Injekcia pre Branč. Manažér Kazán chce postup do troch rokov
Branč v lete získal Bernátha a Demína zo Svätoplukova, Godára z Veľkého Kýru a marketingového manažéra Neymara či Cannavara.
Aranycsapat. Zlatý tím. V sedemdesiatych rokoch široké okolie chodilo na futbal do Branču. „V roku 1971 sme postúpili z okresu do kraja, kde sme deväť rokov bojovali o postup, vždy sme končili druhí či tretí. Hrali sme ľúbivý futbal, ktorý sa našim divákom páčil. Doma chodilo vždy minimálne tristo ľudí, na zápasy von nám družstvo požičiavalo aj dva autobusy. Všetci sme boli z Branču, nikto cudzí, hrali sme za pivo,“ s elánom v hlase hovorí Milan Lörincz. „Zlaté časy. V mužstve nás bolo dvadsaťštyri, osem z toho Lörinczovcov, najlepší strelec bol dnes už nebohý Jano, dával aj 40 gólov za sezónu. Ďalšie opory boli Milan Lörincz či Jožko Milo, otec hokejistu Dušana. Tvorili sme perfektnú partiu, nemali sme iné záujmy ako futbal, chodili sme spolu všade,“ prikyvuje Ladislav Lörincz.
Zápasov, kedy sa brančianske zábradlia ohýbali v základoch a lavičky praskali, bolo viac. „Pamätám si na jazdu Slovenským pohárom. Vyhrali sme v Hurbanove, vyhrali sme v Šuranoch, až sme dostali za súpera Senicu, ktorá vtedy hrala druhú najvyššiu súťaž. Odvetu sme hrali doma na hody, prišlo strašne veľa ľudí, bol to krásny zážitok,“ snorí v pamäti M. Lörincz. S hodmi sa viaže aj ďalšia spomienka. Do Branču si pozvali budapeštiansky Csepel SC. „Ak vtedy nebolo tisíc ľudí, tak už nikdy. Všetko bolo plné, nebolo kam sadnúť, postáť. Dokonca aj farár bol na futbale. Vyhrali sme a Maďari sa čudovali, akú ligu hráme, že by si od nás hneď zobrali zopár hráčov,“ hrdo dodáva Milan Lörincz. Volali ho Gianni Rivera, v systéme trénerov Pénzeša a Bereca 4-2-4 bol ľavá spojka, špílmacher. Hral aj v Česku, divíziu za Blansko. Kopačky zavesil v štyridsiatke. Pätnásť rokov trénoval áčko a štyri dorast.
Rovnako veľká legenda, stopér ako skala Ladislav Lörincz, dopĺňa: „Bolo to posledné kolo, hrali sme vo Veľkých Úľanoch. Siahali sme po postupe, ale prehrali sme 1:2 a nádejam bol koniec… Ale na tú krásnu éru stále radi spomíname.“
Stopa dvoch ikon je v klube stále živá. Milan a Ladislav Lörincz dali svetu synov Rolanda a Ladislava, ktorí dnes bok po boku robia futbal v Branči.
Synovia známych otcov majú nového kolegu. Dejom točíme o štyridsať rokov.
Ladislav Kazán. Brančan. Odchovanec. Žiaci, dorast, muži, prešiel si všetkým. V 27-ich skončil, vrhol sa na podnikanie, aby sa po šiestich rokoch, teraz v júli, vrátil. Hlavne ako manažér, sponzor. Keď sa vylieči, tak posilní aj pravú obranu. Prvé, nad čím premýšľal, bolo oceniť legendy pred stovkami ľudí na štadióne. „Voči legendám nášho klubu mám obrovský rešpekt, tvorili zlaté sedemdesiate roky, veľmi ma mrzí, že som ich nevidel hrať, poznám ich iba z rozprávania môjho otca či svokra. Milan a Ladislav Lörinczovci sa nikdy Branču nevzdali, aj keď sa pred dvadsiatimi rokmi vypadlo do tretej triedy, oni ostali a vytiahli ho do druhej. Po svojej skvelej kariére dlhodobo podporovali mládež. Gianni Rivera, teda Milan, ma trénoval v doraste, bol skvelý kouč, môj druhý otec, dal mi veľa. Skromní a otvorení futbaloví odborníci, ale hlavne vynikajúci ľudia. Bodaj by v nitrianskej oblasti bolo viac takých ako oni. Ďakujeme!“ dojemne odovzdával kytice, vínka a pamätné diplomy sedemdesiatnikom Milanovi a Ladislavovi Lörinczovi. Chvíľka do histórie. Ochodzy vstali a tlieskali.
