Lukáčovce a Machulince to odpálili na planétu futbal

9. mája 2018

1 004 Prečítate za cca 4 minút(y)

Semifinále Campri Cupu včera 400 očí prikovalo na trávnik. Lukáčovce boli jednou nohou vo finále, ale 18-ročný brankár Červený sa rozhodol, že vstúpi do klubovej histórie Machuliniec a veľkolepým výkonom poslal domácich k zemi. Nespútané divadlo, šialená férovka, fantastický zážitok.

Vymyslieť Campri Cup bola trefa do čierneho. Aj takéto myšlienky prúdia hlavami dedinkami, aké sa dovčera asi nikdy nestretli v oficiálnom zápase. Medzi Lukáčovcami a Machulincami je 55 kilometrov. A v Deň víťazstva nad fašizmom zaútočili na srdcia fanúšikov. Veď v hre bolo finále, no a kto uspeje aj tam, získa tisíc eur na účet, sadu dresov, zájazd na futbal do Prahy a miestenku do Slovnaft Cupu!

Hitchcock by to lepšie nenapísal

Ale pekne po poriadku. Lukáčovce sa na hostí vrhli ako besné psy, svorke velil 39-gólový strelec Horváth – najskôr stopérovi Gašparíkovi zrátal nedôraz, potom vybojoval roh, z neho M. Gajdoš posadil loptu na Zachara – a už v 8. minúte svietilo 2:0! Hostia bez slov pozerali ako teľatá na nové vráta, ako sa do nich domáci pustili.

Machulince sa však rýchlo oklepali a naštartovali motory. Varovaním boli tutovky Horniaka a Lazúra, do tretice to vyšlo, Kováč si vypýtal štandardku a s odrazenou loptou sa T. Červený nemaznal – 2:1. Huntík tak vykresal iskierku do druhého polčasu.

Len tak-tak, že nádej hostí nezhasla. Lebo aj keď Magnus viedol, neodkopával do zeliny, ale súpera chcel zaklincovať tretím gólom. To treba kvitovať! Zápas sa zvrhol na súboj Lukáčovce – Martin Červený, brankár Machuliniec to schytával z každej strany, čistý gól zobral Ľubošovi Gajdošovi, štyrikrát famózne vychytal Horvátha. Ten bol taký zúfalý, že v tutovke prepálil prázdnu bránu…

No keďže futbal vyrobili v továrni na paradoxy, prišiel trest. Červený lapil štandardku M. Mrlíka, bez rozmyslu vykopol dopredu, jedovku jeho brata Tomáša vyrazil Sitár presne na Kováčovu kopačku a ten v 85. minúte vyrovnal na 2:2! Lukáčovčanov šlo od jedu roztrhnúť, emócie však zostali pod hladinou. Férovosť kvitla, rozhodcovia Alojz Macho, Vladimír Kompas a Karol Gajan mali rešpekt od prírody.

Stále sa niečo dialo, nebolo hluchej minúty.

Slovo si vzali penalty. Machulince mal na lopate Civáň, ale Červený chytil a rozstrel sa hororovo pretiahol. Po piatich sériách nadišla „rýchla smrť“. Nervy na dranc. Kto pôjde kopať? Tváre ako štvorkári na maturitách, na bojovníkov doľahol tlak. Neistotu by ste pokrájali. Loptu si postavil najväčší lukáčovský srdciar M. Sitár, no Červený si dobre tipol stranu. A keď Janovič rutinérsky poslal A. Sitára na druhú stranu, vytryskol gejzír nefalšovanej eufórie. Historický klubový úspech nenechal chladného ani jedného z 30 fanúšikov hostí a ihrisko sa luskom prsta zmenilo na bezbrehú machulinskú párty.

Penaltový mág Červený

„Martin, milujem ťa!“ začuli sme z hromady tiel. Hrdina Červený sa neveriacky potácal a nevedel, či je to sen alebo realita. „Ja som v tej chvíli nechápal, čo sa stalo. Až neskôr mi došlo, že som chlapcom vychytal finále,“ pretieral si oči. „Najsilnejší zážitok v kariére, ubojovali sme to,“ zaťal päste blonďavý chlapčisko. Do Machuliniec sa vrátil dobitý 136 minútami z jesene, lebo viac sa mu v staršom doraste ViOnu neušlo. „Sám sebe som si v Lukáčovciach dokázal, že som si zaslúžil viac šancí,“ trafil klinec po hlavičke. Domov prišiel znechutený z futbalu, ale tréner Miloš Lukáč mu vnukol dôveru a najnovšie ho môžete volať penaltový mág – Červený vychytal Huntíku postup cez jedenástky vo štvrťfinále i semifinále Campri Cupu! Zakričal tak do očakávanej nominácie Výberu ObFZ Nitra HUSÁRIK U19 na turnaj do Vroclavu.

