„Bábcelona“ hlási z trónu: zážitok ako raz za život, najlepší turnaj, víťazstvo kolektívu

„Priveľmi s nami nerátajte, prídeme v nekompletnej zostave,“ šikovne skrýval ambície tajomník Ivan Vajzer, keď sa futbalová rodina koncom novembra stretla na žrebe AQUAFLOT Cupu. „Zbrane neskladáme, ale ako favorit sa necítime,“ pritakal tréner Ján Štajer.

Báb šiel na poľovačku bez bubnovania, útočil z húštia. Na zlato ho tiplo iba šesť percent oslovených, väčšinu preferencií zožali Čeľadice, AC Nitra a Čechynce. Stratégiu si vyrátal prefíkane – musel čo najlepšie maskovať „pole position“ najvyššie nasadeného tímu. Vedel, že Nitrianske Hrnčiarovce (2022) vyhrali turnaj zo štvrtého koša, Nevidzany (2019) z tretieho a Chrenová (2018) zo šiesteho. Najväčší papierový favorit naposledy uspel ešte v roku 2017 (Čeľadice).

Dnes vieme, že taktika s odpútaním pozornosti vyšla v plnej paráde. Majster v skupine s prehľadom otočil s Rišňovcami (5:1) a hravo skolil Volkovce (6:3), slabšiu chvíľku si vybral iba s Kolíňanmi (3:3), keď stratil náskok 3:0. Vo štvrťfinále čelil Zbehom (2:0), hoci rival od úvodu hral powerplay s J. Záhonom v bráne (nie gólmanom Bartoňom), premysleným výkonom mu nedovolil prečíslenia. V semifinále pretlačil živé Alekšince (3:2).

A finále s AC Nitra? Bábania hrali ako draci! Zdalo sa, že by radšej strčili hlavu pod frézu, než by zlato nechali nadupanému súperovi s 568 prvoligovými štartmi (Tóth 345, Šimončič 221, Hambálek 3). Videli ste Takáčove súboje pri mantineli, Porubského vervu, Kurejovu pohotovosť, Fuskov zápal, Törökovu sústredenosť či Bobčekove reflexy? Tak sa hrá o titul! Mentalitou, ktorú si nekúpiš v obchode a nevybuduješ za rok ani dva.

Hrdlicu si vyžiadali hráči

Okolo trénera Jána Štajera sa vznáša gloriola úspechu. S Alekšincami dobyl krajskú súťaž a dnes sa už každý iba zasmeje, že „Junco“ vlani v lete začal v Bábe prehrami 0:2 v Topoľčanoch a 1:6 doma s Klasovom. Na jeseň 2022 urval jesenný titul, na jar 2023 postup do silnej V. ligy Juhovýchod, ktorú jeho tím chvíľu i viedol a napokon zimuje siedmy.

„Som hrdý na hráčov! Tento rok mi robia len radosť. Vo veľkom futbale sme postúpili do piatej ligy a k tomu vyhrali titul na náročnom halovom turnaji. Mám radosť, keď na chalanoch vidím výsledky našej spoločnej práce. Predviedli súdržnosť, tímovosť a srdce. Vyhrať tento turnaj nie je ľahké, hrať ráno o deviatej a potom až play-off večer tiež nie. Zlato si každý začne uvedomovať neskôr, keď opadnú emócie. Treba si to vážiť, niekomu sa tento turnaj podarí vyhrať len raz za život. Tešilo ma tiež veľa gratulácií od súperov,“ rozhovoril sa Ján Štajer.

Asistuje mu sused z nitrianskeho Šúdola, tréner brankárov Miroslav König, donedávna rekordér slovenskej reprezentácie v čistých kontách.

Na AQUAFLOT Cup spoločne dali zelenú aj Petrovi Hrdlicovi. Za posledné dve sezóny na tráve stihol iba 76 minút, no na turnaj si ho vyžiadali sami hráči. A klubová ikona hrala tak dobre, že organizátori ju uvažovali zaradiť do all-stars tímu.

„Hrdlica bol veľkým prínosom,“ prikývol tréner Ján Štajer. „Peťo skvele zapadol. Má techniku, vie vyviezť loptu, hoci s nami na tráve už nehráva, má nabehané. Veľmi nám pomohol,“ súhlasil strelec Marcel Kurej.

Tímový Kurej

A akýže strelec, predsa najlepší strelec! A na Vianočnom turnaji ObFZ Nitra dokonca už tretí raz! Najprv (2015) s ôsmimi gólmi, potom (2018) so siedmimi a teraz (2023) až s desiatimi.

„Nečakal som, že môžem byť najlepší strelec. Po hetriku v prvom zápase som však vytušil, že  niečo môžem dosiahnuť. Bez tímu by som nič nedokázal. Najdôležitejší z desiatich gólov bol štvrťfinálový proti Zbehom, lopta sa odo mňa šťastne odrazila,“ netajil Marcel Kurej, vo finále s AC Nitra (6:3) strelec kľúčových gólov na 2:1 a 3:3.

S repertoárom vinklov, zásahov po kombináciách i doklepnutí do prázdnej brány potiahol Báb k druhému zlatu na AQUAFLOT Cupe.

