Pavol Baláž, drahokam nevidzianskeho futbalu
Tak všestranného futbalového činovníka, ako majú v Nevidzanoch, by ste už v našej oblasti asi nenašli.
V Nevidzanoch žije len 590 obyvateľov, no funguje až 5 tímov. Ani jeden štýlom „aby to bolo“. Na pleciach tunajších funkcionárov je bremeno veľkej, pre laika ťažko predstaviteľnej roboty. Finančný tok má na starosti veľký patriot Milan Kramár, prezident klubu. Jeho pravou rukou je azda najaktívnejší oblastný činovník, 38-ročný Pavol Baláž, ktorý prišiel s futbalom až pred oltár.
Aká je vaša hráčska kariéra?
„Spočiatku som hrával súťažne tenis, s futbalom som začal až ako 16-ročný v doraste ŠK Forplast Nová Ves nad Žitavou, kde ma dotiahol môj bratranec Ladislav Juhás. Po doraste som študoval na Technickej univerzite vo Zvolene, bol som bez futbalu, až na pár školských turnajov, ktoré tam vtedy organizoval Ivan Galád. Už ako inžinier som začal znovu hrávať za Nevidzany, v rodnej obci mojej mamy. V poslednom ročníku mojej aktívnej kariéry som bol zároveň trénerom žiakov ŠK Žitavany. S hráčskou kariérou som sa musel rozlúčiť v januári 2006 kvôli ťažkej chorobe.“
Odkedy pôsobíte v klube a ako ste sa doň dostali? V akom stave bol nevidziansky futbal, keď ste začínali s funkcionárčením?
„Ako som spomínal, moja mama pochádza z Nevidzian a to bolo dôvodom, prečo som v rokoch 2003 – 2005 za Nevidzany hrával. Do klubu o pár rokov neskôr prestúpil aj najmladší brat Juraj a práve ten odporučil na post trénera žiakov mňa. Po postupe do I. triedy v 2010 bolo totiž potrebné mať aspoň jeden mládežnícky tím. Šestnásteho apríla 2010 sme tak mali spolu s Jurom prvý tréning so žiakmi a v auguste 2010 nastúpili Jozef Strieška, Jozef Kováč či Erik Krčmár na svoj prvý súťažný zápas. Cez leto 2011 sme vytvorili dorast, trénerom oboch tímov som bol ja, keďže Juro sa stal trénerom v akadémii PFA ViOn. O rok som urobil jedno z dvoch najlepších rozhodnutí vo futbalovej kariére, keď som sám seba odvolal z funkcie trénera žiakov a oslovil Petra Bajlu, vtedajšieho trénera dorastencov Kmeťova. Po pár rozhovoroch prišiel na ‚polročnú skúšku‘, z ktorej sa zrodil v nasledujúcej sezóne triumf žiakov na kvalifikačnom turnaji v Zbehoch. V roku 2014 som oslovil Petra Drahoša, ktorý mal vtedy aj štyrikrát lukratívnejšiu ponuku z Lúčnice nad Žitavou. Napriek tomu sa rozhodol pre ŠK Nevidzany a rovnako vo druhej svojej sezóne vybojoval postup do 5. ligy. Už spolu s Petrom Bajlom sme rozdelili žiakov na dve vekové kategórie a ešte pred začatím Ligy benjamínkov sme podobné zápasy hrávali proti Beladiciam či Tesárskym Mlyňanom. V lete 2013 organizovala turnaj Tajná, jeden z pozvaných tímov sme boli aj my. Rozhodol som sa, že na na tento turnaj poskladám špeciálny tím pre hráčov z dediny a dorastencov. Na prvom tréningu nás bolo 8, na druhom 24 a nakoniec sa turnaja zúčastnilo 29 hráčov. To bol začiatok vzniku ‚béčka‘, od ďalšej sezóny sme sa prihlásili do III. B triedy, ktorú sme hneď aj vyhrali. Pred mojim príchodom tu bol jeden tím bojujúci o postup do I. triedy. Po mojich necelých siedmich rokoch v štruktúrach klubu hráme 5. ligu, pravidelne Slovenský pohár, máme béčko, dorast, starších a mladších žiakov, prípravku. Funguje nám webstránka a tiež konto na Facebooku.“
Významnú rolu hráte pri každom z piatich tímov. Dá sa to skĺbiť tak, aby ste každému venovali dostatok energie?