Červený si vypýtal miestenku do Výberu ObFZ Nitra HUSÁRIK U19 na turnaj do Vroclavu.

Spanilá pohárová jazda Machuliniec pokračuje. „Neopísateľné pocity, niečo neskutočne nádherné. Keď s nami na ihrisku oslavovali všetci naši fanúšikovia, zalial ma neskutočný pocit zadosťučinenia, že futbal nerobíme len pre seba. Títo ľudia otočili kvôli nám sto kilometrov do dedinky, o ktorej predtým asi ani nevedeli. A my sme ich potešili,“ unášal sa predseda Roman Ondrejka. Lukáčovce si bude pamätať aj podľa skvelej klímy. „Veľmi ma prekvapilo, ako to tu chodí. Skvelý súper, perfektné mužstvo. Priznám sa, málo som o nich vedel, toto vôbec nebol tím na ôsme miesto, v tabuľke patria vyššie. Domáci nás po zápase ponúkli klobásami, a to si veľmi vážime. V lete si určite zahráme prípravák,“ vravel. Machulinčania skoro onemeli, keď začuli výsledok druhého semifinále z Cabaja-Čápora (1:0). „Zaskočilo ma, že Volkovce padli, som trocha sklamaný, že nebude zlatomoravské finále. Ale aspoň máme hrateľnejšieho súpera,“ škriabal sa po briadke Ondrejka.

Lukáčovská férovosť

Naľavo radosť, napravo smútok. Zatiaľčo Machulince poskakovali v kruhu, Lukáčovce onemeli. Veď boli jednou nohou vo finále, odkiaľ je to už len na skok na zápas Sparty Praha, kde hrá ich rodák a veľký kamarát Lukáš Štetina. „Päť minút ostávalo do konca,“ búchal si hlavu o stenu Marek Hurta. „Oproti začiatku sezóny sme sa zlepšili, to je sto a jedno. Aj teraz sme hrali výborne, bol to pre nás skoro vyhratý zápas, v druhom polčase sme mali sedem čistých šancí. Za prvých 80 minút by bolo zaslúžené, keby sme postúpili my. Škoda toho. Čo už,“ smútil kapitán.

Taký je futbal, zhodli sa lukáčovské generality Roman Šajter a Džemil Šefkii a pogratulovali šťastnejšiemu súperovi.

Vyfintený lukáčovský areál bol na nohách ako už dávno nie. „Chlapci plakali v šatni, veľmi chceli postúpiť, dnes vedia, že o rok do toho vložia úplne všetko. Niekto musí prehrať, niekto vyhrať, tak to chodí, to najdôležitejšie je, že to bol neskutočný futbal. Všetci fandili, užívali si to, nikto v krčme nepozeral hokej proti Rakúšanom, všetci boli na štadióne. Celý Campri Cup je nádherná myšlienka, našim chlapcom sa ani nesnívalo, že budú niekedy takto blízko k Slovnaft Cupu. Ešte raz – krásny futbal, neuveriteľný zážitok,“ s nadhľadom komentoval Roman Šajter. V Lukáčovciach je osobnosť, kedysi hral druhú ligu v Hurbanove, dodnes vždy rád pomôže s futbalom v rodnej dedinke.

Epilóg

Po trileri to žilo aj v pohostinstve Magnus, všetci zápalisto rozoberali semifinále Campri Cupu a nie hokej, ktorý bežal súbežne so zápasom. „Krásny futbal, klobúk dole pred oboma mužstvami,“ zanôtil starček z Machuliniec. „Mali sme viac šancí, ale dnes to bol hlavne nádherný zápas. Vo finále s Cabajom-Čáporom to budete mať ťažké, ale držíme vám palce,“ odvetil spoza stola jeden z lukáčovských patriotov.

Čo dodať? Campri Cup, planéta futbal.

FAKTY
Lukáčovce – Machulince 2:2 (2:1), 4:5 na 11 m.
Góly: 2. Horváth, 8. Zachar – 32. T. Červený, 85. Kováč. R A. Macho (V. Kompas, K. Gajan), ŽK: Hurta (L), 200 divákov. Strely na bránu: 14 – 5. Strely vedľa brány: 10 – 2. Rohy: 4 – 4. Ofsajdy: 1 – 1. Fauly: 14 – 5.
MAGNUS: A. Sitár – M. Sitár, L. Krajčírik, D. Zachar, M. Mrlík – P. Kališ, R. Mrlík, M. Hurta, M. Gajdoš (46. R. Civáň) – Ľ. Gajdoš, M. Horváth. Tréner: Róbert Kollár.
HUNTÍK: M. Červený – P. Janovič, A. Kunský, J. Gašparík, T. Červený – J. Lazúr (46. M. Lukáč ml.), D. Gálik, A. Haspra (68. D. Cigáň), M. Horniak – K. Kováč, D. Ondrejmiška. Tréner: Roman Ondrejka (Miloš Lukáč je v treste).