RESUMÉ JESENE│VII. liga C sever

Severské žezlo neoblomne držali Obyce, pod nimi sa miesta menili po každej nedeli, no a jeseň 2017 by najradšej vymazali z pamätí Skýcovčania.

Letná úprava súťaží rozkrojila zlatomoravskú VII. ligu C na dve skupiny po deväť, kluby si navyše sami schválili, že po šestnástich kolách utvoria prví piati nadstavbu o postup a dolní štyria nadstavbu o umiestnenie. Rozhodlo sa tiež, že do nadstavby si tímy zoberú len tie body, ktoré uhrali s prvou päťkou, respektíve dolnou štvorkou.

Pilotný projekt prezradil, že juh futbalovejší než sever, to však neznamená, že od Martina navrch sa hrajú nudné zápasy. Práve Martin pobláznil dedinu impozantným štartom, no krídla mu pristrihli Obyce, ktoré dokaučovali jeseň so sedembodovým náskokom na čele. O bronz sa bili Topoľčianky a Machulince, na hrane top päťky balansujú Hosťovce a Hostie. Jedľové Kostoľany a Lovce sa prevažne iba hľadali, jeseň nechutila jasne poslednému Skýcovu.

Jeseň na severe trochu skalili dve kontumácie a nechutnosť v derby Machulince – Obyce, príjemnými zjavmi zas bol náboj až do konca, veď tabuľka eviduje len dve remízy. A tie Martákove nahrávočky…

Je tam toho!

TJ OBYCE (1.)
Repríza zlatého filmu? Obyce pred rokom dominantne ovládli ligu, potom si na sezónu vzali šlofíka stredu tabuľky, ale od leta sú zase v ničiteľskom móde. A tie smelšie vrabce čvirikajú, že by chceli aj opáčiť postup. Na jeseň kŕmili fanúšikov gólovými uragánmi, desaťkrát vyhrali, najsladšie chutila poprava Topoľčianok 7:2. Zakliate boli len znepriatelené Machulince, doma s nimi prehrali 1:2 a v horúcom derby vonku remizovali 1:1. Pravá sila mužstva sa ukáže až na jar – tri ťažké zápasy vonku dokreslia obyckú pozíciu do nadstavby.
● Patrik Mikuš, hrajúci tréner: „Chceli sme byť prví alebo druhí, sme prví, máme svoj náskok, s jeseňou sme teda spokojní. Pochvalu si zaslúžia všetci, každý jeden z kádra. Teraz myslíme na kvalitnú zimnú prípravu a dúfajme, že sa nám káder nerozpadne, že sa chlapci neulakomia na nejaké sľuby a pomôžu vykopať titul pre Obyce.“

TJ MARTIN NAD ŽITAVOU (2.)
Martinčania doslali krátko pred prvým kolom nového veliteľa, tréner Bosák ich ešte ani nepoznal po mene, keď s nimi senzačne vylúpil Machulince 2:1. Pohodlný los premenili na bombastický štart, dokopy vyhrali z prvých šiestich kôl päť a tak im zrazu začalo ísť o prvé miesto. No vtedy spoznali limit. Prehrali zápasy pravdy s Obycami, Topoľčiankami a Machulincami. Tabuľkou sa ale ku koncu roka zas vyšplhali a sú chutne druhí. Nováčika dojili hlavne góly Valenta a Kolárika.
● Róbert Bosák, tréner: „Som maximálne spokojný. Do sezóny išli chlapci s cieľom nebyť do počtu a to sa podarilo nad rámec, po jeseni sme druhí, čo nikto nečakal. Niektoré zápasy, ako napríklad s Topoľčiankami, nás mrzia dodnes, mohli sme mať aj o štyri body viac, no to nič nemení na našej radosti. Nemáme rozdielových hráčov ako Obyce, Machulince a Topoľčianky, výborná jeseň je zásluhou celého mančaftu a manažmentu. Najzákladnejšie je, že sme v obci vzbudili záujem o futbal.“

