Ešte zopár kúziel: Radovan Hadža je v Kristových rokoch jedným z top kanonierov okresu

V tretej časti série kníh o Harrym Potterovi museli hlavní hrdinovia čeliť prízraku. Táto bytosť na seba berie podobu vecí, z ktorých má človek najväčší strach. Nie je to príjemná predstava. Na čo by sa asi zmenil, keby ste mu zoči-voči stáli vy? Brankári tímov šiestej ligy by s odpoveďou dlho neváhali: v aktuálnej sezóne je ich nočnou morou Radovan Hadža. Odchovanec Nitry má na konte viac gólov než všetci jeho spoluhráči dokopy – za ôsmu priečku v tabuľke Urmín vďačí najmä jemu.

V kinematografii platí, že pokračovanie úspešných filmov obvykle nestojí za veľa. Autori stavajú na skvelej povesti, ktorá predošlý diel sprevádza, nastavenú latku však zvládne pokoriť len málokto. Len si spomeňte na takú Pomádu, Indianu Jonesa či Jurský park.

K hŕstke výnimiek z tohto pravidla však patrí príbeh Radovana Hadžu. Po odchode z dorastu s klubom získal striebro, potom futbalovo zažiaril v okresoch Galanta i Šaľa a vrcholy štatistických rebríčkov neopúšťa ani po návrate domov. Vykročte s nami po stopách minulosti a nahliadnite do príbehu, v ktorom sa bývalý stopér stane elitným strelcom okresu.

Začiatky pod Zoborom

„Vzťah k futbalu som mal od detstva,“ líči svoje prvé kroky bombardér, ktorý s behaním po zelenej pažiti začínal v prípravke FC Nitra. Na prvý tréning šiel ako 9-ročný so svojím bratrancom, ktorý tam v tom čase už hrával. „Mojím prvým trénerom bol Tomáš Timko, zabudnúť však nemožno ani na Dominku, Hrnčára či Brunegrafa,“ menuje zoznam osobností, ktoré stáli na počiatku jeho plodnej kariéry.

V mládežníckych kategóriách si nevedel vynachváliť ani Milana Homéra či Mareka Tomiša. Začínal paradoxne ako stopér, neskôr sa cez stred zálohy posunul až do útoku. Po dvoch rokoch strávených na Čermáni, kam z akadémie na Sihoti odchádzal, sa rozhodol pokračovať doma v Mojmírovciach. A urobil dobre.

„Hrali sme prevažne o špicu tabuľky, v jednej sezóne sme dokonca skončili tesne druhí,“ nezabúda Hadža na svoje prvé seniorské úspechy. Čoskoro záujem o jeho služby prejavil ďalší klub, ktorý pred sezónou spriadal postupové ambície.

Štvrtá liga im unikla o skóre

Za dekádu stihli to, na čo by iným nestačili tri životy. Kto? Predsa hráči Slovana Čeľadice, klubu z bezmála tisícovej dedinky, ktorý za tri roky vystúpal z okresu až do štvrtej ligy. Nájsť recept na ich súhru bolo ťažšie než rozlúštiť kód Enigmy – akcie Dragúňa s Koprdom spoľahlivo zakončoval Kováč, stred zálohy dirigoval veľmajster Čambal, zadným radom dodávali um Slovák s Maťom a čo nestihol odhlavičkovať Ľudo Horváth, to v bráne s istotou kryl jeho brat Samo. Z piatej ligy pritom Čalád postupoval len o rozdiel v skóre!

Rovnako famóznu sezónu prežívali v Kráľovej nad Váhom, kde majster na jar dokonca padol rozdielom triedy. Dvoma gólmi k jeho deštrukcii prispel istý Radovan Hadža – po odchode z Mojmíroviec tu s Tomášom Dvorským vytvoril obávaný tandem. „Najlepšiu partiu som zažil práve v Kráľovej,“ spomína jeden z pilierov výnimočnej generácie klubu. „Pôsobil som tam najdlhšie, za ten čas sme fungovali naozaj ako rodina.“ Po úspešnom, no nepostupovom ročníku sa z finančných dôvodov vrátili do najnižšej súťaže, aby z nej následne opäť slávili postup. Šestnástimi gólmi sa na ňom podieľal i Hadža, ktorého o dva roky neskôr zlákala nová výzva.

Senzácia menom Betonáris

Arsenal Londýn v sezóne 2003/04 vstúpil do dejín ako „Neporaziteľní,“ keď jeho tím v celom ročníku neprehral jediný duel. Podobne impozantnú šnúru ťahal o štrnásť rokov neskôr Betonáris Šaľa – klub oplývajúci krátkou históriou, no o to sľubnejšou budúcnosťou. Po troch sezónach strávených v ôsmej lige vyhlásil tréner Chrenko útok na postup. Jeho zbor v reorganizovanej súťaži vyčíňal ako zmyslov zbavený: jeho gólový priemer činil šialených päť na zápas. Nechýbalo veľa a tabuľku by s Hadžom v útoku ovládol bez straty jediného bodu. „Ak vyhráme všetky zápasy, idem dohola,“ dušoval sa Rado po víťaznom derby na Veči, ktorú zmietol dvoma gólovými projektilmi pred návštevou sezóny ObFZ: zápas roka videlo až 712 divákov!