Bolo to cez polčas siedmej ligy. Branč verzus Žitavce. Nebyť výborného brankára Júliusa Németha, domáci mohli prehrávať 0:7, ale taký je futbal, že po uragáne hrajúceho trénera Tomáša Kéryho vyšli z kabín a zlepšeným výkonom plus pekným gólom Filipa Šlosára strelili vydretých 1:0. Výborne zahrali stopéri Erik Holub a Ondrej Godár, vpredu zatiaľ drieme exligista Ľubomír Bernáth. O to väčšia pohroma pre obrany, keď sa zobudí… „Srdiečkom, skúsenosťami a bojovnosťou sme strhli víťazstvo na našu stranu. Hra nebola ideálna, ešte potrebuje trpezlivosť,“ triezvo skomentoval druhé kolo Ladislav Kazán. Čo tam po hre, keď má Branč po druhom kole šesť bodov?
Na prvý domáci zápas pod manažérom Kazánom prišlo do Branču 150 divákov. Neplatil ani jeden. Všetci dostali krásny bulletin a prví päťdesiati aj pivo. „Náš cieľ je, aby chodilo cez dvesto, tak tristo divákov. Chce to však roky koncepčnej práce,“ opäť zdôrazňuje systém, systém, systém.
Kazán nestavia vzdušné zámky. S brančianskym futbalom má jasné plány. „So srdciarmi a funkcionármi Rolandom a Ladislavom Lörinczom sme na jednej úrovni, rozumieme si naslepo, nikto z nás sa nevyvyšuje. Povedal som si, že nebudem len kritizovať, ale priložím ruku k dielu. Veď som Brančan, pomôžem Branču. Zatiaľ máme skromné ciele. Čo sa týka mužov, vyše päť chalanov je zranených, najviac chýba kapitán Laci Tóth, takže na jeseň chceme piate miesto, na jar 2018 priviesť dve či tri zaujímavé posily, jednu už máme v merku, a do dvoch alebo maximálne troch rokov chceme postúpiť do šiestej ligy,“ rozhľadene definuje ambície.
V Branči žije 2 128 obyvateľov. Koncová obec, za ňou už len novozámocké prérie. Vždy patrila futbalu. V tunajšej liahni vypestovali juniorských reprezentantov Miroslava a Mikuláša Lörinczovcov či mnohých ďalších. „Mládež je naša veľká priorita. Chceme na nej robiť, podporovať deti, začleniť rodičov žiakov a dorastencov do klubu, užšie komunikovať s kultúrnymi organizáciami a školou. Starších žiakov chodilo v júli na tréningy sedem, teraz aj pätnásť, to je úspech, ale len čiastkový. Ak rodičia pochopia, že deti to robia pre seba a raz si môžu futbalom veľmi slušne zarábať, na tréning príde aj dvadsať detí a to bude úspech. Máme mladého a ambiciózneho trénera – Vlado Nemec je zástanca útočného štýlu a to je veľmi sympatické,“ s energiou pozýva deti na ihrisko.
Brančanom sa už jedna veľká vec podarilo. Dali hlavy dokopy a stále rozrobenú klubovú budovu konečne dokončili. Teraz vyzerá ako z druhej ligy. „Nekončíme, s pánom starostom Júliusom Kurcsom a starými pánmi, ktorým ďakujeme za podporu, plánujeme výstavbu tribúny,“ informuje.
Rodený Brančan Kazán býva už roky v Petržalke. Človeka s rovnakým životopisom nenájdete. V ZUNO budoval online banku, časom si založil vlastnú firmu CHECKus Media Group, po medzinárodnej marketingovej konferencii v hoteli Carlton nadviazal kontakty so švajčiarskymi a ruskými mocipánmi lejúcimi svoje peniaze do futbalu. Dnes si môže povedať, že spolupracoval na trojročnej reklamnej zmluve pre AS Rím, pre európske veľkokluby rieši LED panely, reklamu, pre záujemcov vybavuje VIP balíčky na zápasy napríklad Manchestru City a čo je najlepšie, s americkou agentúrou Ifthensports marketingovo zastupuje Neymara, Cavani, Di Maríu, Lavezziho, Thiaga Silvu, Thiaga Alcantaru, Robinha, Ronalda, Cannavara… Točí sa vám hlava? „Je mi cťou pracovať aj pre Paola Maldiniho, kvôli jeho skromnosti a profesionalite je môj vzor. Čiastočne pracujeme aj pre známeho manažéra Fritza Fuchsa, ktorý má na starosti nemeckých reprezentantov Neuera a Rüdigera. Momentálne rokujeme so zahraničným investorom o vstupe do jedného nemeckého klubu,“ dodal „Laci“, chlapec z dediny. Kyslík, prosím.
To bol Ladislav Kazán. Priamy chlap ide v Kristových rokoch vracať rodisku požičané. Tak už rátate s Brančom?
Autor: Martin Kilian ml.
Za krásne fotky ďakujeme Jane Skornsek.