„Pôvodne sme na turnaj nešli s tlakom na titul. Nemali sme žiadne prehnané očakávania. Nie je to fráza, my sme skutočne hrali ako jeden tím. Čo sme si povedali, to sme aj splnili. Jazdili sme a hlavne vysoko napádali, nech si súperi nerozohrajú akcie s brankárom a nezatlačia nás. Neprekvapilo ma, že sme hrali finále práve s Nitrou, AC má silný káder. Bolo to víťazstvo kolektívu, všetci podali super výkon,“ rozrozprával sa Marcel Kurej.

„Vyhrať turnaj bolo únavnejšie, než sa zdá, veľa spravila viachodinová prestávka medzi skupinou a play-off. Vo finále sme už išli z posledných síl, povedali sme si, že to nesmieme pustiť. Z novej trofeje sa nedá piť, ale je to krásna,“ vravel top kanonier 30. ročníka, ktorý pritom na jeseň skóroval iba dvakrát.

„Mal som problém s brušným svalom, na biorezonancii mi zistili, že je zapálený. Obmedzil som prílohy a vylúčil pečivo, mäso jem iba so zeleninou. Za mesiac som schudol šesť kíl, cítim sa lepšie, ľahšie sa mi behá,“ prezradil Marcel Kurej.

Z tribúny mu fandili manželka Veronika (fyzioterapeutka áčka FC ViOn) i synovia Marcus (onedlho trojročný) a Lucas (osem mesiacov). „Kuriho“ tľapkal aj kapitán. „Marcelovi to padalo, vie, kde má stáť. Za gólmi sa však nenaháňa nasilu, je tímový hráč,“ všimol si Matej Porubský.

Pätica s repete

Báb ovládol AQUAFLOT Cup druhý raz. Oba tituly (2015 a 2023) zaznamenala pätica Matej Porubský, Ondrej Bosák, Peter Hrdlica, Ľuboš Takáč, Marcel Kurej. Súčasťou oboch kádrov bol aj Miroslav Raček, na 30. ročníku ale absentoval pre zranenie. Všetkých šesť medailí (bronz 2014, 2017 a 2018, zlato 2015 a 2023, striebro 2016) držia s Bábom iba Takáč a Bosák.

„Druhý titul mi chutí viac než prvý. V roku 2015 bolo vyhrať turnaj o čosi jednoduchšie, teraz sme o niečo starší. Chalanom som prízvukoval, že takéto zlato už nemusia znovu zažiť. Preto sme na palubovke nechali všetko. Máme vhodné typy do haly a tréner Ján Štajer sa dobre pridal na našu vlnu. Všetko s nami intenzívne prežívajú tiež funkcionári, fanúšikovia a obec na čele so starostkou,“ povedal Matej Porubský, najlepší hráč 30. ročníka.

Hoci okrem futbalistov šťastím žiarili aj funkcionári okolo Ivana Vajzera, Jaroslava Vašuru, Mariána Hojera a prajná starostka Katarína Mego Töröková, nijaká prehýrená noc sa po víťazstve nekonala.

„Vzhľadom na náročnosť turnaja a únavu oslavy neboli také, ako by sa patrilo. Zlato je obrovský zážitok a pre niektorých z nás vrchol kariéry. Najlepším súperom nám bol práve vo finále AC Nitra. Prehrávali sme, no akonáhle sme vyrovnali, karta sa otočila, protivník znervóznel, my sme si šli svoje a vyhrali vďaka veľkej túžbe,“ upozornil kapitán Bábu.

Štajer chválil rozhodcov

AQUAFLOT Cup už tradične dostal plnú mestskú halu do varu, dvetisíc divákov aplaudovalo dedinským futbalistom. Fanklub šampiónov vo finále s Nitrou kričal priezviská strelcov ako na hokeji. Vidiac plnú halu sa Bábania vypli k ohromnému nasadeniu, ktorému tlieskali aj nestranní.

„Tento turnaj je vynikajúci! Má svoje čaro a neskutočnú atmosféru. Vždy tomu tak je. Je to perfektná akcia s hromadou skvelých ľudí,“ jasal najlepší strelec Marcel Kurej.

„Hrám všelijaké turnaje, ale toto je vrchol. Lepší asi neexistuje. Rok čo rok je bez debaty parádny. Vždy ho môže vyhrať hociktorý z azda desiatich tímov, najdôležitejšie býva to, komu sa prikloní šťastie. Je špecifické, že sa hrá s mantinelmi a s futbalovou štvorkou. S futsalovou loptou a na menšie brány by však zápasy boli nudné. Je to stavané pre divákov – a takto je to super,“ nadchýnal sa najlepší hráč turnaja Matej Porubský.

S pochvalami pritakal aj tréner Ján Štajer.

„Hala bola plná, ľudia tento turnaj milujú. Je nitriansky, je náš. Nikde inde na Slovensku nie je. Klobúk dole pred organizátormi za to, že ho robia už tridsať rokov,“ vravel kouč Bábu.

„Tridsiaty ročník sa mi zdal rozhodcovsky najlepšie zvládnutý za posledné roky. V hlavný hrací deň použili len dve žlté karty. Ďakujem im za to, ako turnaj zvládli,“ dodal Štajer.

BÁBSKI MAJSTRI
Brankári Ján Žovic a Dávid Bobček, hráči v poli Matej Fuska, Ľuboš Takáč, Juraj Vindiš, Matej Porubský, Ondrej Bosák, Marcel Kurej, Samuel Török, Matúš Ondrovčák, Peter Hrdlica, Michal Béger.