Poctivcovi Londákovi treťoligový kabát sadol

Svedomitý chlapec zo Zlatých Moraviec futbal nikdy neoklamal. Ovocie sa dostavilo.

Futbalový pánbožko nadelil jeho rovesníkom isto viac talentu ako jemu, no nepriazni sa vzoprel a prerazil pracovitosťou – prečítajte si kariérny prierez Tomáša Londáka, ktorý ešte takto pred rokom brázdil okresné trávniky a dnes už naháňa treťoligistov.

Vždy boli aj talentovanejší
Prišiel na svet len deväť mesiacov po tom, čo „na zelenej lúke“ uzrel svetlo sveta FC ViOn a v práve v klube mecenáša Viliama Ondrejku robil malý Tomáš Londák svoje úvodné futbalové krôčiky. „S futbalom som začal v piatich rokoch, priviedol ma k nemu otec, ktorý ho však nikdy súťaže nehrával. Z trénerov najradšej spomínam na Miroslava Broniša, viedol ma v prípravke,“ rozhovoril sa 20-ročný chalanisko.
Priamo úmerne s pribúdajúcimi rokmi sa však konkurencia v mládežníckych celkoch prirodzene zvyšovala, isté miesto v zostave mali len tí najtalentovanejší jednotlivci. Tomáš medzi nich nepatril, mnohým jeho kamarátom sa veštila sľubnejšia budúcnosť. Zatitulovaný visačkou „nepotrebný a neperspektívny“ sa pobral do vtedy šiestoligových Nevidzian. „V staršom doraste som už nedostával toľko príležitostí, na naše zápasy však chodil vtedajší tréner Nevidzian, pán Stanislav Kováč, videl, že nehrávam a tak ma oslovil, či by som to nešiel skúsiť do jeho tímu. A skúsil som,“ vracia sa k septembru 2013.

Keď sa píše história…
Za žlto-modré farby bojoval v troch sezónach, no len v jednej kompletnej. V septembri 2013 nasadol do rozbehnutého vlaku a spočiatku len striedal, no s povýšením Juraja Baláža na post hlavného trénera si vydobyl permanentnú vstupenku do základu a za dôveru sa odvďačil spoľahlivými výkonmi. V rozvoji ho však spomalilo nepríjemné zranenie. „Za prvú vážnejšiu šancu vďačím práve pánovi trénerovi Jurajovi Balážovi, veril mi, staval ma. Zabrzdilo ma však to, že som si v ľavej ruke zlomil obe kosti a prakticky pol roka som nehral futbal. Skúšal som sa vrátiť s ortézou, ale nebolo to ono, tak som si počkal, kým budem fit na sto percent,“ opisuje moment spred dvoch rokov hnedovlasý mladík.
Čakať sa oplatilo. Po návrate do šiestoligového kolotoča Londák levím podielom prispel k historickej, postupovej sezóne, oko nevidzanského diváka tešil hlavne citom na finálnu prihrávku a futbalovým rozumom. „Mali sme veľkú formu, darilo sa nám, všetko bolo super… V tíme bol obrovský víťazný duch,“ nostalgicky sa nadchýna.
Krajská súťaž sa v neveľkej obci nikdy predtým nehrala, funkcionári sa snažili úspešný mančaft udržať pokope, zasahovať doň len kozmetickými zmenami. Nováčikovskej dani sa však Nevidzančania nevyhli, jeseň strávili v tabuľkovom suteréne. „Vyradili sme síce v Slovnaft Cupe Levice, ale na jeseň sme nazbierali len desať bodov, motali sme sa dole,“ vraví.

Exligista nie je horenos
Piatoligové dobrodružstvo sa však s príchodom Nového roka pre Londáka skončilo, na obzore sa črtala oveľa väčšia výzva, nevyužiť treťoligové laso od Žarnovice by bolo hriechom. „Už v lete mali o mňa v klube záujem, ale myslel som si, že skok zo šiestej ligy do tretej by bol priveľký.  Rozhodol som sa ostať a ísť do Žarnovice vystužený piatoligovými skúsenosťami. Je tu perfektná partia, nie je medzi nami žiaden horenos, tvorím dvojičku s bývalým spoluhráčom Matúšom Ondrejkom, spolu ostávame aj po tréningoch,“ prezrádza Tomáš.
Žarnovičania aj v jarnej časti III. ligy Stredoslovenského futbalového zväzu (SsFZ) potvrdzujú povesť „hojdačkového“ tímu, s favoritmi ťahajú za kratší koniec, no s tabuľkovými susedmi si vedia poradiť. Vedľa známych borcov ako René Víglaský, Roman Krivjančin či hlavne exligista Marek Šovčík si svoje úvodné treťoligové čiarky pripisuje aj Tomáš Londák. Na trávniku sa zatiaľ objavil v každom zo šiestich jarných kôl, celých 90 minút však odohral len u jasného lídra súťaže v Martine (1:2). „Neočakával som to, niektorí chalani sa však zranili a dostal som šancu. Tréner je so mnou zatiaľ spokojný, hoci v Martine som pozahadzoval pár sľubných šancí. Oproti šiestej a piatej lige sa tu hrá v oveľa väčšom tempe, po fyzickej stránke však nemám problémy,“ dodáva šikovný zverenec Jána Kováča, ktorý rovnako ako v Nevidzanoch nastupuje na ľavom kraji stredovej formácie.

Brata obdivuje
Londákovci žijú futbalom – začnime tatkom Jánom, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou domácich zápasov zlatomoravského ViOnu, pričom si zvykne riadne „pustiť hubu na špacír“, za čo bol už neraz terčom kritiky… „No, je to fanúšik… (smiech) V Žarnovickom drese ma ešte hrať nevidel, no čoskoro by sa mu to už malo podariť,“ komentuje Tomáš.
Ku koloritu prispieva aj Tomášova dvojička Patrik, ktorý behá po okresných ihriskách s píšťalkou. „Obdivujem ho, že sa na to dal, napríklad ja by som na to isto nedal nahovoriť,“ uzavrel naše interview Londák.
A na úplný záver ešte slovo Juraja Baláža, teda katalyzátora Londákoveho futbalového vzostupu: „Tomáša som poznal ešte pred jeho príchodom do Nevidzian, bol totiž žiakom SOŠ technickej v Zlatých Moravciach, na ktorej som viedol športovú prípravu so zameraním na futbal. Patril medzi hráčov, ktorí nevynechali ani jeden tréning a tvrdo na sebe pracovali, preto sme ho spolu so Stanislavom Kováčom neváhali osloviť. Prišiel k nám ešte v dorasteneckom veku a až po čase sa začal výraznejšie presadzovať do základnej zostavy. Keď som mužstvo prebral, tak začal pravidelne nastupovať v úvodnej jedenástke, vedel som, čo od neho môžem očakávať. To, že sa z Nevidzian dostal do tretej ligy, ma vôbec neprekvapuje. Tomáš je dôkazom toho, že aj v šiestej lige vieme vytvoriť kvalitný tréningový proces a pokiaľ na sebe mladý hráč zodpovedne pracuje, tak sa dokáže ‚predať‘ aj zo šiestej ligy do tretej.“

Na titulnej snímke (jej autorom je Ľuboš „Šuker“ Modzga) s číslom 4 Tomáš Londák, fotografia sa zrodila počas zápasu 2. kola Slovnaft Cupu medzi Nevidzanmi a Novým Mestom nad Váhom (0:2).