„Pokiaľ chcem mať čas aj na iné veci, tak nedá. Žiaľ, Nevidzany sú obec s takmer žiadnou futbalovou tradíciou. Keď sa tu aj hral niekedy futbal, tak vždy v najnižšej súťaži. Koncom 80-tych a takmer počas celých 90-tych sa nehral vôbec. V dedine je málo ľudí, ktorí vedia, chcú alebo môžu pomáhať. Najviac sa zapájajú Jozef Demeš, Vladimír Strieška, Stanislav Kičko, Milan Švec a Jaroslav Hanták. Bez pomoci ľudí z iných obcí by sme nemohli fungovať. Pri doraste pomáha Matúš Cibuľa zo Žitaviec, pri žiakoch zase Radoslav Kéry z Veľkých Vozokán, rovnakým fanatikom do futbalu aj tréner B-tímu Radoslav Cigáň, pri áčku ako zdravotníčka alebo vedúca tímu vypomáha Michaela Chrenová z Vrábel. Práve vďaka týmto ľuďom a zopár obetavým rodičom funguje v Nevidzanoch futbal. Ja pomáham vždy práve tam, kde je to najviac potrebné, či už ako tréner, asistent trénera, zdravotník, vedúci tímu. Periem dresy, kosím ihrisko, vybavujem prestupy hráčov. Trúfol by som si aj zahrať pár minút za béčko, ale bol by to pre mňa obrovský risk.“
Nikdy vám vaša robota nepríde sizyfovská? Neopúšťa vás motivácia?
„Po transplantácii obličky som si povedal, že sa už nebudem stresovať prácou pre iných ľudí. Robím to, čo ma baví a futbal je jednou z týchto vecí. Všetko robím dobrovoľne a keď príde ten správny čas, svoje pôsobenie pri futbale ukončím.“
V Nevidzanoch robíte s mládežou vzorovo. Deti trénujú kvalifikovaní tréneri, máte zabehnutý systém podľa klubovej koncepcie. V obci žije 590 obyvateľov, futbal je v dedine jasnou jednotkou, Nevidzančania sa rodia s kopačkami na nohách. Čo hovoríte na tvrdenie, že deti nie sú?
„V klube máme celkovo troch trénerov s B-licenciou a jedného s C-licenciou. Kouč žiakov Peter Bajla má navyše za sebou bohatú hráčsku kariéru v druhej lige a skúsenosti vie odovzdať svojim zverencom. Kedysi boli v žiackych zápasoch najväčší hráči vzadu a kopali lopty na najrýchlejších vpredu. Ešte doteraz tieto zvyky niekde pretrvávajú. U nás učíme deti hrať futbal. Dôraz sa kladie na čo najmenej dotykov s loptou, časté prihrávky. Najlepší hráči v jednotlivých vekových kategóriách posúvame medzi starších, aby nabrali nové skúsenosti. B-tím zase umožňuje ľahšiu adaptáciu hráčov na seniorský futbal. Nie každý dorastenec je okamžite pripravený naskočiť do 5. ligy, v 7. lige dostane dostatočný priestor adaptovať sa. Deti vždy boli, sú aj budú. Vytratili sa ľudia ochotní s deťmi pracovať. V Nevidzanoch je skutočne málo chlapcov, ktorí by za posledných sedem rokov neboli na tréningu. Samozrejme, nie všetci vydržia, čo je prirodzené. U nás hrajú či hrali chlapci z celého okolia, od Čifár cez Chyndice až po Zlaté Moravce. Smejem sa nad výrokmi typu ‚my si vychovávame chlapcov iba z našej dediny, nie cudzích‘. Nevidzany s 590 obyvateľmi možno ako-tak poskladajú žiacky tím. Ale ako ho má poskladať Tajná s cca 200 ľuďmi, či Červený Hrádok so 400? Kde by bol teraz Gabriel Nádašdy, najlepší brankár halového turnaja ZsFZ v 2016, keby nezačal svoju kariéru v Nevidzanoch? Benjamín Šabík, najlepší prípravkár ObFZ Nitra za rok 2016, by si doteraz kopal loptu na ulici a nikto by o ňom nevedel. Takto sa dá pokračovať ďalej. Chlapci z iných dedín zvyšujú konkurenciu, prinášajú kvalitu, vďaka tomu rastú individuálne výkony každého hráča, zvyšuje sa sila celého tímu. Ak chce potom chlapec odísť naspať na svoju rodnú dedinu, tak mu v tom vôbec nebránime. U nás dostane šancu hrať v 5. lige, ale chce hrať medzi svojimi trebárs v 7. či 8. lige, je to iba jeho voľba.“
Nevidzany majú rešpekt po celej oblasti, idú o nich len tie najlepšie chýry. Hráči sa vám sami ponúkajú, musíte ich aj odmietať?
