Bacha(n) naňho! Bývalý spoluhráč Clebera či Pintéra je hviezdou „okresu“

„Číslo 13 žije“, znel by názov filmu o ňom, keby sa ho rozhodol natočiť John Badham. Adam Bachan v bohatej kariére napísal rovnako pútavý scenár. Absolvoval akadémiu slovenského ligistu. Vyhral turnaj vo Francúzsku, kde navštívil Eiffelovu vežu. Nastupoval v jednom drese s Brazílčanom Cleberom. Teraz sa po piatich rokoch vrátil do Žitavian, aby tamojšiemu klubu vdýchol novú Iskru.

Ako sa stavia sen

Na dráhu futbalistu sa vydal už v škôlke. Loptu začal naháňať s kamarátmi z ulice, časom mu rodičia umožnili venovať sa najkrajšej hre naplno. Ako tretiaka ho zapísali do prípravky FC ViOn, kde strávil takmer celú mladosť od žiakov až po dorast.

Väčšinu kariéry v jednom drese strávili aj jeho mládežnícke vzory – imponoval mu Carles Puyol, Francesco Totti či búrlivák Oliver Kahn, ktorý si v médiách vyslúžil prezývku Der Titan. „Očaril ma pri sledovaní MS 2002,“ spomína Bachan na svoj prvý futbalový idol. Nemci vtedy so skóre 14:1 pohodlne doplávali do finále, kde sa ich majstrovský sen rozplynul dvoma gólmi Brazílčana Ronalda.

To Adam ešte netušil, že zlatý príbeh na zahraničnom turnaji bude raz písať aj sám.

S ligistom pri Eiffelovke

„Dorastenci FC ViOn víťazom turnaja vo Francúzsku,“ hlásal nadpis článku z júna 2011, keď Moravce ovládli 22. ročník prestížneho podujatia Eurofoot. Úspech požitavskej akadémie mal váhu – Adamov tím dobyl vzácnu trofej v konkurencii 32 tímov! V skupine si poradil s AS Sautron i St. Etienne, do finále ho nasmeroval gól v sieti Hradca Králové, o ktorý sa postaral 17-ročný Michal Pintér. Ten istý Michal, ktorý v drese ViOnu zaznamenal poldruha stovky ligových štartov…

Mladí vionisti si pobyt v krajine galského kohúta užívali na ihrisku i mimo neho – v čase voľna tu dokonca navštívili slávnu Eiffelovu vežu. Úspešné pôsobenie v klube však Adam zakončil po odchode z dorastu a zamieril do neďalekých Žitavian.

Keď Klasov prehrá o triedu

Šiestej lige kraľuje Bábcelona, Branč sa krčí na poslednej priečke a Žitavany porazia dnešného lídra z Klasova v pomere 4:1. Čo sa dnes môže javiť nezvyčajne, bolo ešte pred šiestimi rokmi realitou. Adamovi nové pôsobisko sadlo ako uliate. V okresných vodách sa pohyboval s ľahkosťou, akú by mu závidel aj Sindibád. Osem gólov nasypal hneď po príchode v jarnej časti, v ďalšom ročníku svoj strelecký účet zveľadil. Na akcie s legendou klubu Drienovským, ktorému Futbalnet od čias svojho vzniku ráta 220 zásahov (!) sa v Žitavanoch spomína dodnes, za dvanástu priečku v tabuľke klub vďačil predovšetkým im.

Každá kapitola však má svoj koniec – po sezóne si Adam zbalil kopačky, ktoré začal obúvať v kabíne Družstevníku Lok. Rýchlonohý záložník sa v levickom okrese adaptoval okamžite, jeho meno pravidelne žiarilo na listinách strelcov.

Spolu s ním bol oporou predných radov aj hrajúci tréner Kačur, na ktorého Adam spomína len v tom najlepšom. „Pod Majovým vedením by som si v budúcnosti rád zahral znova,“ pochvaľuje si ich úspešnú spoluprácu. „Poznal ma dokonale, môj potenciál vedel využiť na oboch stranách ihriska. Naučil ma, ako byť platným hráčom na každej pozícii.“

Zahral si s Cleberom

V Hostí, kde Bachan po roku a pol zavítal, sa opäť cítil ako doma. S FC ViOn minulosť spájala mnohých jeho spoluhráčov – patril k nim jeho starší brat Tomáš, kapitán Miroslava Slama či Lukáš Pacalaj, ktorý prvenstvo na Eurofoot dobyl spoločne s Adamom.

Hoci to v karanténou poznačenej sezóne dotiahli až na bronzovú priečku, v zimnej prestávke sa bratia Bachanovci s kabínou rozlúčili. „Opúšťa nás najlepší hráč tímu,“ vedel správca klubového webu, keď si to Adam zamieril k účastníkom tretej ligy v Kalnej nad Hronom. Ako vraví on sám, úroveň klubu ho milo prekvapila.

