Dorastenci Nových Sadov idú do piatej ligy so štyrmi posilami
Tréner Mário Šmitala premenil priemernú partiu do sebranky sebavedomých šampiónov. Vyhrali šiestu ligu, teraz vstupujú do piatej.
Začnime letom. Dorastenci Nových Sadov sa oprašovali zo siedmeho miesta z dvanástich. V chystanom ročníku VI. ligy B bookmakeri verili iným. Zohratý káder mal mať najväčšie rezervy v kvalite, ktorá bola na strane hravého Tešedíkova, nadupaného Vinodolu a Hromádkom poblázneného Cabaja-Čápora. „Predošlý ročník sme dokončili veľmi slušne, v jarnej tabuľke sme skončili tretí. Preto sme chceli mútiť vodu na horných priečkach tabuľky, ale určite sme neboli zameraní na postup. Ako favoritov som vnímal hlavne Tešedíkovo a Vinodol, veď tí chalani sú futbalisti,“ začal tréner Mário Šmitala.
Ale pŕŕŕ! Ukrutný omyl stávkových. Nové Sady zobrali nitriansko-šaliansku šestku útokom. Už na jeseň vyhrávali s veľkým prehľadom, remizovali len na Vinodole, zapísali 31 z 33 možných bodov. „Mali sme veľmi dobré vylosovanie. So silnejšími sme doma vyhrali, vonku u slabších nezaváhali. Desať víťazstiev a žiadna prehra, boli sme spokojní,“ referuje.
Po jeseni ako lusk sa zdalo, že po Novom roku to bude číra formalita, ale pozorná optika kázala opak – Nové Sady mali hneď skraja jari vonku Tešedíkovo a Cabaj-Čápor. A tam aj stratili. „V Tešedíkove sme remizovali, nasledoval nešťastné voľno, ktoré týmto chalanom vôbec neprospieva, a potom prišiel vyrovnaný zápas v Cabaji-Čápore, ten sme si sami prehrali. Začal som mať pochybnosti, ako to vlastne celé dopadne, náš náskok sa znižoval. Ale chlapci boli dobre pripravení zo zimnej prípravy, v ktorej sme behali iba s loptou i posilňovali. Veril som im,“ rozpráva 39-ročný kouč.
Vyšlo to. Po remíze a prehre prišla séria siedmych víťazstiev (vrátane kľúčového doma nad Vinodolom), no do konca ligy ešte stihli prehrať v Rišňovciach, preto titul museli potvrdzovať až v hodine dvanástej, keď Nitrianske Hrnčiarovce rozbili 13:0. „Tešedíkovo malo na jar výbornú formu, pomohol nám Cabaj-Čápor, keď s ním remizoval. My sme si koniec ligy skomplikovali v Rišňovciach, kde sme spravodlivo prehrali. V poslednom kole sme vedeli, že nám nepomôže nikto, napokon sme to zvládli. Sezóna bola krásna, hodnotím ju na jednotku, ďakujem chalanom. Veľmi pomohlo, že sme sa im s vedúcim mužstva Štefanom Jurikom stále prihovárali, že je to len o nich, že majú na titul,“ dojemne vysvetľuje Šmitala. Silný novosadský ročník 1999 vyhral ligu už v starších žiakoch a teraz aj v doraste.
Tá najťažšia skúška však ešte len prišla. Sľažany. Dorastenecké finále oblasti v Mojmírovciach, víťaz šiestej á verzus víťaz šiestej bé, misky váh jasne na strane grandiózne vyskladaných Sľažian, Nové Sady mali byť poslušný sparing. Ale – zas kategória čo malo byť a nebolo – smrtonosná koncovka oranžových mužíkov (pre nich tak typická), tri šance, štyri góly, bum, 4:1 pre Nové Sady. „Poznal som kvalitu súpera, preto som išiel do zápasu s malou dušičkou. Dúfam, že chlapci nikdy nezabudnú na tú vetu, ktorú som im povedal pred duelom: Užite si zápas, keď aj prehráte, tak súper bol lepší a s hlavami hore pôjdeme ďalej. Napokon to vypálilo v úžasný disciplinovaný výkon. V pravú chvíľu dokázali byť najlepšie pripravení. V prvom polčase dodržali taktiku, v druhom ubránili silného súpera z výborných brejkov poistili zlato. Pre mňa najlepší zápas mojich dorastencov, taký zimomriavkový,“ vracia sa k júnovej bitke titánov.
Jazda autobusom cez dedinu to síce nebola, pódium a stovky divákov pod ním tiež nie, ale oslavy boli i tak veľké. Veď vydreté a nečakané chutí najviac. „Chalani si to užili, niektorí cítili oslavy aj na druhý deň… (smiech) Ale každopádne, všetko prebehlo slušne. Všetci sme boli veľmi šťastní, tešili sme sa. Máme veľmi silný ročník, ktorý si piatu ligu zaslúžil,“ presvedčivo hovorí.