„Nemám presne spočítané, koľko hráčov vo veku do 18 rokov prišlo do Nevidzian počas môjho pôsobenia. Všetko odštartoval koniec žiackeho tímu vo Veľkých Vozokanoch. Odvtedy hrajú chlapci z tejto dediny u nás a viacerí herne vyrástli na lídrov svojich tímov, či je to Radoslav Tatarkovič v doraste či starší žiak Lukáš Bogyo. Postupne sa začali ozývať chlapci končiaci v akadémii. Na prstoch jednej ruky sa dajú spočítať tí, ktorých sme oslovili. Medzi nich patria Patrik Klas alebo Erik Müller. Zvyšní chlapci prišli sami. Často sa opakovala situácia podobnej z jari 2014, keď mi zazvonil telefón a na druhej strane sa ozvalo ‚dobrý deň, tu je Martin Fröhlich, chcel by som u vás hrávať‘. Podobne to bolo s Richardom Koprdom či trebárs Andrejom Lévayom. Veľa chlapcov prišlo po skončení žiackych tímov v Novej Vsi nad Žitavou alebo v Tesárskych Mlyňanoch. Stalo sa, že sme zopár hráčov odmietli. Hlavne ak príde hráč, ktorému končí o pol roka žiacky vek a herne je na úrovni našich prípravkárov. Radšej dáme v zápasoch šancu im, ako niekomu, kto nemá šancu presadiť sa v našom doraste. Takémuto hráčovi odporučíme iný mládežnícky klub v našej oblasti. Stal sa nám aj prípad, kedy nám zatelefonoval otec spôsobom: ‚Mám pre vás chlapca, dám ho ku vám, ale registračku mu spravím ja u nás, na mojom chlapci si budem zarábať ja a nie vy. ‘ Nepochodil…“
Čerstvým príkladom je Šimon Šegeda, ktorý na jeseň pravidelne hrával prvú ligu za starších žiakov FC ViOn (na lavičke sedel len raz), no od jari sa rozhodol prísť do Nevidzian. Jedenástimi gólmi vám už stihol vystrieľať druhé miesto na Pohári ACT.
„Šimon Šegeda sa prihlásil úplne sám. Hrajú mu u nás kamaráti, bol sa viackrát pozrieť na žiacke zápasy. My sme nerobili žiadne kroky smerom k tomu, aby k nám prišiel, vedeli sme, že hráva pravidelne vo ViOne. Začiatkom tohto roku sa ozval môjmu bratovi Jurajovi, ktorý ho už viedol na ViOne, odvtedy s nami trénuje a bol veľkým prínosom na halovom turnaji.“
ObFZ Nitra v zime zorganizoval päť halových turnajov pre mládež, Nevidzany nechýbali ani na jednom, dorastenci a starší žiaci priniesli domov až tri medaile. Ako sa vám pozdáva halová sezóna?
„Halovej sezóne sme sa začali naplno venovať práve po príchode Petra Bajlu. Pravidelné tréningy v hale dopĺňali halové turnaje aj vďaka spolupráci s FK Janíkovce. Hráči – pokiaľ aj v hale nehrajú odkopávanú – sa naučia robiť s loptou na menšom priestore, spracovať a prihrať pod tlakom, čo im potom pomáha v zápasoch na väčšom ihrisku. Rovnako ani Peter Drahoš nepodceňuje túto časť sezóny. V tejto si dorastenci zahrali Vrábeľskú miniligu, čo nakoniec vyústilo do zisku suverénneho prvenstva na PP Invest Cupe. Podľa môjho názoru má halová sezóna zmysel najmä pri mládeži, kedy sa hráči učia hrať futbal. Pri áčku halovú sezónu úplne vypúšťame, aj z dôvodu viacerých vážnejších zranení z minulosti. Zúčastňujeme sa iba Vianočného turnaja, účasť na ňom je pre hráčov dobrovoľná.“
Financovať päť tímov nie je lacná záležitosť. Je známe, že hlavným sponzorom klubu je prezident ŠK Milan Kramár, veľký patriot. Ako by vyzeral futbal v Nevidzanoch bez neho?
