach, ktoré stoja v tabuľke pod vami, no vedia zaskočiť kohokoľvek. Máte sa na pozore?
–Na pozore som pred každým zápasom. Viem, kde je ich sila a aj slabina. Určite sa na nich pripravíme a pokúsime sa si vziať domov všetky body. Bude to aj súboj syn proti otcovi, keďže za Šurianky hrá Dixi ml. (Matej Jánošík) a za nás je Dixi st. (Róbert Jánošík) vedúci mužstva.
AUTOR: Erik Barát.