Po veseleniach hor sa do práce. Nové Sady si hneď od začiatku leta vysúkali rukávy. „Bola veľká paráda, že na prvom tréningu bolo dvadsať hráčov, napokon sa z toho utriasol sedemnásťčlenný káder. Letná príprava bola zaujímavá, ovplyvňovali ju brigády a dovolenky. Dostali sme frčku do nosa od Lužianok, vyhrali s Janíkovcami, najviac si cením víťazstvo nad výborným mužstvom s výborným trénerom, pozvali sme si Nevidzany a pokorili sme ich 3:2,“ informuje.
Kvalita v Nových Sadoch je – brankár s výberovými reflexami Peter Kollár, veliteľ obrany Ján Pristaš, šikovný ľaváčisko Jaroslav Zito, centrála zálohy Marcel Fábry, neviditeľný dispečer Dávid Šmitala (po tatovi), blonďavý behúň Viktor Varga, vpredu kanón Roman Kučera (dal 33 gólov). Myslite i na pracantov ako Kristián Krasňanský, Lukáš Močko, Dominik Vajda, Šimon Lampert či Martin Polívka, Filip Belák je rýchlik a a Lukáš Modrovič sa za rok zlepšil o sto percent. Ale bojovníkov je ledva štrnásť, preto sa museli lákať posily hlavne do kvantity. „Vekovo vyšiel do mužov iba kapitán Boris Podsedlý, zohnali sme štyroch novicov. Z Horných Obdokoviec máme dvoch, vrátil sa pravý obranca Marek Vrabec a velikánskou posilou je výborný ľavonohý gólový hráč Sebastián Svorad, veľa si od neho sľubujeme. Ďalším nový prichádza z Čechyniec, Erik Fábry je Novosadčan, ale býva vo Veľkom Cetíne, defenzívny štít ako jeho sme potrebovali, snáď odohrá aspoň trištvrte zápasov. A keď bude Paľko Ivančík zo Zbehov poctivo chodiť na tréningy, tiež bude posilou,“ predstavuje nové tváre.
Piata liga je už kraj, pre Nové Sady veľká výzva. Mrzí však, že je prihlásených len dvanásť mužstiev (sedem od Topoľčian a päť od Nitry), takže začne až cez tento víkend, keď dorasty v oblasti nastúpia už na tretie kolo. „Je to veľká škoda. Neskorý štart vidím ako problém. Ale rovnako začnú všetci naši súperi. V piatej lige bude viac vyrovnaných mužstiev ako v šiestej, chceli by sme sa pohybovať na horných pozíciách, bolo by úplne úžasné, keby sme skončili do piateho miesta. Veľa chlapcov za rok končí v doraste, piata liga je za odmenu,“ hovorí. V zlatých pretekoch budú mať naponáhle v prvom rade posilnené Alekšince, potom Zbehy a Čeľadice, z topoľčianskej strany chcú historickú sezónu Solčany a Oponice. „Jedným z favoritov sú určite Alekšince, poznám výbornú robotu skvelého trénera Jožka Bratha, hovoria zaňho výsledky. So Zbehmi treba rátať už len preto, že ich trénuje Roman Zentko. Topoľčianske mužstvá nepoznám, v prvom kole máme Oponice, tie sa zrejme chcú motať vysoko. Už sa veľmi tešíme aj na zápas s Výčapmi-Opatovcami,“ maľuje si do kalendára.
Mário Šmitala je tréner, ktorého zbadáte hneď. Pri čiare kmitá ako trolejbus. Impulzívny, výbušný. Diego Simeone. „Nie, nie je to súčasť taktiky,“ zasmial sa, keď sme sa ho pýtali. „Som to ja,“ dodal. „Moji chalani vedia, že keď na lavičke sedím, tak je to len z dvoch dôvodov. Buď hrajú úplne geniálne, alebo je to celé zle. Pri genialite by sme však boli niekde inde, takže keď sedím, je zle,“ objasňuje.
Dorastenci Nových Sadov nemusia chodiť na ligu, aby si našli idoly, najlepší vzor je pre nich ich tréner. Šmitala bol v siedmich kluboch. Vždy si ho vážili za hernú zodpovednosť. „Futbalovo mi veľmi veľa dal dorast v Rapide Bratislava, kam som odišiel v pätnástich. Získal som tam profesionálne návyky. Kondične mi nesmierne pomohla vojna v Malackách. Tunajšia tretia liga mi dala veľmi veľa fyzickosti, trénovali sme dennodenne a keď sme niečo vyhrali, dostali sme opúšťák… Tak to asi hráč podá najlepší výkon, keď vie, že za tri body ho plukovník pustí domov,“ zaglosoval. Najviac mu z kariéry odkrojili Zbehy. „Na Zbehy nemôžem zabudnúť, hral som za ne jedenásť a pol roka. Boli to veľmi zaujímavé časy, dobre spomínam na trénera Janka Mészárosa, bili sme sa o postup s Lapášom. Nemôžem sa na nič sťažovať,“ zakončil Mário Šmitala, tréner dorastu Nových Sadov a od leta aj hrajúci tréner áčka. Jeho muži sú po dvoch kolách prví so skóre 12:0.
Kto umí, ten umí.
Autor: Martin Kilian ml.
Na titulke fotka Andreja Kéryho – zlatí dorastenci Nových Sadov pred zápasom so Sľažanmi.
