Králi ihrísk i tribún: oblastné slnko svieti z Dolných Obdokoviec
Michalík s priemerom gól na zápas, sponzor Dodoš z VD reality či starosta Paulisz s nekonečnými úsmevmi. Všetko za rytmu „Hajrá Bodok“ z hrdiel najlepších fanúšikov. Jeseň v VI. lige ObFZ Nitra vyhrali Dolné Obdokovce, no tréner Mészáros dvíha prst: na fanfáry je ešte priskoro.
Z Dolných Obdokoviec sa stáva oáza futbalu. Vymaľovali štadión, osadili strechu, kúpili nové striedačky, robia na ústrednom kúrení, postavili multifunkčné ihrisko a súperov porážajú na najkrajšom trávniku, tam, kde bolo v júni slávne finále Campri Cupu. Samozrejme, pre fanúšikov zrekonštruovali pohostinstvo. Myslia aj na zadné vrátka: majú 18 žiakov a 10 prípravkárov.
A muži? Tí sú špička!
No najprv o inom.
Bodok ako diagnóza
Štyri posily vlani, štyri posily teraz… Navyše neskôr prišiel lapášsky benjamín Benko. Hoc v základe hrajú len štyria domáci a nie osem ako pred érou sponzora Dodoša, priaznivcovia Dolných Obdokoviec sú tu stále. Vždy a všade. A kričia. „Som Bodočan a za svoju dedinku by som dal aj život,“ predstavil sa nám Slavomír Bene, fanúšik až za hrob.
Roky rokúce sme ho poznali ako brankára, dnes už podáva výkony za zábradlím. „Srdciarov ako ja je u nás mnoho, spomeniem môjho výborného kamaráta Heňa Maťa. V šiestej lige nás chodí von aj sto, doma príde vyše dvesto. Ľúbime futbal a ľúbime Bodok,“ otvoril si srdce „Jambel“.
Má pravdu: Dolným Obdokovciam závidí fanúšikov celá oblasť. Kdekoľvek prídu, hlučné „Hajrá Bodok“ zanechá dojem. „Keď sa nedarí, pracujú emócie, to k tomu patrí. Aj si niekedy zanadávame. Ale po zápase sme vždy kľudnejší. Nerobíme rozdiely, či hrajú domáci alebo legionári, stačí nám, že vidíme srdiečko a tak tomu aj na jeseň bolo. Hlavne s Volkovcami sme hrali vynikajúco,“ pochvaľuje si Bene. Na koho zo zeleno – bielej šatne má slabosť? „Veľmi sa mi páči Juro Michalík, dlhé roky tu nebol taký hráč, posila ako hrom! Je to hviezda, ako boli kedysi Lajko Pavlis a Miško Teplanský,“ uznanlivo kýva hlavou.
Trojuholník vedenie – hráči – fanúšikovia funguje v Dolných Obdokovciach, ťažko by ste na oblastnej mape hľadali podobnú baštu. „Zišla sa tu skvelá partia, s hráčmi a funkcionármi sme ako jedna rodina, futbal tu klape určite aj vďaka tomu, že máme skvelého starostu Mariána Paulisza (na titulke vpravo). Bolo by krásne, keby sme vyhrali šiestu ligu, ale keď to nevyjde, nezabijeme sa. Nech to dopadne, ako dopadne, my ostaneme verní,“ sľubuje líder fanúšikov Slavomír Bene. A čosi ho ešte napadlo. „Za všetkých z nás môžem povedať, že ďakujeme našim manželkám za to, že nám ten futbal tolerujú,“ rozosmial sa 38-ročný chlapisko.
Zlaté deja vu
K futbalu: Dolné Obdokovce ho hrajú výborne. Najlepšie v najvyrovnanejšej VI. lige na Slovensku. Po jeseni im leží pod nohami 71 tímov Oblastného futbalového zväzu v Nitre. „Krásny pocit,“ hovorí tréner Ján Mészáros (na titulke vľavo) a drží v rukách 30 bodov, o dva viac než druhé Čechynce.
No keď sa v septembri s 8 bodmi tackal v strede tabuľky, do spevu mu nebolo. „Prenasledovali nás zranenia. Kapitán Čerman nehral jedenásť kôl, brankár Pintér sedem. Úplne fit neboli ani Borota, Michalík či Kazán,“ vysvetľuje prehry s Kolíňanmi a v Močenku. „Mohli sme mať dnes o päť bodov viac… Ale nevyhováram sa, to sú proste fakty,“ rozoberá skúsený kouč.
Potom si však Bodočania spomenuli na starú formu, oslnili piatimi výhrami po sebe, v Čakajovciach sa vyšvihli na prvé miesto, s Volkovcami ho obhájili, a preto na celú oblasť svietia z prvého miesta. „Šiesta liga je ešte vyrovnanejšia ako v minulej sezóne, my sme v nej vyhrali päť zápasov po sebe, vo veľa z nich sme museli siahnuť na dno síl a ukázať charakter. Hlavne domáce výhry s Volkovcami, Žitavanmi a Horným Ohajom si vážim. Ukázalo sa, že mužstvo je dobre poskladané najmä smerom dopredu, Rišňovciam, Výčapom-Opatovciam a Janíkovciam sme dali päť gólov, silným Čakajovciam tri,“ chváli útočníkov, istotne teda 14-gólového Juraja Michalíka krytého Stanislavom Bačom či Martinom Čambalom. „Ale nemôžeme dostávať štyri góly, ako doma s Kolíňanmi alebo v Lehote, preto potrebujeme v zime posilu do obrany,“ varuje.
Kde Mészáros trénoval, tam vyhrával. Recept na úspech aplikuje v tisícovej dedinke 15 km východne od Nitry. „Nevyhrávali by sme a neboli by sme prví, keby sme nemali taký kolektív, aký máme. Po zápasoch nikto nikam neuteká, chalani si sadli, chodíme spolu na pivo i na večeru. Táto kabína je veľmi silná, drží spolu v dobrom i zlom,“ povedal Mészáros a hrdo sa usmial.
Nie je to len o Pintérových zákrokoch alebo rozume Černého a Búša, za oponou bodockých úspechov stojí aj štedrý pohoďák Tomáš Dodoš. „Zanietenec a blázon do futbalu v dobrom, tak by som opísal Tomáša Dodoša. Ľudí ako on dedinský futbal potrebuje. Vážime si, že nás s jeho VD reality podporuje,“ pochvaľuje si.
Po polovičnom zlate však Bodočania nelietajú v oblakoch. Jeseň vyhrali aj vlani a ako to dopadlo? Na jar spadli na ôsme miesto. „Je to výstraha, nechceme, aby sa to opakovalo. Ja ako tréner by som si želal, keby sme vyhrali súťaž a historicky vybojovali piatu ligu, ale všetko je o financiách a vždy treba mať zdravý úsudok. Teraz nás v prvom rade čaká tvrdá robota – zimná príprava je nachystaná, súperi v príprave dohodnutí. Majstri ešte nie sme,“ predostrel Ján Mészáros. Otvorená karavána s postupovým šampanským naprieč Dolnými Obdokovcami má teda druhú šancu.
AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: MY Nitrianske noviny – Ladislav Odráška, Martin Kilian ml; Facebook BFC Club.
