Dôležité je žiť pre futbal, nie z futbalu, vraví ”menežér” Jančok

Viete, čo má spoločné Výber rozhodcov ObFZ Nitra, komisia rozhodcov v uvedenom oblastnom zväze a firma LAMA SK? Martina Jančoka!

 Treťoligový asistent sa len prednedávnom stal oblastný predseda v komisii, ktorá zastrešuje najnevďačnejšiu oblasť vo futbale. Ako rozhodca pôsobí štrnásty rok, počas tohto obdobia bol rok predseda disciplinárnej komisie, či ešte dávnejšie pracoval i v jej štruktúrach ako referent a podpredseda. ,,Po mojom osemročnom hráčskom pôsobení v Jelenci, som sa vo veku 26 rokov rozhodol vyskúšať rozhodcovský chlebíček a zostal som pri ňom dodnes, aktuálne už ôsmu sezónu, ako asistent rozhodcu tretej ligy. Aby som vrátil zväzu požičané, rozhodol som sa v minulosti pre pôsobenie v disciplinárnej komisii, kde som sa po pár rokoch a po abdikácii môjho predchodcu stal jej predsedom. Po náročnej práci v DK som sebevražedne (smiech) prijal ponuku riadiť KR, ale je to nová výzva. Začíname pracovať na organizácii zimného semináru rozhodcov a delegátov ObFZ, participujeme na zimných halových turnajoch ObFZ s obsadením rozhodcov a pripravujeme sa už na jarnú časť sezóny,” rozhovoril sa Jančok na prvú zo štyroch diskutovaných tém. ,,Maťulo je náš svet, naše všetko, snažím sa robiť preto maximum, popri civilnom zamestnaní a všetkých aktivitách okolo futbalu to nie je vôbec jednoduché, zároveň sa veľmi teším, že zbožňuje futbal, kde dostáva základy od Bodyeho (Vlado Viola),” dodal pri otázke, či sa to dá všetko stíhať popri šesťročnom synovi Matejovi, možno budúcej hviezdy Chrenovej (úsmev).

Čo sa týka zimných halových turnajov, ideme netradične, od najčerstvejšieho. Rozhodcovia ObFZ Nitra päťkrát v rade vyhrali rozhodcovský turnaj o Pohár predsedu ZsFZ, no tento rok im vystavili stopku v nesvadskej športovej hale nešťastné penalty vo štvrťfinále. ,,Nerád používam výraz šťastie, buď to premeniť viete, alebo nie a my sme vo vyraďovačke pri šanciach a pokutových kopoch zlyhali a preto sme nepostúpili ďalej,” zhodnotil kriticky najmenej vydarený zimný turnaj pod jeho vedením a dodal, že je jeho túžbou na rok opäť začať so sériou víťazstiev. ,,Škoda, skupinu sme vyhrali bez straty bodu a inkasovaného gólu, ale na to sa história pýtať nebude, rátajú sa len víťazstvá a my sme, ako Rusi v hokeji, keď nedonesieme zlato, všetko ostatné je neúspech (smiech). Aj napriek tomu vidím pozitíva v partii, ktorú sme vytvorili a v pozitívnom myslení, kedy sme sa ešte v ten deň na spoločnej večeri zhodli, že o rok urobíme všetko pre úspech a ja sa už teraz teším na zákroky Lukyho Peceka, góly nášho nájdeného (smiech) strelca Laciho Kováča, nestarnúceho Peťa Bányiho, nepriechodného Paťa Zaťka, dravosť mladých, technické parádičky Eda Gajdoša a Matúša Šturdíka, ktorému patrí zároveň vďaka za angažovanie sa okolo mužstva.” Hovorí sa o rovnakých podmienkach v rámci propozícií vytvorených všetkým zväzom na tomto turnaji, tvoj názor? ,,Nechcem a nebudem sa už k tejto téme vracať, musíme to rešpektovať, ako to nastavila Asociácia rozhodcov, poviem len jeden príklad. S akou zostavou by nastúpila naša futbalová repre, pokiaľ by mohli nastúpiť len hráči z našej domácej súťaže a hráči zo zahraničných líg by nastúpiť nemohli? Každý nech si odpovie. Bránime hrať chalanom, ktorí odpískajú celú sezónu a nemôžu nastúpiť, lebo majú svoju futbalovú kvalitu, to nie je zdravé.”

