Duch obyckého majstra je späť. Tréner Mikuš sľubuje tvrdú zimu

Superskóre 49:10, straty len s Machulincami – sever VII. ligy C si na jeseň ošéfovali Obyce. O postupe sa zatiaľ nerozkrikujú, ale sú mu naklonení viac ako pred rokom.

„My sme si už titul vyhrali, futbalom sa ideme bez stresu baviť,“ leto dozadu pustil do éteru obycký predseda Ján Mikuš.

A ako ho vyhrali. Stodva gólov, prehry len dve. Veľké veci.

Bol to sviatok, keď sa na ihrisku oslavoval titul. Aj štyristo ľudí prišlo na promenádu šampiónov. Majstrovské tričká, fotky do rámčekov. Obyce mali v rukách prvé zlato v histórii.

Stop.

Štyri opory sa rozhodli pre Topoľčianky. Po nás potopa, ako vravievala Madame de Pompadour. Vydarenú sezónu vystriedala oddychová.

Divákov ubudlo

„Krásna, špeciálna, historická sezóna. Prvý titul sme oslavovali dlho a bujaro,“ zdvihol nám v piatok večer telefón Patrik Mikuš, hrajúci tréner Obýc. „My Obyčania sme ťažké povahy a naše prostredie je zložité, káder sa nám po majstrovskom ročníku rozpadol. Netajím, že v kabíne boli aj nejaké nezhody, preto kolektívu pomohlo, že tí, ktorí chceli postúpiť, odišli do Topoľčianok.“ odpil si z čistého vína.

Bez Tonkoviča, Visnyeia, Baťa, Valenta a Pšenáka to teda žiadne terno nebolo. Zlaté sako prevliekli do roztrhanej košele. Obyce hrali v nudnom strede, boleli kefy 0:6 vo Volkovciach či 1:5 v Topoľčiankach. Fádne deviate miesto. „Museli sme prehovoriť vyslúžilcov Gajdošovcov, aby nám prišli pomôcť, zavolať dorastencov z Machuliniec, bez nich by nás bolo málo. Časom sme sa skonsolidovali, ale i tak sme dávali málo gólov. Aj divákov ubudlo. Nie všetci pochopili, že mladým chlapcom treba nechať čas,“ vraví o minulej sezóne.

Veď aj hviezdy na jar ubzikli. Mikuš do Novej Dediny, Vnad do Hontianskej Vrbice. „Ponúkli nám lepšie podmienky a my predsa máme svoje rodinky. Bolo dobré, na polroka vidieť niečo iné, nebrali sme to dlhodobo,“ ozrejmil Mikuš.

Leto návratov

Ďalšie leto a Obyce precitli. Taká generácia a hrať v strede? Fakt? Mikuš sa teda vrátil. Vnad sa vrátil. Prišli Biely, Beňo, Dubaj, Mozeš. Kopačky zvesili Fides a Tóth. Časom sa vrátil aj J. Hladík. „Zas sme to chceli pozdvihnúť. Osem posíl veľa nerozmýšľalo, čas si vzal len Jožko Mozeš. Spravila sa super partia, trénujeme v skvelých počtoch. Od začiatku je v nás tá najväčšia túžba,“ priznal Patrik Mikuš.

Lenže – prvé kolo a Machulince. Stará pesnička. Sám Mikuš do novín diktoval, že Obyce nezvládli derby v hlavách. „Neboli sme ešte zohratí a ani zostava nebola ideálne vyskladaná. Zápasy s Machulincami boli pre nás vždy prestížne, tak veľmi sme chceli, že nám tlak zväzoval nohy,“ vravel o trpkej prehre 1:2. Poslednej na jeseň.