„Milan Kramár je hlavným sponzorom klubu, ale nie jediným. Je však pravda, že bez neho by sa 5. liga v Nevidzanoch nehrala a bez neho by určite neexistovali ani ďalšie tímy, nestáli by vedľa ihriska šatne. Nepatrí medzi klasických sponzorov, ktorých sa nájdu desiatky v iných kluboch. Stačí si pozrieť, kto všetko hrá 4. alebo 5. ligu a ako sú na tom ich mládežnícke tímy. Nájdu sa desaťtisíce eur ročne na platenie žoldnierov, ale nenájde sa pár stovák na fungovanie prípravky či mladších žiakov, ktorí skutočne nepotrebuje žiadne veľké náklady. Spomínam si, ako som v začiatkoch Ligy benjamínkov volal do jedného nemenovaného vtedajšieho piatoligového klubu, či majú o súťaž záujem. ‚Záujem by aj bol, ale nemáme na to peniaze,‘ bola odpoveď. Viem si predstaviť, kde všade by ma s mojimi nápadmi v určitých kluboch dokázali poslať… Kramár si dokáže vypočuť názor iných ľudí, nechá si poradiť, aj keď konečné rozhodnutie nakoniec urobí on. Bez neho by som mohol oslovovať trénerov koľko by som chcel, on je nakoniec tým, ktorý ich pôsobenie pri našej mládeži zastrešuje. Od môjho návratu do nevidzianskeho futbalu v roku 2010 počujem každoročne viackrát: ‚Bez Kramára by ste boli nikto, za chvíľu ho to prestane baviť a budete znovu v III. triede.‘ My sme odvtedy získali tituly s áčkom, béčkom, dorastom a žiakmi, hrali sme druhé kolo Slovenského pohára. A pokračujeme s Kramárom ďalej. Keď raz Kramár skončí, tak skončí… Futbal v Nevidzanoch bude fungovať aj bez neho, aj keď možno na inej úrovni. Viacero dedín v okolí má svoju históriu aj v 5. lige, či sú to Beladice alebo Velčice a dnes u nich futbal pokračuje na nižšej úrovni. To nie je žiadna hanba, je to prirodzený futbalový život.“
Ako prispieva na chod klubu obec?
„Obec nám poskytuje obecný autobus, platí energie a vodu v priestoroch šatní. Od zvolenia starostky Kristíny Bónovej obec v spolupráci so športovým klubom každoročne organizuje mládežnícke turnaje.“
Ako sú na tom Nevidzany po infraštruktúrnej stránke? Je známe, že v záplavových obdobiach máte chronický problém s nespôsobilým terénom. Realizácia novej plochy obnáša veľa starostí, je pre vás táto téma zaujímavá?
„Infraštruktúra je našou nočnou morou. V máji 2014 nám zaplavilo dedinu bahnom z okolitých rolí, najviac sa ho dostalo na ihrisko, ktoré je najnižšie položeným bodom v strede dediny. Na dvoch tretinách ihriska bola 10-20 cm vrstva bahna. Upravovalo sa to viacnásobným pieskovaním, valcovaním, dosievaním trávnika či nákupom trávnatých kobercov. Žiaľ, odvtedy je povrch ihriska na určitých miestach nepriepustný a dažďová voda vytvára na ihrisku kaluže. Nové ihrisko by bolo asi najideálnejším riešením, ale momentálne finančne priveľmi nákladným. V pláne máme však rekonštrukciu hlavnej hracej plochy, chceme využiť peniaze, ktoré momentálne ponúka SFZ. V minulom roku sme začali s úpravou tréningovej plochy, v tomto roku by mala byť pripravená na tréningy. Rovnako máme pozemok na stavbu multifunkčného ihriska, ktoré v našej obci stále chýba. Žiaľ, peniaze na takéto ihriská dostávajú dediny, ktoré často ani nehrajú futbal.“
Sú pre vás klubové priestory zatiaľ postačujúce?
„Hovorili sme o dostavbe dvoch ďalších šatní. Terajšie priestory boli dimenzované na maximálne dva tímy, jeden seniorský a jeden mládežnícky. Aj tieto však prešli v posledných dvoch rokoch vynovením a renovácii budeme pokračovať aj v tomto roku. V pláne je oprava strechy, zmenou prejdú kuchynka aj kancelária.“
V júni 2015 muži historicky prvýkrát postúpili do krajskej súťaže, v úvodnej „etablovacej“ sezóne skončili na 11. mieste, aktuálne je po jeseni áčko na siedmej priečke. Ako sa vám páči v nitriansko-topoľčianskej V. lige Stred?
