Novinky

Tridsať rokov s mikrofónom. „Tonko“ Drienovský oslavuje

Starý mládenec vinárči, má rád svoju záhradku. A miluje žitaviansky futbal.

Futbalový hlásateľ – remeslo neľahké, zodpovedné. Hráčov i funkcionárov sa za tridsať rokov v Žitavanoch vystriedala celá kopa. No jedna postavička ostáva. Žili sme v Československu, všade rinčal starý režím, keď Anton „Tonko“ Drienovský začal hlásiť domáce zápasy Žitavian.
Od roku 1987 mikrofón z rúk nepustil. Dnes má čerstvo šesťdesiat a v Žitavanoch je za legendu.

Hlásiť ste začali v roku 1987. Ako si na tie časy spomínate?
„Do futbalového hlásenia ma zasvätil môj predchodca Jozef Chren. Dnes už nebohý pán sa venoval autokrosu, nestíhal každý zápas, preto som ho nahradil. Vtedy boli Žitavany mestská časť Zlatých Moraviec.“

Mikrofón si vás získal, všakže?
„Bavilo ma to a stále baví. Kedysi som hlásil pre obecný rozhlas, napĺňalo ma hlavne vinšovať jubilantom. Bez hlásateľa je na štadióne smutno, divákovi je veselšie aj hudbou cez polčasovú prestávku. Ak náhodou nemôžem prísť na zápas, diváci si to hneď všimnú. Škoda, že v nie všetkých dedinách majú na futbale hlásateľa.“

Aká je vaša zápasová rutina?
„Nesmiem vykecávať s kamarátmi, musím žiť so zápasom, mať stále oči na stopkách. Ešte keď som začínal, zostavy som si musel písať ručne, zápisy o stretnutí boli len pre rozhodcov. Na štadióne som často už hodinu pred zápasom, v príprave mi veľmi pomáhajú aj MY Nitrianske noviny. Páči sa mi najmä kompas fanúšika, je výborné mať prehľad, vedieť, kto prišiel a odišiel.“

Aký bol najkrajší zápas, najlepší hráč či úchvatný gól, ktorý ste v Žitavanoch videli?
„Spomínam si na hodový zápas proti Plastike Nitra. Viedli sme 2:1, no napokon prehrali 4:12. Duel hlásil môj predchodca Jozef Chren a aby trochu zobudil divákov, do mikrofónu povedal, že stav nie je 4:12, ale 4:2… (smiech). Najvýnimočnejší futbalista, ktorý hral za Žitavany, bol Peter Šabo. Veľká nádej osemdesiatych rokov, v doraste bol v Interi Bratislava. Štart na loptu, technika, diváci chodili len naňho. Mal taký výskok, že raz prehlavičkoval brankára. Škoda, že svoj talent nerozvinul naplno, bol akademický maliar. Spomedzi gólov mi najviac utkvel v pamäti zásah Juraja Minára. Hrali sme v Tlmačoch, trafil od polovice priamo do vinkla. Pamätám si aj na bratranca Petra Kováča. Bol brankár, nerád sa hádzal. Videl, že strela ide vedľa, no lopta v poslednej chvíli zapadla do jarku pri čiare a na napršanom teréne sa dokotúľala až do brány. Tak hrešil… Bolo obdobie, keď za mužov hrávalo veľa legionárov a domáci nastupovali za béčko. Na rezervu bola vtedy radosť sa pozerať, v strede poľa mladíkom rozhadzoval lopty Michal Chren. Raz sme hrali proti Obyciam, vyhralo sa 16:3, mladí chlapci doslova lietali, Ján Chren dal desať gólov! A ešte niečo. Miroslav Chren, Jozefov syn, brankár. Prehrávali sme 1:3, Miro sa nahneval, vyzliekol rukavice, išiel do útoku, dal štyri góly a vyhrali sme 5:3!“

Aká najväčšia kuriozita sa vám prihodila?
„Nebolo ich mnoho. Nebohý Milan Kováč trénoval naše mužstvo. Jeho otec bol slovanista, no Kofi veľmi chcel, aby som ku začiatku zápasu pustil trnavské Silenzio. Bol som na pochybách, no Milan ma presvedčil. Keď na tribúne diváci mrmlú, hore v mojej kabínke ich veľmi dobre počujem. Počul som vtedy aj narážky Kováčovho otca, že čo to púšťam…“

Tridsať rokov s mikrofónom. Veru dlhá doba. Dokedy to plánujete potiahnuť?
„Pokiaľ budem vládať vyjsť po rebríku do hlásateľne (smiech). Ak so mnou nebude spokojnosť, moju úlohu rád prenechám mladším.“

Futbal sa za roky veľmi zmenil. V čom najviac?
„Kedysi boli hráči viac oduševnení. Viac chceli bojovať, viac na sebe pracovať. Niekedy bola veľká česť ísť za mužov čo i len na lavičku, dnes si mladí hráči nevedia počkať na šancu. V súčasnosti chodia za áčko sedieť dorastenci Patrik Marťák a Tomáš Paulovič, obaja sú veľmi šikovní, no je pred nimi ešte dlhá cesta.“

Ako vidíte oblastný futbal teraz?
„Som veľmi smutný, keď sa mužstvá odhlasujú zo súťaží. Futbal je však finančne náročnejší ako býval, je čoraz ťažšie zohnať sponzorov.“

Pozdáva sa vám dianie v žitavianskom futbale?
„Najvyššie sme hrali štvrtú ligu, teraz je to šiesta, zachraňujeme sa. Bývalého predsedu Pavla Chrena v zime nahradil Peter Chren, snaží sa udržať trend svojho predchodcu. Veľmi si cením, že sa v klube staráme o najmenších futbalistov, žiakov a dorastencov.“

 

Podobné články

Back to top button
Close