Hurikán Adrián Grebáč: 33 gólov v 12 zápasoch!

Kopal prvú dorasteneckú za Dunajskú Stredu, druhú mužskú za Zvolen, ale sny o veľkom futbale sa mu v sekunde rozplynuli. Adrián Grebáč je dnes rád, že môže strieľať góly aspoň za svoju srdcovku na Dyčke.

Talent. Odmala. ViOnu vystrieľal titul v II. lige U19, 32 gólmi sa predal do Dunajskej Stredy, kde nakukol i do áčka, ale vlna konkurencie ho odhodila na pol roka do Zvolena. Dnes dobráčisko od kosti uzavrel kruh. S osmičkou na chrbte je s Dyčkou postrachom poslednej súťaže. Trochu priskoro – má len 20 rokov.

Odomykáme trinástu komnatu Adriána Grebáča.

Liptovský Mikuláš, Poprad či Inter Bratislava ste vymenili za Babindol, Čifáre či Paňu. Je vám iba 20 rokov, no v lete ste prestúpili zo Zvolena na Dyčku – z druhej ligy do siedmej. Sakra, prečo?
– Nemal som na výber. V marci som v zápase proti Interu Bratislava odpadol na ihrisku a začali sa mi kopiť zdravotné problémy. Zrejme sú výsledkom toho, že som ako chalanisko hrával tri zápasy do týždňa a preťažil som sa.

Čiže ste rád, že vôbec môžete hrať aspoň siedmu ligu.
– Presne tak.

Sny o veľkom futbale ste teda museli pokrčiť a zahodiť do koša. Máte civilnú robotu?
– Áno, robím vo Vrábľoch v Matadore, nosím palety.

Po tri a pol roku ste zaklopali doma na Dyčke. V batohu s 32 gólmi z ViOnu, 14-timi z Dunajskej Stredy a jednou veľkou nulou oplieskaný v Zvolene. Aké bolo turné po „svete“?
– Sú to pekné spomienky, ale nevnímam to tak, že by som niečo veľké dosiahol. S ViOnom sme vyhrali druhú dorasteneckú ligu, to bol najväčší úspech mojej kariéry. Boli sme skvelá partia, rozumeli sme si, aj dnes sa s niektorými chalanmi na ulici nielen pozdravím, ale aj porozprávam. V Dunajskej Strede som býval na intráku, bol v rovnako výbornom kolektíve. Bol to vlastne výber Slovenska, v mužstve boli chalani i z východu. Vážil som si, že som absolvoval zopár tréningov aj s áčkom DAC, s trénermi Csabom Lászlóom a Marcom Rossim. Trénersky mi však najviac dal Branislav Fodrek. A Zvolen? Tam to ružové nebolo. Vedenie sa nechovalo tak, ako malo, neboli sme platení tak, ako sme mali byť. Nebudem naň rád spomínať.

Za Dyčku ste v 16 rokoch strelili na jeseň 2014 v 13 zápasoch 9 gólov. Teraz ste o štyri roky starší a v 12 dueloch ste dali 32 gólov!
– Som určite lepší, fyzicky silnejší futbalista ako pred štyrmi rokmi. Akonáhle hráme s trošku kvalitnejšími súpermi, aj ja sám cítim, že mi chýbajú kondičné tréningy. Pol roka som bol vlastne bez fyzickej námahy. Som rád, že sa mi darí, na góly mi nahrávajú najmä Jano Medveď a Matúš Koprda, no všetci si prajeme navzájom a vôbec si nemyslím, že naše dobré výsledky sú len o mne, všetci makáme ako jeden tím.

Dyčianski funkcionári na čele s Jozefom Bušovským sa blysli, v garde s primátorom Vrábeľ Tiborom Tóthom postavili pre futbalistov krásne kabíny za 96-tisíc eur. Veje v nich tá správna klíma?
– Ale hej. Máme dobrého trénera Igora Kavuleka, ide nám to aj na ihrisku, na dyčianske pomery stojíme vysoko, sme druhí. To potom funguje aj partia. Zabávačom číslo jeden je Mário Sekereš, voláme ho Kiko. Hoci u nás nevyhráva muzika ostošesť, stále je nejaká sranda.

Takže neľutujete, že ste prestúpili práve na Dyčku.
– Nie. Keď som sa v lete vracal k futbalu, mal som aj iné ponuky, ale Dyčka bol vždy prvá voľba. Hoci už bývam vo Vrábľoch, vyrástol som tu a poznám tu mnoho ľudí. Dúfal som, že sa sem vrátim až o desať či pätnásť rokov, keď prestanem s veľkým futbalom, prišlo to o niečo skôr. Je to ako má byť.

S Dyčkou beriete VII. ligu B útokom, po 11 kolách máte najlepšie skóre 62:10 a s duelom navyše hniezdite na druhom mieste. Máte postupové ambície?
– Chceme sa hlavne baviť futbalom, neriešime postup ako napríklad Branč, ktorý sa pýši veľkými cieľmi. My len hráme futbal a snažíme sa vyhrať každý zápas.

Voláme spolu päť dní po tom, ako Dyčka po 2 rokoch (43 zápasoch!) nedala doma gól a s Pohranicami prehrala 0:1. Nič dobrého pred šlágrom jesene v Branči…
– Okrem brankára Ľuba Števa nikto z nás nepodal stopercentný výkon. Nebol to od nás adekvátny výkon, s takouto hrou dostaneme v Branči päť kúskov. Musíme sa poučiť.

Útočníka s priemerom hetrik na zápas by tímy z vyšších súťaží zasypali dukátmi. Vyzváňa vám už telefón?
– Mám ponuky, ozývajú sa mi kluby, ale nemyslím si, že by som v zime zmenil pôsobisko.

Snívajú o vás vraj aj treťoligové Vráble. Ani to by sa nedalo?
– Je to tak, Marián Bafrnec ma volal do prípravy, už som s nimi bol na zopár tréningoch. Ale ešte stále je jesenná časť sezóny na Dyčke, až potom budem riešiť budúcnosť. Neviem, či by mi zdravie umožnilo hrať vyššiu súťaž, uvidíme.

Srdiečko vám teda káže ostať na Dyčke. Budeme o vás o dvadsať rokov písať ako o klubovej legende?
– To je veľa rokov, ťažko povedať, človek nikdy nevie… Ale kým tu bude táto partia a žiaden zlý vietor, ostanem.

AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: Facebook Adriána Grebáča a Aleny Blaškovičovej.