„Tu chcem najskôr podotknúť, že v júni 2015 postúpilo nielen naši áčkari, ale aj béčkari. Pochybujem, že niekedy v histórii súťaží ObFZ Nitra dokázali vyhrať svoje súťaže dva tímy z jedného klubu, navyše svoju súťaž vtedy vyhrali aj žiaci. Úrovňou piatoligovej súťaže sme boli v minulej sezóne ako nováčik mierne zaskočení. Na našej prvej sezóne a zlom štarte do nej sa podpísalo aj účinkovanie v Slovenskom pohári, kde sme dokázali poraziť Levice a v druhom kole sme podľahli druholigovému Novému Mestu nad Váhom po boji 0:2. Úvod sezóny v lige sme podcenili, koncentrácia išla predsa len smerom k pohárovým zápasom. Po jeseni sme boli jeden z jasných kandidátov na zostup, po doplnení kádra a kvalitnej zimnej príprave sme začali jar výborne a konečné jedenáste miesto bolo pre nás úspechom. V 5. lige sa stretávajú dva ‚futbalové svety‘. Na jeden strane sú to obce majúce bohatú históriu vo vyšších krajských súťažiach ako trebárs Hrušovany, Tovarníky či Zbehy, čo je vidieť na infraštruktúre týchto klubov, počte ľudí pracujúcich okolo futbalu a celkovej organizácii futbalu v obci alebo aj konkrétne každého jedného zápasu. Na druhej strane sú dedinky ako my, kde máme obyčajné ihrisko a pár ľudí starajúcich sa o všetko. Športová úroveň súťaže je veľmi dobrá, radi v nej ešte zopár sezón pobudneme. Nevýhodou je abnormálne vysoká finančná náročnosť v porovnaní so 6. ligou, k čomu prispeli aj nezmyselné prestupové čiastky v novom poriadku. My platíme viac než dvakrát viac ako šiestoligisti a rovnako ako kluby z tretej ligy. To je podľa mňa choré, nezmyselné a pre piatoligistov likvidačné. Hlavne pre tie, ktoré sa starajú o mládež.“
Vraj vám z áčka odišlo počas zimnej prestávky sedem hráčov. Čo je za tým, o koho ide a ako nahradíte odchádzajúcich?
„Roman Žikavský a Roman Žembera neodolali finančne lákavej ponuke zo štvrtoligových Šimonovian. Marek Sperka a Marek Solčiansky si nevybojovali stabilné miesto v základe a išli pomôcť Žitavanom so záchranou v šiestej lige, obaja odohrali u nás viacero vynikajúcich sezón, majú veľký podiel na postupe do 5. ligy a chcem im aj touto cestou poďakovať. Odchod Martina Skladana do Obýc je pre nás sklamaním. Martin patril na jar 2016 k hráčom, ktorí významnou mierou prispeli k posunu v tabuľke. Na jeseň sa objavoval v zostave menej, odohral viacero zápasov za B-tím. Vyjadril sa, že u nás zostáva a zabojuje o návrat do základu „áčka“. Odišiel do rovnakej súťaže, v ktorej pôsobí aj náš B-tím, avšak bez šance zahrať si opäť 5. ligu, na ktorú tento hráč určite ešte má. Peter Drgoňa mladší odohral celú jesennú časť sezóny kvôli pracovným povinnostiam takmer bez jediného tréningu, aj to bolo dôvodom, prečo zamieril na polročné hosťovanie do Topoľčianok. Tomáš Bednár odišiel za prácou do Nemecka. Nahradiť hráčov ako Žembera, Žikavský a Bednár bude veľmi ťažké, v niektorých prípadoch nemožné. Do obrany prichádza Roman Marhevszki, hrával za Vráble a Volkovce, do zálohy Mário Kajaba, naposledy hráč Michala nad Žitavou, do útoku Imrich Füle a Matej Novák, obaja majú veľké predpoklady stať sa platnými hráčmi základnej zostavy. V hre sú aj príchody ďalších hráčov. Hráči minulosezónneho úspešného dorasteneckého tímu Jozef Strieška a Martin Fröhlich hrávali v základnej zostave už na jeseň, cez zimu dostáva v príprave šancu Patrik Klas a spolu s ním aj najlepší strelec B-tímu Erik Špleha. Do kádra dorastencov nechceme príliš zasahovať, pripravujú sa na postup do 4. ligy. V priebehu jari však určite niektorí hráči šancu dostanú, tak ako dostali na jeseň Richard Koprda či Patrik Guláš. Skúšame aj pár Srbov a Chorvátov, ktorí pracujú naokolo, uvidíme, čo z toho bude.“
V Nevidzanoch je dorastenecký boom, tréner Peter Drahoš pobláznil partiu kedysi priemerných futbalistov, s dorastencami vlani postúpil zo šiestej ligy do piatej, v ktorej sú po jeseni zatiaľ na druhom mieste za Alekšincami, v januári chalani vyhrali najväčší dorastenecký turnaj na Slovensku PP Invest Cup. Chcete postúpiť do štvrtej ligy?
