Hromádka a jeho vojsko. Starší žiaci Cabaja-Čápora si vydreli titul
Pred dvoma rokmi fasovali desiatky, kade chodili, dnes super futbalom vyhrali titul a stojí za nimi celá dedina.
Na zápas starších žiakov v poslednej súťaži prišlo 200 divákov. Cabaj-Čápor mlel hostí ako žito, na šance vyhral 12:3, ale chlapci proste nevedeli zaprieť obrovský tlak. Chceli až príliš. Neded šiel domov s ukrutne nespravodlivou remízou 1:1.
Po zápase mali nastať pompézne oslavy titulu, zanietený prezident a rovný blázon do futbalu Peter Bosák pokúpil pätnásť chlebov a kofoly, jeho brat Pavel ugriloval bombové špekačky a klobásy, poľovníci navarili guláš. No nechutilo nikomu. Z majstrovskej večere sa stal kar. „I takové dni jsou…“ vystihol to v reprákoch Michal David. „Sokolíci“ vedeli, že titul už nemajú vo svojich rukách. Museli dúfať, že na druhé ráno Vlčany nevyhrajú v Mojmírovciach.
Stalo sa! Futbalový Boh zoslal na zem znamenie, že existuje. Mojmírovce krásnym futbalom totálne prevalcovali Vlčany, partia okolo Lukáša Solčana, Marka Čačika a Denisa Kolena rozdrtila zelených 6:1. „Urmín“ vyhral Cabaju-Čáporu titul a za odmenu mu do šatne pribudne 20 lôpt!
Celý príbeh sa začal písať v lete 2015. Hoci áčkari Cabaja-Čápora slávili postup do siedmej ligy, za veľa to v rozhádanom klube nestálo. Obzvlášť starších žiakov futbal nebavil. Odkopávali si uši, dostali 127 gólov a skončili predposlední. Vtedy na dvere schátranej budovy zaklopal na krátko vystrihaný policajt. „V Cabaji-Čápore som od 9. júna 2015, oslovilo ma ešte staré vedenie, aby som chytal za áčko a zároveň trénoval žiakov. Začiatky? Fú… Tie boli veľmi ťažké, to sa nedá ani opísať. V tíme nebola žiadna disciplína, morálka, ani trošku futbalovosti. Napriek tomu som mal sen do piatich rokov vyhrať titul,“ spomína.
Hromádka sa poriadne zahryzol do svojho sna. Dokonale pobláznil decká v Cabaji-Čápori, jeho obrovskú charizmu a prísno-srandistický štýl začali neskutočne žrať, na tréningy tak razom chodilo nie osem, ale osemnásť starších žiakov! „Pustil som sa do roboty a moje decká tiež. Chalani makali, na každý tréning ich chodilo viac a viac, veľmi pomáhali aj zimné sústredenia,“ poukazuje 26-ročný odchovanec FC Nitra.
Cabaj-Čápor sa v prvej sezóne pod Hromádkom držal statočne. Skončil piaty. „Chalani začali chcieť a už po dvoch mesiacoch bolo vidno prvé výsledky. Začali chápať môj herný systém 3-4-2-1, neodkopávať lopty, ale rozumne zakladať útok,“ vysvetľuje svoju filozofiu. Viackrát dodal, že ju prebral od svojho trénerského idolu Jána Núdzneho, s ktorým dnes spolupracuje pri Výbere ObFZ Nitra TUKO U11.
A pred rokom to vybuchlo. Starší žiaci Cabaja-Čápora sa totálne zžili s Hromádkovou stratégiou, na ihrisku sa šli zodrať, ani jedna lopta pre nich zrazu nebola stratená. Kde je chcenie, tam sú výsledky, „sokolíci“ vyhrali prvý zápas, druhý, tretí a začali veriť, že to pôjde. Zimovali tretí, v prestávke zamakali na sústredení v Radave, na jar vyhrali 8 z 10 zápasov a celú súťaž o dva body pred Vlčanmi. „Sezónu hodnotím na jednotku s hviezdičkou! Najviac ma teší, že sme vyhrali pekným futbalom, no chcem pochváliť aj Mojmírovce s trénerom Peťom Slížom a Hornú Kráľovú/Hájske, výborne ich pripravovali koučovia Vlado Chudáčik a Ľubo Straňák, na jar sme prehrali len raz a to práve s ich mužstvom. Za kľúčové duely považujem suverénne domáce víťazstvo 3:0 nad druhými Vlčanmi a triumf 2:0 vo vyrovnanom zápase v Mojmírovciach, v ktorom Marek Holec chytil tri čisté tutovky. Rátal som si tréningovú morálku, ani u jedného chlapca neklesla pod 94 percent. Vznikla perfektná partia, aj keď boli chalani zranení, vždy s nami išli na zápas,“ hovorí Hromádka. Čo by za to dali inde?
