Dobiaš vyklusával s Ronaldom, teraz robí divy v Kolíňanoch

Čo povie tréner Peter Dobiaš, to je pre dorastencov Kolíňan sväté – preto je partička okolo Miloša Laciku po jeseni vo všetkom najlepšia a vytešuje sa z polovičného titulu.

Novinové titulky šaleli! Peter Dobiaš bol starší žiak FC Nitra, keď ho v roku 1995 kupoval Eindhoven. V Holandsku trénoval s brazílskym Ronaldom, pre ktorého bol PSV prvá európska stanica v pompéznej kariére ovenčenej troma zlatými loptami.

O takej sníval aj „Doboška“ – a hoci sa cez belgický Lokeren vrátil po troch rokoch domov a kopačky šnuroval už len za Nitru, Močenok, Michalovce, Čeľadice či Lapáš, nemá sa za čo hanbiť.

Inak, viete, že v roku 2002 strieľal góly za český Varnsdorf? Práve vtedy niekedy prišli na svet jeho dnešní jesenní šampióni.

V PSV Eindhoven ste sa stretli s Brazílčanom Ronaldom, pamätáte si na neho?
– Jasné. On prišiel do mužov ako 17-ročný, ja som bol vtedy v béčku, čiže sme boli v jednej skupine na výklusoch, tréningoch či regeneráciách. Registrovali sme sa, vedeli sme o sebe, ja o ňom asi viac, veď bol už vtedy hviezda. Ale na kávu sme spolu nechodili, to určite nie.

V Holandsku to muselo byť tutti – fruti.
– Keby sa to dalo vrátiť naspäť… Vtedy bola úplne iná doba. Ja a Marcel Majoroš sme boli prvé lastovičky, ktoré takto šli cez manažéra do zahraničia. Boli sme chlapci v puberte, keby máme viac podpory, možno to je iné…

Ale aj tak vás asi zahreje dobrý pocit, keď sa obzriete za vašou kariérou.
– Určite áno! V zahraničí to bolo všade super a ak sa pýtate na Slovensko, tak dobre mi bolo hlavne na vojne v Devíne. Boli sme dobrá partia, všetko sme vyhrávali. Alebo na Lapáši – vyhrali sme tretiu ligu, hrali druhú, Ševčík (sponzor, manažér) vedel vždy spraviť dobrú partiu. Potom som sa vrátil do Nitry, aj to bolo fajn.

Kto bol najlepší spoluhráč, s ktorým ste kedy hrali?
– V Nitre som bol s viacerými výbornými futbalistami, ale ja spomeniem Jana Kollera, českého reprezentanta. Boli sme spolu v Lokerene.

V Kolíňanoch ste už tretiu sezónu. Našli ste si druhý domov?
– Myslím si, že áno. Cítim sa tu dobre. Nemienim sa sťahovať, za chvíľu budem mať pomaly 39 rokov, o mesiac. Všade by sa malo robiť s mládežou tak dobre, ako v Kolíňanoch, „Tuko“ (Norbert Varga) je srdciar ako „hovado“, čo potrebujeme, je vybavené. Bez ľudí ako on by futbal na dedinách neexistoval. Sme super partia, či už v doraste alebo v mužoch – s trénerom Višňovským sme druhí v šiestej lige, päť kôl sme boli prví, stále sa môže kľudne stať, že vyhráme jeseň. Už teraz je to super výsledok, nikto nerátal, že Kolíňany budú takto vysoko, veď jeseň sme mávali vždy zlú.

Zaostrime na tému večera: vaši dorastenci. Vlani ste s nimi vyskočili z desiateho miesta na štvrté a teraz ste po jeseni prví! Stúpajú ako rakety.
– Zlepšujú sa zo dňa na deň. Miloš Lacika mal minule šestnásť rokov a už je pomaly najstarší v kabíne. Za dorast hrával aj pred dvoma rokmi, spolu s ďalšími, čo sú v mužstve aj teraz. Vtedy sme dostávali niekde sedem a niekde desať, prehrávali sme, ale vydržali sme. Chlapci dorástli a dnes vyhrávame. Za posledné roky sme nikdy nemali krízu, vždy sme trénovali aspoň o desiatich, v túto sezónu dokonca chodí vždy okolo trinásť chalanov, baví ich to. Je jedna veľká výhoda, že chalani sa poznajú už od žiakov. A musím si zaklopať, obchádzajú ich zranenia.

