Korman: Vroclav sa bude prekonávať ťažko

Poľské dobrodružstvo pomaly doznieva, historicky prvý výjazd piatich výberov Oblastného futbalového zväzu v Nitre na medzinárodnom turnaji vo Vroclavi, kde sa predstavilo dvesto tímov z pätnástich krajín, je minulosťou. S predsedom ObFZ v Nitre Štefanom Kormanom sme hovorili práve na poľské témy. 

Zážitky a dojmy z Vroclavu sú stále čerstvé, na sociálnych sieťach sa kopia pochvalné reakcie, akú známku vystavíte poľskej skúsenosti vy?
– Pri hodnotení je treba vrátiť sa o pár týždňov, či aj mesiacov späť, kedy sa vlastne začali tvoriť širšie nominácie. Najdôležitejší bol z môjho pohľadu výber trénerov. Samozrejme, možností bolo neúrekom, pri mládeži pracuje veľa odborníkov, pri rozhodovaní sme preto brali na zreteľ viac vecí. Výsledky sú asi najobjektívnejšie meradlo, tiež sme vnímali prácu s mládežou, ktorá je v kluboch na rôznej úrovni. Preto dostali v „devätnástke“ dôveru Jožko Brath z Alekšiniec a Peťo Zabák z Lehoty, v „sedemnástke“ Kristián Maťko z Čechyniec a Peťo Drahoš z Nevidzian, v „pätnástke“ nevidziansky tandem Juro Baláž a Peťo Bajla, v „trinástke“ Jožko Oroszi z Vlčian a Vlado Viola z Chrenovej, no a „jedenástku“ si kočíroval Janko Núdzny z Mojmíroviec. V nominácii boli aj Martin Slovák z Čeľadíc a Roman Hromádka z Cabaj-Čápora, ktorí sa ospravedlnili pre osobné, resp. pracovné povinnosti. So všetkými trénermi rátame ďalej, boli skvelí. Do Vroclavu išlo 76 futbalistov, na každý z piatich tímov sme vyčlenili troch dospelých, všetci bez nároku na odmenu či už v rámci celej prípravy alebo potom na samotnom turnaji! Ďakujem im aj touto cestou. Priamo na štadióne sa nám snažili pomáhať ako vedeli už aj samotní rodičia, ktorí prišli povzbudiť svoje deti, za čo sa pred nimi skláňam. Vytvorili sme jeden perfektný tím, naozaj bude ešte dlho na čo spomínať. Pýtali ste sa ale na známku – moja odpoveď je jednotka s hviezdičkou!

Sedemdesiatšesť detí je dosť, nebáli ste sa, či a ako ich zvládnete počas piatich dní?
– Rešpekt sme mali, ale s chlapcami sme komunikovali už počas zrazov, mali sme preto určitú predstavu, do čoho ideme. Na každý výber s pätnástimi hráčmi boli traja dospelí, okrem trénerov si svoje úlohy plnili aj vedúci družstiev. Alenka Jančoková Žáčiková potvrdila pedagogické vlohy, režim „jedenástkárov“ bol priam ukážkový. Skvelú robotu odviedla naša zdravotníčka Veronika Vargová, riešila menšie šrámy, tiež tejpy aj infúzie, väčšie zranenia nás našťastie obchádzali. Jožko Demeš urobil kus roboty pri „pätnástke“, nápomocní nám boli aj obaja šoféri zo spoločnosti Roben, Milan aj Filip dotvárali potrebnú pohodu tak, ako sa patrí. Do Vroclavi s nami cestoval ako redaktor aj Martin Kilian mladší, svojej úlohy sa zhostil tiež na jednotku, domov išli všetky správy z prvej ruky.

Vo výberoch boli aj hráči z vyšších súťaží, ako sú tie, ktoré riadi Oblastný futbalový zväz v Nitre. Prečo?
– Všetci hráči, ktorí boli v nominácii, sú z klubov, ktoré máme v pôsobnosti Oblastného futbalového zväzu v Nitre. Chceli sme, aby aj chlapci zo štvrtých či piatych líg dostali priestor, aby ukázali, že si zaslúžia pozvánku do reprezentácie našej oblasti. Je asi jasné, že sú lepší ako hráči zo šiestej ligy, ale len preto, že na tejto úrovni sa v regióne nerobia výbery, sme im nechceli uprieť právo reprezentovať. A bol to dobrý krok. Poviem aj myšlienku, ktorú som si odniesol zo spoločných debát s trénermi. Na chlapcoch bolo vidieť, kto sa ako pripravuje v priebehu roka, kde sa trénuje jedenkrát do týždňa a kde trikrát. Všetci hráči mali talent, to áno, ale len to nestačí. Ak si to uvedomia oni, resp. ich rodičia, svoju futbalovú budúcnosť majú stále vo vlastných rukách.