Takto tí majstri nebudeme, zaznelo. Obyce sa poučili, poprehadzovali posty. Mozgy zapli len na futbal, dva mesiace sekali dobrotu, trénera Mikuša počúvali na slovo. Sedem výhier v rade, pričom Topoľčiankam sa 7:2 nedáva každý deň. A ani na Lovciach či Jedľových Kostoľanoch ešte Liverpool nevyhral. Obyce to zvládli, zvládli aj Hostie, s ktorým pred rokom prehrali. „Dostali sme sa do správnych koľají. Najťažší zápas bol pre nás na Lovciach, hlavne druhý polčas. Boli sme pod dosť veľkým tlakom, domáci trafili aj brvno, no my sme to obetavosťou, srdiečkom a šťastím ustáli. Ale slušný súper bol tiež Martin nad Žitavou,“ snorí v pamäti.

Box v Machulinciach

Lenže – desiate kolo a Machulince. Mikušovci viedli Vnadovým točákom z rohu, domáci Marták vyrovnal a Obyce dokonca mohli vyhrať, no Králikov brejk vykopol z prázdnej Gašparík. Ale to už bolo v trojitom oslabení. O futbale sa po zápase nebavilo. „Jeden veľký skrat, boli sme premotivovaní, to, čo sa stalo, sa nemalo stať,“ ťažko sa hovorí Mikušovi. O čom vlastne? No o tom, že on sám zložil Machulinčana Ivaničku hlavičkou a kolega Vnad ho zostrelil pravým hákom. Ring sa s ihriskom nemýli, páni. V pondelok o tom písali aj MY Nitrianske noviny.

Disciplinárka začala rátať tresty. Bielemu za dve žlté obvyklý jeden zápas, Mikušovi vymerali tri týždne. Najväčší otáznik visel nad najväčším hriešnikom. Nahnevané Machulince volali po polroku, Vnad napokon musel byť rád aj za tri mesiace. „Mrzí nás to, vieme, že už to nespravíme, ušli nám nervy. Aj doma v Obyciach sme si za to niečo vypočuli, diváci a spoluhráči nám to vyčítali,“ kajal sa Mikuš.

Tréner chváli všetkých

Obyce už síce do konca jesene len vyhrávali, no škvrnu z Machuliniec len tak nezmyli.

Ale čo sa nezmyje, je aj jesenná tabuľka. Polovičný titul už Obyciam nezoberie nik. „Chceli sme byť prví alebo druhí, sme prví, máme svoj náskok, s jeseňou sme teda spokojní. Pochvalu si zaslúžia všetci, každý jeden z kádra,“ diplomaticky tvrdí.

Keď si plukovníkov nechce chváliť generál, spravme to my. V bránke sa striedali Matejovci Šabo a Michalík, hoďte si mincou, kto je lepší. Obrane velil Dominik Šabo, pomohol návrat skúseného Jaroslava Hladíka a zo stopéra Marka Bieleho rastie osobnosť. Na krídle našiel stratenú chuť do futbalu Christián Beňo, s priestorom dobre narábal Jozef Mozeš, za kus elegancie v ľavačke mal nadelené Peter Vnad. A pozor, pozor, Patrik „Žula“ Mikuš taktiež nemal zlý zápas. Je kúštik od zlatej kopačky, zatiaľ trafil šestnásť gólov.

Pravda príde na jar

Tabuľka rada klame. Obyce majú v severnej skupine o päť bodov viac než Tesárske Mlyňany v južnej, no závery z toho nekreslite. Ešte skôr, než bude zo základnej časti nadstavba, pôjdu Obyce do Hosťoviec (5.), Topoľčianok (4.), na Martin nad Žitavou (3.) a doma privítajú Hostie (6.). Nič na pol plynu. „Pravda príde na jar, dúfam, že do nadstavby pôjdeme s dobrým náskokom. Myslím si, že titul vyhrá niekto z trojky my, Tesárske Mlyňany, Choča,“ trúbi do boja Mikuš.

