Žitavce zatiaľ vyhrali len doma na hody. Budú hostia z Čifár opäť bodovo hodovať?

11., 13., 13., 11., 13., 12., 12., 10., 10., 12. – na týchto priečkach najnižšej oblastnej súťaže sa v dejinách Futbalnetu postupne umiestňoval OFK Čifáre, pričom štyrikrát skončil predposledný a dvakrát posledný. Na úvod aktuálnej sezóny však vyhral tri z piatich kôl, pridal remízu a v tabuľke VIII. ligy B je priebežne tretí s aktívnym skóre 9:5! Zmenia túto štatistiku neďaleké Žitavce? Tie s OFK v nedeľu 22. septembra po 15:30 potrebujú bodovať, naprázdno totiž zatiaľ vyšli v každom kole s výnimkou domáceho hodového stretnutia s Beladicami.

Na nedeľný súboj Žitavce – Čifáre pozýva domáci Jozef Matuška a hosť Maroš Mariančík. Hrá sa od 15:30.

Matuška: Trápili nás aj dovolenky a zranenia

V piatich úvodných kolách jesene ste bodovali raz, čo platilo na Beladice (4:1)?

S Beladicami sme odohrali hodový zápas, kde sme mali v rámci možností aj plnú lavičku. Zápas bol vcelku vyrovnaný, ale nakoniec sa nám s pomocou všetkých podarilo snaživého súpera poraziť.

V poslednom stretnutí mali Žitavce dvoch náhradníkov, doplnia káder v stretnutí s Čifármi, ktoré zatiaľ udivujú skvelou formou?

V poslednej dobe u nás v tíme prevládali problémy s hráčmi kvôli zraneniam a dovolenkám, nie vždy sme sa vedeli zísť v plnej sile. Trošku nás potrápili aj odchody hráčov Maja Černáka a Maja Mjullera, ale verím, že v nasledujúcich zápasoch to bude už len lepšie a lepšie.

V poslednom ročníku sa váš tím vošiel do top šestky – prevládala s konečným umiestnením spokojnosť?

Spokojnosť bola v určitej miere. Aj keď sme mali slabšie tréningy, vždy sme sa snažili zabojovať, aby sme zabodovali aj so silnejším súperom, čo sa nám vcelku aj darilo.

Na jar ste gólom prispeli k remíze 1:1 s Dyčkou. Akú príchuť pre vás majú súboje s tímom, ktorého dres ste v minulosti sám obliekali?

Zápasy s Dyčkou sú pre mňa zápasy ako každé iné, vždy sa snažím odviesť na ihrisku čo najlepšiu robotu a pomôcť tak Žitavciam k výhre.

Žitavce postúpili do 2. kola Campri Cupu bez boja. Prečo vypadli po kontumačnej prehre?

Ako som spomínal už vyššie, v poslednej dobe nás trápili nejaké zranenia a čas dovoleniek, preto sme sa rozhodli zápas neodohrať.

Mariančík: Už nikto nepovie, že nám ide dať päťku

Značnú časť kariéry ste strávili na východnom Slovensku. Ako ste sa ocitli v nitrianskom futbalovom okrese?

Je to trochu dlhší príbeh, no v skratke šlo o prácu a tiež nejaké rodinné záležitosti.

Ako sa vám páčilo v lužianskom OFK, ktoré tiež hrajú ôsmu ligu?

V Lužiankach som tri razy hosťoval, myslím, že po prvýkrát ešte v najvyššej oblastnej súťaži, kde sme sa v daný ročník aj udržali, boli sme solídna partia. Následne som tam už nepokračoval, pretože som bol aj na operácii kolena. Ďalšie hosťovania v Lužiankach boli v nižšej súťaží a už som tam poznal menej ľudí, tak to bolo o dosť iné ako predtým a možno mi to tam už tak nesadlo.

Na jar Čifáre vyhrali len dva zápasy, doma dokonca odohrali štyri kolá v rade bez bodu so skóre 4:26. Teraz vám po piatich kolách patrí priebežná tretia priečka – čo sa v lete zmenilo?

Čo sa zmenilo? Myslím, že môžem povedať, že po príchode mňa, môjho kamaráta Erika Firtu, ktorý je tiež z východu a s ktorým som futbalovo vyrastal, a taktiež po návrate Igora Kajsíka k futbalu sa v Čifároch ešte viac doplnila už tak naozaj dobrá partia. Na ihrisku si všetci chceme pomôcť a je to cítiť. Aj keď si cez zápas medzi sebou čo-to povieme, čo je normálne, každý bojuje za každého. Osobne ma to motivuje tiež, aj keď už cítim, že mám dosť.

Bodovali ste aj v Hostí (1:1) či s Čiernymi Kľačanmi (3:2), teda navrátilcami z vyššej oblastnej súťaže. Čo ste v týchto stretnutiach robili správne?

Bojovali sme, ukazujeme, že vieme hrať s každým a už nikto nepovie, že Čifárom ideme dať päťku. Už neraz sme ukázali, že si na ihrisku rozumieme a vieme robiť pekné veci.

V rámci nedeľného derby nastúpite v Žitavciach -na čo pozor proti TJ, ktorý na záver jari uspel najtesnejším rozdielom?

Nie som odtiaľto a ešte aj do Čifár dochádzam z Nitry, takže protihráčov vôbec nepoznám, nemôžem povedať, že si ideme postrážiť ich taktiku alebo konkrétneho hráča. Viem len, že musíme predviesť svoju hru a ukázať, že už nie sme Čifáre, ktoré sa majú niekoho báť.

 Autor: Peter Popelka.