HUNTÍK MACHULINCE (3.)
Šokujúcu žatvu z Obýc (2:1) znegovali bezkrvnými výkonmi s Martinom (1:2) a v Topoľčiankach (0:4), ale potom Machulince už nabrali prevádzkovú teplotu. Do konca jesene vyhrali šesť z ôsmich zápasov a prijateľný jarný žreb im garantuje, že z tretieho miesta nespadnú. Ucháni spod Benátu predýchali aj študijné odchody strelca Demigera a brankára Petroviča – starú formu chytil Ondrejka, verných tešili šprinty Drgoňu a centrálou všetkého bol Marták. Len pozor, aby sa v zime opory nerozpŕchli po okolí.
● Miloš Lukáč, tréner: „Chceli sme viac, no na to, že máme o zápas menej ako druhý Martin a trištvrte jesene sme hrali nekompletní, nie je druhé miesto najhoršie. Najlepšie sme hrali na Obyciach, najhoršie v Topoľčiankach, kde sme sklamali, výsledok 0:4 nezodpovedal našim schopnostiam. Zastihli sme šumy, že sa v zime oslabíme, do jari potrebujeme troch hráčov.“

TATRAN TOPOĽČIANKY (4.)
Z areálu Tatranu dýcha zašlá sláva, no predsa je v ňom stále sila. Topoľčianky doma neprehrali už osem mesiacov, päť jesenných partií ovládli so skóre 24:2, ako sudca v talári bol najmä forvard Antal, nemožné chytal 17-ročný brankár Géci. Ale čo z toho, keď prvý problém nastal už za dedinou. Okrem zápasu na Martine sa zdalo, že von chodia v kopačkách naopak. Jojovité výkony sú zatiaľ na zemiakovú medailu, o pľac v nadstavbe o postup sa Topoľčianky ešte budú musieť pošúchať po zadku.
● Miroslav Gubov, tréner: „Som vrcholne spokojný s domácimi zápasmi, hrali sme v nich s nasadením a kvalitne, všetkých sme porazili. No vonku sme boli akoby druhé mužstvo, najmä v Machulinciach a na Hostí sme nemuseli stratiť body. So štvrtým miestom som nespokojný, ale zas som rád, že sa začalo trénovať. V zime by sme chceli vhodne doplniť káder, na jar skončiť na medailových pozíciách. Ale hlavne robiť radosť divákom v Topoľčiankach.“

OFK HOSŤOVCE (5.)
Nikto od nich nečakal nič. Možno ani oni sami. Veď za posledné tri roky neskončili lepšie než jedenásti. Bol to teda poprask, keď Hosťovce vyvalili jesenné dvere troma výhrami! Pamätné ostane hlavne rozmetanie Topoľčianok 3:0. Raz musela vyplávať aj pravda, na Obyce či Topoľčianky proste ešte Škulovi chlapci nemajú, ale i tak Hosťovčanov niet začo ukrižovať. Ak Khavavku, Nosála či Vo Thanha neopustia nápady, môže z toho predsa byť top päťka.
● Matej Škula, hrajúci tréner: „Po minulej sezóne sme ani veľmi nečakali, že nám vyjde jeseň práve takto dobre. Mali sme super začiatok, páčil sa mi výkon proti Topoľčiankam. Potom prišli aj prehry, s dvoma z nich som bol fakt nespokojný. No celkovo prevláda spokojnosť, držal nás najmä brankár Martin Schvarc. Do jarného boju o prvú päťku máme rozpracované nejaké posily.“

SLOVAN HOSTIE (6.)
Hosťania v lete pregĺgali tri horké pilulky. Bratia Borčinovci a dlhoročná opora Kováč zamávali a hlásili sa v Žitavanoch. Tréner Litschauer musel povolať do služby staronové tváre a sám vypátrať kopačky. Dobre, že ich našiel, lebo jeho dva góly proti Topoľčiankam boli príbehom jesene. Hostie malo kolísavý úvod, zlé jadro, no mocný záver. Na prelome októbra a novembra sa už hra vycibrila k potlesku. Na futbal chodí na Hostii celá dedina – bodaj by aj nie, keď hrajú len domáci!
● Martin Litschauer, hrajúci tréner: „V lete sme mali myšlienku pomalými krokmi niečo vybudovať, dnes môžem povedať, že sme na dobrej ceste a postupne sa zlepšujeme. Sme šiesti, na druhý Martin strácame tri body, škoda, že sa jeseň už skončila. Na to, aký máme mančaft, je umiestnenie veľmi dobré. S chlapcami som bol spokojný, rád by som vyzdvihol kostru mužstva, menovite Šútor, Slama, Mašír, Horváth, Školník, Pacalaj to sú naše stálice, ale ja si vážim všetkých hráčov, všetkým im ďakujem. Dáme si záležať na zimnej príprave. Už je verejné, že Jožko Mokrý ide do Topoľčianok. Dvere má u nás otvorený každý hráč.“