O poznanie väčšiu dieru do sveta urobili rozhodcovia na Moget cupe – najväčšom turnaji na Slovensku, kde najskôr prvý deň zdolali ,,cudziu” skupinu z iných oblastí. ,,Mali sme od kvalifikácie veľké očakávania, chceli sme jednoznačne postúpiť, právom, kvalita, ktorou oplývajú všetci chalani je veľká, sú to proste páni futbalisti, otázka len bola, či to potvrdíme na palubovke. Po prvom remízovom zápase, kedy sme vyhrávali 2:0 sme si v kabíne museli pripomenúť, že samé to nepríde a nikto nám to zadarmo nedá, a tak vyzerali aj ďalšie zápasy, vyhrali sme večernú skupinu a aj keď unavení, tešili sme sa na finálový deň.” V tretí hrací deň im vystavil stopku budúci šampión z Nevidzian. Partii Marek Pecho, Edo Gajdoš, Andrej Gregora, Matúš Šturdík, Frederik Domasta, Ladislav Kováč, Šimon Mišovič, Štefan Korman ml., Patrik Zaťko, Peťo Bányi, Ľubomír Sulovský, Martin Jančok odišiel na štvrťfinále prvý menovaný pre robotu, taktiež hrací večer predtým na palubovke urobil svoje. ,,Mali sme dôležitý úspešný vstup proti Zbehom a v zápase s Bábom sme vedeli, že v prípade víťazstva postupujeme ďalej zo skupiny, všetci sme dali do toho maximum a podarilo sa. Zápas s Chrenovou rozhodol o tom, že postupujeme bez prehry z druhého miesta. Vo štvrťfinále nám chýbal rozdielový Marek Pecho a začali sme po náročnom programe strácať aj trochu fyzicky. Treba zagratulovať Nevidzanom, hrali svoj turnaj snov, išli na dno svojich síl, hrali zdravo agresívne, sebavedome a mladícky drzo, mali všetko, čo má proste víťaz mať. Ja dávam klobúk dolu pred našimi chalanmi, zaslúžia si všetci veľký rešpekt, nedá mi nespomenúť mladých, v bráne famózny Šimon Mišovič a v defenzíve Števo Korman. Chýbala len čerešnička na torte, možno o rok,” dodal. Nevideli sme ťa hrať práve zápas s Nevidzanmi, prečo? ,,Mám už svoj vek, hrať a zároveň pískať trojdňový turnaj si vypýta svoju daň a naháňať sa o generáciu s mladšími chalanmi dá zabrať už aj mne (smiech),” dodal na tretiu tému štyridsaťročný sympaťák, ktorý spomínaný turnaj sám dobre rozhodoval.

Ďalej spomeňme polovicu adventu, kedy LAMA SK, v ktorej Jančok pracuje, vyhrala firemný turnaj. Je to zároveň jeho najväčším úspechom spomedzi troch, ktoré túto zimu nadobudol a zmenežoval. ,,Paradoxom je, že na organizáciu tohto turnaja som mal najmenej času a skončil víťazstvom. Keď som dostal zelenú od našej šéfky p. Kapusníkovej Dagmar, ktorá podporuje aj výbery ObFZ, tak som hneď začal dávať dokopy mužstvo. No a vo futbalovom živote je to rovnaké, ako v tom osobnom, stretnete síce zopár neférových ľudí, ale väčšinu tých správnych a práve takýto mi pomohli vybaviť hráčsky potenciál, ktorý bol úspešný. Aj preto chcem dodatočne poďakovať Tónovi Žáčikovi a Romanovi Cinovi za ochotu, rovnako tak chalanom, ktorí firmu reprezentovali. Jedna perlička zo zákulisia, keď sme sa stretli prvýkrát v kabíne, tak s niektorými chalanmi som sa stretol poprvé a povedal im len jednu vetu, a to, že základnú skupinu len preletíme, vo štvrťfinále to zopakujeme, semifinále už nepustíme a po finále zdvihneme nad hlavu víťaznú trofej, všetci sme sa zasmiali a dnes už vieme, ako to dopadlo (smiech). Podarilo sa a chalani si to užívali.”

Na záver ešte pridal jedno poďakovanie: ,,Touto cestou sa chcem ešte poďakovať predsedovi ObFZ Nitra Štefanovi Kormanovi, bez ktorého podpory by sme neboli všetci spoločne úspešní.”

AUTOR: Erik Barát.