Pred dvoma rokmi mohli Obyce orámcovať sezónu snov postupom. Nespravili tak, v kabíne sa za šiestu ligu hlasovalo a viac rúk bolo proti. No teraz je situácia iná. Už od leta idú spod Inovca šumy, že cieľom bude postup. „Šiesta liga? Za mňa áno. Keby sa nám pošťastilo ligu vyhrať, je väčšia pravdepodobnosť, že postúpime, ako pred dvoma rokmi. No hlavne pokoj, nepredbiehajme. Teraz myslime na kvalitnú zimnú prípravu a dúfajme, že sa nám káder nerozpadne, že sa chlapci neulakomia na nejaké sľuby a pomôžu vykopať titul pre Obyce,“ brzdí rum minerálkou.

Zima bude tvrdá

Chlapci obyckí, tešte sa. Veliteľ Mikuš vám chystá galeje. „Budeme trénovať štyrikrát do týždna. V príprave už máme dohodnutých štyroch súperov, zahráme si s Chynoranmi, Novou Dedinou, Betonáris Šaľa a Dyčkou, naschvál nie s tými, ktorých máme v lige. Určite bude aj sústredenie, len ešte nevieme, či len doma alebo niekam vycestujeme. Jedno je isté – v zime sľubujem riadnu makačku,“ poodhalil nám zápisky.

Dobre to ten Mikuš spravil. Zverenci-kamaráti budú v teplákových súpravách behať 50-ky, on bude zababušený do vetrovky pozorne sledovať. Prečo? V stredu ho čaká operácia. Odborník Štefan Petriščák sa mu na súkromnej klinike v Martine pozrie na ľavé rameno. „Vyklbuje sa mi už asi od dorastu, je s tým treba niečo robiť. Bude to vážnejšia operácia, nie hocijaká, mám obavy, aby všetko dobre dopadlo,“ zadrkotal zubami. Tak držme palce!

Palce neuvoľňujme – Patrik Mikuš ľúbi okrem lopty aj rozhodkyňu Mišku Göndörovú a prírastok do rodinky je už v siedmom mesiaci. „Veľmi sa tešíme, termín je koncom januára. Bude to dievčatko, možno Ninka,“ posiela svetu novinu.

Bol aj v áčku FC ViOn

Pravá, ľavá, hlava. Patrik Mikuš, to je futbalista. Do pätnástich hral za žiakov Topoľčianok, kým si ho všimol FC ViOn. Tu mu ruže hneď nekvitli, aj si posedel, ale prišiel tréner Augustín Dobiš, po jednej zrážke na tréningu mu našil dnešnú prezývku, hodil ho do základu a Mikuš mu dôveru splatil gólmi. Veľa gólmi. „Pekné časy, z dorastu si pamätám napríklad Miša Pintéra. V osemnástich som bol na súpiske áčka, rád spomínam na trénera Jarábka a Peťa Kuračku, to bol pán futbalista, no i človek s veľkým Č, rovnako Jano Hözl. Ale ligový štart nemám, úradovali zranenia,“ zamrzol mu úsmev.

Mikušovi ligový futbal zdravíčko nedoprialo. Pohotového strelca mali radi zhodne rok a pol v Topoľčanoch a Volkovciach, jednu jeseň skúsil v štvorke za Čeľadice, až sa kruh uzavrel. V marci 2015 zakotvil doma.

Na dobrom obyckom ihrisku pozná každú piaď. Jeho priateľka Miška perie dresy, on kosí, lajnuje, trénuje, strieľa góly, keď ich dal vlani Hosťovciam osem, písal o ňom Denník Šport. Futbal tu robí s otcom Jánom. Čo za to má? „Nikto tu nehrá za peniaze, všetci sme si rovní, ani ja nie som výnimka. Všetko robím pre dobrý pocit, odmenou mi je radosť chalanov. Futbal je pre mňa láska,“ dojemne zanôtil 25-ročný sympaťák.

Duch obyckého majstra je teda späť. Nech sa jarná liga bojí.

Autor: Martin Kilian ml.

FOTO: Martin Kilian ml.; Facebook; archív Patrika Mikuša