Selice vypadnutie nebolí. Koberec snov sa teší na šalianske derby
„S legionármi to u nás už nikoho nebavilo, nech hrajú radšej domáci, na ihrisku nechajú srdce,“ tvrdí selický predseda Zoltán Szitás.
Cesta sa kľukatí úzkymi uličkami obohnanými rodinnými domami. Zastaneme až pred hnedosivou budovou a podľa brány a milej ženy s pokladničkou nám dopne, že sme na mieste.
V Seliciach, v jednej z najväčších dedín na šaliansku (2 900 obyvateľov), nás víta pamätná tabuľa Gyulovi Fehérovi. „Dobrý futbalista, vedel s loptou, hrával ešte aj v päťdesiatke, keď náhle zomrel. Chceli sme sa mu zavďačiť aspoň takto,“ vysvetľuje miestny predseda Zoltán Szitás. „Ale boli aj lepší. Radi spomíname na Kelecsényiho, Piešťanom dal vinkel od polovice, umenie Černého či Izsáka, ktorý dnes robí vedúceho mužstva. Ale hlavne na Laciho Repácsika. Pán futbalista, technický záložník, ťahal nás v povojnových rokoch. Takých bolo málo,“ pritaká Otto Komlósi. Kedysi brankár, dnes fanda. Má rád záhradku, chodí na ryby. A miluje selický futbal.
Selice zažili štvrtú, piatu ligu, dnes sa plahočia v oblasti. Sezónu majú mizernú. Z 27 zápasoch zaknihovali len 4 víťazstvá, prehrali aj osemkrát po sebe a šancu na záchranu stratili prakticky už na jeseň. „V zime sme si sadli, vedeli sme, že už vypadneme, tak sme sa rozhodli pre dobrý krok. S legionármi to už u nás nikoho nebavilo, dohodli sme sa s nimi, že skončia a zavolali sme domácich, ktorí dlho nehrávali, no na ihrisku vždy nechajú srdce. Hoci na šiestu ligu veľa z nich nemá, dnes môžeme hrdo povedať, že za Selice hrajú len odchovanci,“ poukázal Szitás. Sám raz hrával. Keď si roztrhol krížny väz, presedlal na funkcionárčinu.
Modro-bielym sa aj napriek vypadnutiu blýska na krajšie zajtrajšky. „Do A-skupiny VII. ligy sa veľmi tešíme, bude to pre nás veľmi atraktívna súťaž, keďže väčšinu dedín budeme mať hneď poruke. Na pláne budú samé derby, už sme zvedaví na nášho najväčšieho rivala z Trnovca nad Váhom, dobré zápasy boli vždy aj proti Veči, Hájskemu, Močenku či Diakovciam. Len pomôže, keď sa do súťaže prihlásia aj Tešedíkovo, Vlčany alebo Kráľová nad Váhom, razom bude chodiť na futbal trikrát viac divákov. Veď futbal je o zábave,“ vytešuje sa 44-ročný predseda.
V Seliciach má futbal zdravé základy. Fungujú hneď dva mládežnícke tímy, šikovní starší žiaci (U15) a benjamínci (U13) môžu v budúcnosti ísť v stopách najslávnejších selických futbalových rodákov Ladislava Tomačeka či Ladislava Rybánskeho. Mená ako Sebastián Oláh, František Oláh a Lukáš Farkaš svietia aj v zápisníkoch trénerov výberov ObFZ Nitra. „Decká u nás trénuje hrajúci kouč áčka Ivan Zsák. Je skúsený, rozumie sa futbalu a k deťom si vie nájsť cestu, učí na základnej škole v Seliciach,“ vraví.
Prechodili sme celú oblasť, môžeme hodnotiť a porovnávať. A poslušne hlásime, že v Seliciach majú jedno z najlepších ihrísk v troch okresoch. Okolo poctivo obrobený živý plot, rovné, ani jeden výmol, dokonalé sú aj päťky! „Snažíme sa starať o trávnik najlepšie, ako vieme. Hlavným garantom futbalu je pán starosta Igor Mandák, za jeho vrelú podporu mu patrí veľká vďaka, práve Obecný úrad sa najväčšmi podieľa na správe ihriska. Dvakrát do týždňa ho kosíme, poctivo polievame a hrá sa nám na ňom výborne,“ zakončil Zoltán Szitás.
Autor: Martin Kilian ml.