Vojsku poctivcov kraľuje brankár Marek Holec – za dva roky sa dostal z nuly na sto, najväčší talent futbalu v Cabaji-Čápore medzi žrďami vyzerá veľmi presvedčivo, za celú sezónu prakticky nebolo zápasu, v ktorom by nechytil tutovku. Futbal má aj za ušami, nevynechá ani jeden žiacky a dorastenecký tréning, od zimy zarezáva tiež s mužmi. Strážia ho traja stopéri – Samuel Kolečáni to čistí hlava-nehlava, futbalovou kultúrou ho dopĺňa Štefan Chlebec (Ivančan, jediný legionár v tíme) a neverili by ste, ako sa zlepšili Peter Kuna a Timotej Demeter, v zálohe perešský blesk Lukáš Arpáš, Martina Demeša na lopte neodtlačí nik, Ľuboš Blaškovič má výdrž rotopedu, keď bratia Vilko a Odko Páleníkovci hrajú s chuťou, ťažko im vzdorovať, tlkot srdca špílmachra s delovicou Tomáša Pavlíka počuť na kilometre, útočné duo Marko Lukačovič – Sebastián Horváth ejkejej malý a vysoký či technický a rýchly dalo 50 zo 115 gólov a keby sa niekomu chce počítať asistencie, došli by sme k parádnemu číslu.
„Chlapci si vytvorili k futbalu super prístup a tým pádom sa aj zlepšovali, ak budú pokračovať v nastolenom trende, futbal v Cabaji-Čápore čaká veľmi sľubná budúcnosť. Všetci si veľmi vážime, že naše talenty podporuje aj vedenie, celý titul určite venujeme prezidentovi Peťovi Bosákovi. Futbal zobral v ťažkých časoch a o klub sa stará príkladne, chodí s nami na všetky zápasy. Nevieme si ho vynachváliť!“ vzdal hold.
Oslavovalo sa na druhý pokus. O to krajšie, nečakanejšie, spontánnejšie. Z Mojmíroviec do Cabaja-Čápora bola v sobotu na obed kolóna, natrieskané autá vytrubovali a malí hrdinovia v nich do rytmu spievali majstrovské chorály. V Cabaji-Čápore mali akurát Deň detí, titul vyhrali aj deväťroční prípravkári na turnaji v Hornej Kráľovej, čiže si viete predstaviť, ako to v dedine vyzeralo. Veľká párty končila až na druhý deň, ešte o piatej ráno kupoval Hromádka deckám na pumpe bagety. „Veľká paráda! Chalanom sme dali vyrobiť medaily a veľký ušatý pohár, dvihli nad hlavy na pódiu pred tristo ľuďmi, jednoducho krásny zážitok. S oslavami sme finišovali až o deviatej ráno v kabíne a decká stále nechceli ísť domov… (smiech) No ešte sme neskončili. O týždeň máme na pláne spoločnú grilovačku pre prípravkárov, benjamínkov a starších žiakov, zahráme si aj proti rodičom,“ vytešuje sa Roman Hromádka.
Na záver myšlienka, bez ktorej článok o cabajsko-čáporských kométach nemohol uzrieť svetlo sveta. Kto pri nich stál na začiatkoch, keď im nik neveril? Kto pre nich obetoval kus srdca? Kto pre nich vstával o tretej, aby im vykosil a nalajnoval ihrisko? Kto doma rozbíjal prasiatka, keď im čokoľvek chýbalo? Kto kvôli nim odmietal tisícové ponuky z Rakúska? Kto pre nich nespával a do noci si trieskal hlavu o stenu, čo spraviť, aby sa vyhrávalo?
Roman Hromádka.
Tak asi toľko. Pecka, nie?
Autor: Martin Kilian ml.
Foto: Miroslav Slávik.