Vaša VI. liga A má len 9 účastníkov, susednú VI. ligu B hrá 11 tímov. Blíži sa podľa vás čas, kedy bude aj v Oblastnom futbalovom zväze v Nitre iba jedna dorastenecká súťaž?
– To neviem, uvidíme… Skôr ma mrzí, že dva tímy sa z našej súťaže odhlásili a tým pádom sme odohrali na jeseň iba osem zápasov. Teraz máme vlastne pol roka voľno, prvé jarné kolo bude až 7. apríla. Takto dlhá diera ma jeduje. Vyplníme ju halovými turnajmi, pôjdeme na PP Invest Cup a stopercentne aj na Amsterdam Cup do Vrábeľ, keď nás zavolajú. Radi by sme šli aj na sústredenie, plánujeme ho niekedy cez jarné prázdniny, boli sme si takto zamakať už dva roky po sebe a vždy nám to veľmi pomohlo.

O vašich chalanom – ktorí sú najlepší?
– Každý chvíľku ťahá pílku, každý má na našom jesennom titule nejakú zásluhu. Jeden je technik, druhý kazič, tretí zachytá, štvrtý príde na zápas a dá päť gólov…

Ale hádam neklameme, že Andreas Nagy je výborný brankár, Kornel Gál a Tomáš Duchoň stopéri ako skala, formu chytil Filip Kanás, hru tvoria Ladislav Harbuľák, Kristián Poliak a Miloš Lacika a že keď sa Erikovi Babošovi chce, dá gól aj spoza brány…
– Jasné, máme veľa ťahúňov. Ale futbal nie je hra jednotlivcov, nechcem tých našich chváliť takto verejne. Navyše – šestnásť rokov je ťažký vek, hádam sa chlapci nepokazia, ešte nemajú frajerky. No nebojím sa o nich, veď sú rozumní.

Ozaj, ktorý z ôsmich zápasov bol najťažší?
– Ja by som to rozdelil inak: kľúčové zápasy boli domáce so Sľažanmi a Lapášom, ale najťažší bol v Obyciach. Toho som sa obával najviac. Je to nováčik, má špecifické ihrisko. Našťastie sme zvládli aj ten.

Všetko ste vyhrali, máte najlepšie skóre 38:7. Nelietajú chalani v oblakoch?
– Nie, nie sú v oblakoch. Držíme ich pri zemi. Jasné, že vedia, že sú prví, tešia sa. Ale že by mali nejaké maniere, to vôbec.

Ste dobrý kolektív? Aké vtipy kolujú v kabíne?
– Samozrejme, partia je super! Vtipy? Je toho veľa, vždy sa niečo nájde. Aj keď sa niekto nudí, hneď ho chalani vezmú a už sa vezie s nimi. Inak, vždy keď sa niečo stane, niekto sa šmykne, padne, potkne, je to Laci Bús. Ak má niekto padnúť zo schodov, je to on… (smiech)

Bola za jesenný titul nejaká odmena?
– V piatok máme hodinkový tréning a po ňom ukončenie sezóny, tam si to preberieme. Ideme k „Tukovi“ na chatu, spraví nám hostinu. Preberieme to.

Isto vás láka aj V. liga Stred – veď z 19-členného kádra vám ostane až 17 chalanov, plus ho doplnia traja žiaci. Zdá sa, že túto generáciu čakajú zlaté roky.
– Pravda, kolíňanský dorast bude silný, veľmi. Áno, o piatej lige sme sa už bavili, uvidíme, ako to pôjde. Veď majstri ešte nie sme, jar bude desaťkrát ťažšia, ideme na Lapáš aj do Sľažian.

AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: Facebook J. F.