„Začiatky dorasteneckého tímu boli ťažké. Ročníky 1993-1995 mali iba minimálne, skôr žiadne zápasové skúsenosti zo žiackej kategórie. Príchod Petra Drahoša bol preto výborne načasovaný, prišiel práve k ročníku 1996, s ktorým sme začínali v žiakoch. Do kádra prišli žiaci z ročníkov 1999, 2000, ktorí vyhrali svoje žiacke súťaže, ročník 2001 je rovnako veľmi kvalitný. Doplnili sme to o hráčov z okolia so skúsenosťami z PFA ViOn a FC Nitra, v prípade Patrika Guláša hral dokonca aj za reprezentáciu U15. Dorastenci trénujú štyrikrát týždenne, majú zabezpečenú regeneráciu, okrem svojej súťaže si zahrajú aj za béčko a áčko. Ich herné napredovanie je logické. Tu chcem vypichnúť ešte jednu vec, za celú jesennú časť súťaže inkasovali iba jednu jedinú žltú kartu – hneď v prvom zápase brankár Matúš Pleško za nešťastný zákrok, po ktorom nasledovala penalta proti nám. Chceme vyhrať piatu ligu a postúpiť do štvrtej Peter Drahoš robí pre nich všetko, čo je v jeho silách. Počas prípravy odohrajú dorastenci zápasy proti súperom z vyšších súťaži, budú čeliť Leviciam, Novej Bani či Žarnovici. Je naplánované sústredenie v Ostrom Grúni a hneď po ňom sa presunieme do Žiliny, kde príde vrchol prípravy, zápas proti MŠK Žilina U17. Na jar privítame Alekšince na našom ihrisku a vieme, že keď uspejeme vo všetkých zápasoch, tak nám postup neujde.“
Veľmi citlivá otázka – trúfate si povedať, kto je najväčším nádejou nevidzianskeho futbalu? Benjamín Šabík, najlepší prípravkár ObFZ Nitra za rok 2016?
„V mládežníckych tímoch máme minimálne desať ďalších podobne talentovaných hráčov. Teší ma, že viacerí z nich, vrátane Benjamína, začali s futbalom práve u nás.“
Aké sú ciele nevidzianskeho futbalu do budúcnosti?
„Jednoznačným cieľom číslo jeden je rekonštrukcia hlavnej hracej plochy, aby bola v stave, ktorý nebude hanbou piatej ligy. Rovnako chceme v tomto roku finišovať s tréningovou hracou plochou, kde sa nám dúfajme podarí dotiahnuť aj osvetlenie. Po športovej stránke chceme byť s áčkom v 5. lige rovnocenným súperom aj tým najlepším. Aj keď vieme, že v niektorých ďalších veciach sa s nimi do bojov púšťať určite nebudeme. S dorastom chceme hrať o špicu štvrtej ligy. Ročník 1999 je najsilnejším v histórii nevidzianskeho futbalu. Žiaci patria dlhodobo medzi elitu v celej oblasti. Každý rok hráme o prvé miesta tabuľky, dvakrát sa nám podarilo súťaž vyhrať, raz postúpiť do tretej ligy. Tá je však vzhľadom k pravidlám (dvojička U15/13 musí hrať v jeden deň, pozn. red.) a cestovaniu za súpermi priveľkým sústom. Ak by však prišlo k vytvoreniu podobnej štruktúry súťaží aká je v doraste, radi sa do vyššej súťaže prihlásime. Je dosť reálne, že v ďalšej sezóne budú u nás popri mladších žiakoch fungovať aj dva prípravkárske tímy, momentálne nám v kategóriách U11 a U9 pribúdajú hráči doslova každým tréningom. Budem rád, keď sa aj týchto chlapcov ujme kvalifikovaný tréner. Plánujeme užšiu spoluprácu so susedným Červeným Hrádkom, aktuálne obec nehrá futbal, od novej sezóny sa to pravdepodobne zmení.“