SLOVAN JEDĽOVÉ KOSTOĽANY (7.)
Kostolianska klasika. Doma zo zotrvačnosti ešte niekoho ošklbú, radi majú hlavne derby, na jeseň si zgustli na Hosťanoch (6:1) a ubojovali Hosťovce (3:2). Ale vonku neublížia ani muche, bod zobrali len Lovciam (2:2), v Hosťovciach a Obyciach dostali poltucet, do Topoľčianok ani nešli. Plejádu skúsených borcov na čele so storočnou brankárskou dvojicou Palovčík – Páleník kypria mladíci Francík a Žemberi. Na ihrisku to má bližšie k peklu než nebu, ale Jedľové Kostoľany aspoň nie sú do počtu. No aby tu futbal fungoval aj o dva roky, nesmú ho brzdiť vnútorné nezhody – pred koncom jesene sa všetkých funkcií vzdal hrajúci tréner Drienovský.
● Štefan Tomašov, predseda: „Čo mám povedať, nedarilo sa… Niektorí naši chlapi robia aj cez víkendy, keď sa k tomu pridala maródka, boli aj zlé výsledky. Keď nás bolo jedenásť, bol to sviatok. Nejakí hráči špekulujú, že v zime odídu, aj preto by sme potrebovali nových futbalistov.“

ŠK LOVCE (8.)
Povera z NHL, že pre nováčika je najkritickejšia druhá sezóna, je pre Lovce ako ušitá. Majster predminulej osmičky v uplynulom ročníku nesklamal, lige ukázal strelca Kunského. Ale v túto jeseň nemal dych. Lovce v prvom kole ešte prekvapili na Hostí (1:0) a v druhom zatlačili Obyce (2:3), no do konca roka osemkrát prehrali. Chudobnému aj z hrnca vykypí, body zutekali vo vyrovnaných zápasoch, stupňoval sa hnev na rozhodcov, až s tým tréner Greguš praštil. Vrásky na čele sa robili aj prajnému starostovi Richterovi. Práve on je však najväčšou zárukou, že zubry futbalovo prežijú.
● Miroslav Greguš, tréner: „Jeseň nebola dobrá, trápili nás zranenia, karty a nezáujem hráčov. Bál som sa či, dohráme jeseň, na Obyciach musel nastúpiť podpredseda, aby nás bolo deväť. Azda len trikrát som mohol vystriedať dvoch hráčov. Ale nevzdávame sa, bojujeme, je na pláne sústredenie, sľúbili sa nám už štyria dobrí hráči, na jar chceme byť silnejší, ale ja budem už len vo výbore, nie na lavičke. Máme podporu starostu, futbal na Lovciach udržíme za každú cenu, to už skôr padnú Mochovce, než my (smiech).“

FK SKÝCOV (9.)
Skýcov sme si nechali na koniec, veď vlastne aj skončil na konci. Čo napísať? Niekdajšia bašta, pyšná kráľovná Zlatomoravská ovenčená dvoma titulmi, je na kolenách. Hviezdy poodchádzali, na ich miestach sa zaúčajú mladí chlapci. Partizáni mali na jeseň skóre 2:100, v Machulinciach dostali 0:17, do Jedľových Kostolian ani necestovali. Ale nezúfajú! Viery v dobro je v hôrnej dedinke dosť. Predseda Peter Černák by dal svojim junákom aj posledné, oni to vedia a vážia si ho, ku koncu jesene už boli podaktoré polčasy na úrovni.
● Peter Černák, predseda: „Chlapci sa na jeseň snažili, ale v zápasoch nám najviac chýbali skúsenosti. Potrebujú len hrať a hrať, veď viacerí z nich hrali v iných kluboch za dorast a prechod do mužov nie je ľahký. Bolo vidieť aj zlepšenie, na Obyciach sme prehrali len 0:5 a na konci s Martinom 0:3. Tešíme sa na Vianočný turnaj, v sobotu sme trénovali o desiatich. Chlapci sľubovali, že začnú aj zimnú prípravu, dúfam, že sa tak stane. Potrebovali by k sebe zopár skúsených hráčov.“

Autor: Martin Kilian ml.
FOTO: MY Nitrianske noviny; Andrej Kéry; Martin Kilian ml.; Róbert Turčan; Facebook ŠK Lovce, TJ Družstevník Machulince.