Sériu uťal až v poslednom kole Žihárec, keď „ružoví“ polovicu duelu dohrávali v oslabení… „V Betonáris to bolo veselé, tvorili sme dobrú partiu,“ spomína vtedy druhý najlepší strelec tímu. „Ján Chrenko bol skvelý tréner a motivátor. Bez neho by sme takú mentálnu silu nemali,“ nezabúda na hlavného strojcu úspechov. Spolu ovládli aj prestížny halový turnaj TIBI Cup – vo vyraďovacej fáze sfúkli Váhovce (4:1) a H. Saliby (4:2), aby vo finále po penaltách rozplakali i Patu.

No Chrenko, no party

V ďalšej sezóne sa ukázalo, aký obrí prínos Chrenko pre klub mal. Betónová konštrukcia akoby sa zmenila v domček z karát – Šaľania sa s okresom rozlúčili z poslednej priečky. Rolu v tom nepochybne zohral aj Hadžov odchod, ktorý spolu s trénerom zamieril do Dolných Salíb.

„Pôsobil som tu krátko na nejaké veľké hodnotenie,“ glosuje hráč svoju polročnú zastávku. Stihol tu len dva zásahy, hľadáčiku klubov z vyšších súťaží však neunikol. Oslovil ho Neded, ktorý vtedy v štvrtej lige hrával o špicu tabuľky. Tu Hadža odohral solídnu sezónu – ku konečnej piatej priečke prispel šiestimi gólmi. „Bojovnosť, vytrvalosť, komplexnosť a tímový duch,“ odvetil stručne na otázku, čo bolo jeho hlavnou zbraňou.

Všade dobre, doma najlepšie

Vraví sa, že do tej istej rieky človek dvakrát nevstúpi. Rado do nej však nevstúpil – vrhol sa do nej skokom. V karanténou poznačenej sezóne 2020/21 začal znovu obliekať dres Mojmíroviec, kde v desiatich dueloch nazbieral slušných osem gólov. Pamätníkom v hľadisku ožili spomienky na jeho prvé pôsobenie. Čím sa líšilo od toho súčasného? „Zmenilo sa toho dosť, sú tam vynovené šatne, tribúna i kvalitný trávnik,“ porovnáva „Hadži“ podmienky v klube s odstupom času. „Stále tu však hrajú viacerí moji vtedajší spoluhráči,“ dodáva. Na klubovú vernosť majú v Mojmírovciach permanentku – takí Blunár, Palka, Švelan či Hlinka strávili na miestnom štadióne toľko času, že jeho adresu by mohli uvádzať ako trvalé bydlisko.

Aké ciele má rokmi stmelený káder v aktuálnej sezóne? „Poraziť každého súpera, s ktorým sa stretneme,“ odpovedá Rado bez rozmýšľania. „Realisticky chceme skončiť v hornej polovici tabuľky, samozrejme, že čo najvyššie,“ dodáva. Tento plán sa im darí plniť práve vďaka jemu – Urmín v celkovom poradí figuruje na ôsmej priečke, pričom z jeho 26 gólov „spískal“ 14 práve Hadža. „Za góly vždy vďačím tímu, v ktorom hrám,“ odvetil skromne na otázku, čomu pripisuje svoju dlhodobú fazónu.

Ešte zopár kúziel

O prihrávky do šancí však skutočne nemá núdzu. Ofenzívu výdatne podporujú i mladší hráči –
medzi mužmi sa nestratí 17-ročný Fuska, snáď aj vlastný tieň by prešprintoval Takách a patent na priame kopy má špílmacher Šimon Špánik. Posledný menovaný sa v klube navyše uplatnil aj ako tréner. „Šimon pracuje s našimi najmladšími žiakmi, je to veľmi šikovný futbalista. Dorastenci trénujú pod vedením Peťa Slíža, postupne sa presadzujú aj v áčku,“ prezrádza nám Hadža. Mladší hráči, najmä tí ofenzívne ladení, na ihrisku nepochybne vzhliadajú práve k nemu.

Čo podľa neho potrebuje útočník, ktorý chce uspieť v prvom tíme? „Rýchlosť, jednoduchosť a presnú mušku,“ sype z rukáva hráč, ktorý má futbalovú abecedu dávno v malíčku.

Súperových obrancov sa pri tých slovách zmocňuje des a hrôza. Cítia sa ako v príbehu o Harrym Potterovi, keď hlavní hrdinovia museli stáť zoči-voči prízrakom. Obavy mojmírovských priaznivcov sa naopak rozplývajú ako mávnutím prútika. Vedia, že ich čarodejník s číslom 10 má v rukáve ešte zopár kúziel.

AUTOR: Peter Popelka.
FOTO: Peter Prna.