Súperi vo Vroclave boli z rôznych úrovní súťaží, nastupovali ste proti družstvám, ktoré sú spolu dlhšie. Nemali chlapci rešpekt z neznáma?
– Ak aj bol, hneď opadol. Naša výprava sa pekne odprezentovala už na úvodnom ceremoniáli, kde režíroval zábavu Vlado „Body“ Viola, modrobiely zástup sa nedal nikde prehliadnuť, boli sme v Poľsku najpočetnejšou výpravou. Chlapci spolu držali, chodili sa povzbudzovať, malí tých veľkých a fungovalo to aj naopak. Dôležitý bol prístup trénerov, zápasy boli totiž kratšie, čiže nebolo na čo čakať, tak sme to na súperov rozbalili hneď od začiatku a ono nám to vychádzalo.

Domov ste priviezli tri medaily – zlatú, striebornú aj bronzovú. Naplnili sa vaše očakávania v tomto smere?
– Podľa mňa, chlapci prekročili naše ciele o dvesto percent. Išli sme do neznáma, a hoci sme aj mali v našich výberoch najlepších hráčov z našich dedín, nechceli a nemohli sme mať veľké oči. Čakali sme s napätím na prvé zápasy, potom tie druhé a ako prichádzali prvé víťazstvá, rástla naša chuť aj ambície. Pred odchodom do Poľska som hovoril o jednej medaile, priviezli sme ich nakoniec tri a k tomu dobrý pocit. Je to skvelý výsledok, ktorý sa bude len veľmi ťažko prekonávať, to som povedal aj chlapcom, keď som im ďakoval za vzornú reprezentáciu Oblastného futbalového zväzu v Nitre.

Keby ste mali vybrať najlepších hráčov v jednotlivých výberoch, trúfnete si na konkrétne mená?
– Je to skôr parketa pre trénerov, ale videl som takmer všetky naše zápasy, skúsim teda. Ťažko sa vyberá jeden či dvaja chalani z každého tímu, nerád by som na niekoho zabudol. Veľa sme sa rozprávali aj s trénermi, ten menoslov bude širší. Základy sa stavali na brankároch, tých sme mali všetkých bez výnimky na vynikajúcej úrovni, od Gabka Nádašdyho z Nevidzian až po Lukáša Vlčeka z Veľkého Zálužia. V „devätnástke“ dominoval Zbežan Matej Fúska, umelec s patentom na góly rozhodoval zápasy. Dobre mu sekundoval Ivančan Jakub Blaži, ktorý si tiež zaslúži vyššiu súťaž. Ťahúňov tu ale bolo viac, stopéri Rado Henček z Ivanky  a Martin Frohlich z Nevidzian by si rozumeli aj naslepo, v strede poľa Adam Behúl či Matej Letko, s týmito „uzlami“ mali súperi veľké problémy. Na ťažkú skupinu doplatila „sedemnástka“, ktorá sa merala aj s ligovými dorastencami. Režisér Rado Tatarkovič z Nevidzian ukázal veľký potenciál, rovnako sa páčili Lapášania Heňo Benko so Sebom Pilkom, Martin Keszeg z Topoľčianok či útočník Erik Müller z Nevidzian. V „pätnástke“ sme doplatili na slabú koncovku, chýbal nám vyslovený strelec. Peťo Halúzka z Čeľadíc a Matúš Bíro z Lužianok boli správnymi lídrami, s nimi na stopérskom poste neomylný Erik Krčmár z Nevidzian, len škoda, že sme nepremieňali šance. „Trinástka“ postavila solídny základ na Šaľanoch okolo Eda Laczkóa a Adama Farkaša, dobre im sekundoval Samo Vozárik z Golianova. Červená karta v semifinále nás obrala o nádej na finále, boli sme blízko. No a veľmi príjemne prekvapili naši najmenší. V „jedenástke“ sa na lídra vyprofiloval Majko Henyig z Mojmíroviec, bola doslova pasia sledovať jeho kontakty s loptou, myšlienku, obdiv neskrývali pri jeho zápasoch ani naši chlapci zo starších výberov. Skvelí boli aj ďalší „krpci“, Matej Búran z Hájskeho, Romanko Polák z Bábu, trio z Vlčian Marek Fischer, Kristián Brnula a Kristián Balog, tiež Adam Finta z Veľkého Zálužia či na poste stopéra Matúš Kamenický z Chrenovej. Až do finále sme išli ako hodinky, ale fyzickejší súper z Bosny a Hercegoviny už bol v zápase o zlato nad naše sily.