„Výborní spoluhráči, špičkové podmienky i tréningový proces,“ zhrnul svoje pocity z pôsobenia v tíme, kde rovnaký dres obliekal s Brazílčanom Cleberom i ďalšími exvionistami, Róbertom Szokolom a Marekom Pechom.

K pilierom zostavy síce nepatril, jeho talent však prehliadnuť nešlo – v zápase proti Malženiciam, do ktorého naskočil z lavičky, zaznamenal dva góly v priebehu štyroch minút.

Z ponúk iných klubov si pritom stále mohol vyberať. Na stole ich po sezóne mal hneď niekoľko, zvíťazili opäť Žitavany, keď ho oslovil Adrián Pánik. Adam síce chvíľu váhal, do piatich minút mu však volal tréner a bolo rozhodnuté.

S trénerom v lavici

U mladších ročníkov sa nevidí často, aby mal hráč trénera i spolužiaka v jednej osobe. Jednou z výnimiek je práve Bachan, ktorý školské lavice dral spolu s Jánom Schronerom, súčasným koučom Iskry.

„Poznáme sa roky – na strednej sme chodili do jednej triedy, hrali sme spolu aj v doraste,“ spomína stále iba 26-ročný Schroner. „Mať v tíme futbalistu ako on je radosť. Jeho priestorom je kraj zálohy, kde dominujú rýchli a bojovní hráči, platný však býva aj na pozícii útočníka. Keď sme chceli pred sezónou posilniť tím, neváhal som ani na chvíľu.“

Z pohľadu „Jančiho“, ako ho zverenci v kabíne oslovujú, šlo o skvelý ťah. Do konceptu jeho hry Adam zapadá náramne.

„Chceme hrať rýchly, atraktívny futbal, ktorý bude priaznivcom robiť radosť. Naše mužstvo výkonnostne neustále rastie. Súťaž je však dlhá a náročná, takže na sebe neustále pracujeme, aby boli ľudia okolo futbalu v Žitavanoch spokojní.“ Pri pohľade na výsledky možno dodať, že tento cieľ zatiaľ úspešne plní. „Máme stálych fanúšikov, ktorí na futbal v Žitavanoch chodia dlhé roky a sme im za to vďační. Pravdaže sa však snažíme prilákať aj ďalších,“ dodáva Schroner.

Verí si na pätnásť gólov

S rovnakým zanietením sa klub venuje i práci s mládežou – svoje zastúpenie má hneď v dvoch vekových kategóriách. „Za ich vzostup patrí vďaka Milanovi Kabátovi. Začínal s piatimi chlapcami, dnes máme dva žiacke tímy a pracujeme na obnovení dorastu,“ vysvetlil Schroner.

Zdá sa, že áčko „Iskry“ sa o budúcnosť strachovať nemusí. Solídne výkony však súpiska jej tímu sľubuje aj v tejto sezóne. Potenciál Schronerovej družiny dobre pozná i jej staronová posila Bachan: „V šatni máme výbornú partiu, väčšinu z nej tvoria mladí hráči. Stretávame sa pomerne často, 90% mužstva pravidelne trénuje.“

Kolektív ako remeň zdobí okrem iného aj príkladné herné nasadenie – v kabíne i na ihrisku mu velí Marián Švec, k dlhoročným oporám patria Lukáš Gajdoš a Adrián Pánik, v strede poľa toho za troch najazdí Dávid Rebo, sekunduje mu Andrej Kováč a ich akcie spoľahlivo zakončujú Lukáš Borčin či Jakub Baranec.

Po šiestich kolách nazbierali viac bodov i gólov než v celej minulej sezóne – koľko z nich na konci aktuálnej ponesie menovku Bachan? „Pokiaľ budem zdravý, rád by som ich stihol aspoň pätnásť,“ netají sa Adam streleckými chúťkami. Pohľad na jeho fazónu však naznačuje, že konečné číslo môže byť ešte vyššie.

Budúcnosť je jasná, budúcnosť je Adam

Pre zhrnutie:

Uplynulú sezónu žlto-modrí zakončili na 13. priečke. Ich priemer činil jeden strelený gól na zápas – menej ich stihli už len posledné Janíkovce, ktoré v desiatich dueloch nezískali ani bod.

Teraz majú po siedmich kolách a(tra)ktívne skóre a priebežné piate miesto v tabuľke. V úvodnom kole vylúpili štadión Antona Keszeliho, keď nováčik z Trnovca padol na domácej pôde výsledkom 1:2. V rovnakom pomere zdolali Janíkovce, Ivanku dokonca rozdielom triedy a naprázdno ich pevnosť opúšťal takticky skvelý Močenok. Len aby sa nezabudlo – každá ich výhra v aktuálnej sezóne nesie Bachanov gólový rukopis.

Domáci priaznivci na tribúnach si s uľahčením vydýchli. Zachmúrený výraz tvárí môžu opäť preskupiť v úsmev.
Teraz totiž majú hráča, ktorý ich klubu vdýchol novú Iskru.

AUTOR: Peter Popelka.