Myslíte si teda, že má zmysel na tejto úrovni vytvárať reprezentácie?
– Nikto nehovorí o reprezentácii, sú to naše výbery. Výbery, ktoré majú jednak vyzdvihnúť a aspoň touto formou pochváliť to najlepšie, čo sa darí našim klubom vychovať a potom sú tieto výbery aj ideálnou možnosťou, ako motivovať ďalšie talenty, aby na sebe pracovali, aby sa zlepšovali, aby sa raz tiež dostali do našej nominácie. Pozrite sa, Fuska dáva góly ako na bežiacom páse, my sme vedeli, že je výborný, len sme chceli, aby to vedeli aj ostatní. „Gule“ si to zaslúži a rovnako aj ďalší chlapci, všetci od Majka Henyiga až po Mateja Fusku.

Vroclav je za nami, máte už predstavu, čo ďalej? Bola medzinárodná konfrontácia iba výstrelom do tmy alebo sa v Poľsku stavali základy novej tradície?

– Budem sa opakovať, keď poviem, že pri poľskej voľbe sme nevedeli, do čoho ideme. Chlapci ale svojim prístupom ukázali, že si zaslúžia pozornosť, že má zmysel urobiť niečo navyše. Niektorí odpadli počas prípravných zrazov, už tam sa ale formovali určité základy. Kto chcel ísť na tréning, musel si zariadiť veci, odriecť si možno kamarátov či zábavu. Príjemne ma prekvapilo, ako naše výbery privítali v rámci prípravy v Nevidzanoch, Alekšinciach aj Mojmírovciach, o chlapcov bolo postarané, ako sa patrí. Ak to zrátam a podčiarknem, som presvedčený, že aj o rok vyrazíme za medzinárodnou konfrontáciou. Na rozhodnutie, či to bude opäť Vroclav alebo si vyberieme iný turnaj, máme ešte času dosť. Už dnes ale vieme, že toto je cesta, ktorou chceme ísť. A cítim to tak, že o rok pôjdeme za futbalom so šiestimi výbermi, zoberieme aj U9!

Je už vyčíslená cena za futbalové dobrodružstvo v Poľsku? Ako bol financovaný celý výjazd?
– Na turnaj do Vroclavu sme robili výber, nie nábor, preto sme nechceli od chlapcov zbierať žiadne peniaze, všetko sme financovali cez partnerov Oblastného futbalového zväzu v Nitre. Pre každý výber sme získali generálneho partnera, mená týchto firiem potom niesli názvy našich tímov. Na tieto výbery sme použili aj dotáciu, ktorú dostávame cez región od Slovenského futbalového zväzu. Hľadali sme aj ďalších sponzorov a v závere, keď už boli jasné užšie nominácie, sme oslovili starostov obcí, aby podporili výbery so svojimi reprezentantmi. Pomohol nám primátor Nitry Jozef Dvonč, primátor Šale Jozef Belický, a tiež viacerí starostovia – Jozef Ligač z Cabaj-Čápora, Jozef Matušica z Hájskeho, Ľuboš Kolárik z Golianova, Martin Pálka z Mojmíroviec, Róbert Balkó z Kolíňan, Milan Chmelár z Lehoty, Juraj Mesko z Topoľčianok, Jozef Jankovič z Rumanovej, Milan Bíro z Veľkého Zálužia, Ivan Habiňák zo Zbehov, Anton Laca z Čeľadíc, Roman Urbánik z Močenku, Marián Paulisz z Dolných Obdokoviec,  Ján Medáček z Veľkého Lapáša, Peter Vavro z Malého Lapáša, Gyula Iván z Vlčian a Jozef Holúbek z Výčap-Opatoviec.  Dlhodobo nám pomáhajú Ľubo Moravčík s Miňom Stochom, teraz zastrešil futbalista Kolíňan Norbert Varga výber TUKO U11. Veľmi nám pomohol aj ďalší aktívny futbalista zo Žitavian Peter Chren, rovnako tak šéf nevidzianskeho futbalu Milan Kramár, tých partnerov bolo treba naozaj veľa. Všetci chlapci boli poistení, rovnako oblečení, zabezpečené mali ubytovanie aj stravu, hradili sme dopravu a vďaka mnohým dobrým ľuďom sme to zvládli. Keď sme ale dokázali nájsť tento rok v spoločnosti Xawax partnera, vďaka ktorému sme mohli pre našich rozhodcov kúpiť výstroj v hodnote 10-tisíc eur, či predtým sme tiež vďaka spoločnostiam Goal Travel a Technov zvládli prvé dva ročníky slávnostného vyhlásenia Jedenástky roka Oblastného futbalového zväzu v Nitre, tak verte, že hľadať prostriedky pre deti na medzinárodný turnaj do Poľska bolo zo všetkého to najľahšie.

Na titulnej snímke je vľavo predseda ObFZ v Nitre Štefan Korman s Matejom Fuskom a Máriom Henyigom, vpravo radosť víťaznej „devätnástky“ počas záverečného ceremoniálu vo Vroclavi.