OZVENY JESENE│7. liga B

Nitriansko-vrábeľská „druhá trieda“ je vyrovnanejšia a vyrovnanejšia, 14 jesenných kôl olemovali gólové guľomety Grebáča a Szombata po boku s peknými zákrokmi Gálika. Pôda na jarné odvety vyzerá zaujímavo: dole bude vstávať z mŕtvych Lúčnica, hore budú Dyčka a Branč predbiehať Jelenec.

Môže jedno seriózne mužstvo viesť 3:0, hrať presilovku a aj tak prehrať s outsiderom 3:4? Branč to v Hosťovej dokázal a ešte dlho sa to s ním poťahá, v krajine zázrakov menom 7. liga B je však možné všetko od výmyslu sveta: veď za Štitáre hrá hokejový majster sveta, v Pohraniciach je bývalý spoluhráč Mareka Hamšíka a do rovnakého súdka nevysvetliteľných vecí patrí Paňa, ktorá má iba 360 obyvateľov a niekedy nazbiera až 16 futbalistov!

Poďte si s nami prezrieť, ako po jesennej časti 7. ligy B kuchyne pätnástich tímov.

FC JELENEC (1.)
Totožní futbalisti, akí na jar dokázali prehrať na Pani a na tréningy chodili iba ak zablúdili, sa v lete rozhodli zobrať najkrajší šport vážnejšie a keď ich posmelili legionári Martin Szombat a Tibor Hamara, rely za jesenným zlatom nič nebránilo. Juraj Ágh ukázal, že je ten správny muž na to, aby vrátil Jelenec tam, kam historicky patrí – do šiestej ligy. Mančaft okolo nestarnúceho Igora Franka kráča do jari s pohodlným 2-bodovým vankúšom a s jasným odkazom od verejnosti: vy nie ste favorit, lebo Dyčka a Branč majú lepšie mužstvá. Keď sa „Gýmeš“ nepoháda sám so sebou, zopakuje dunivé výprasky (z 13 výhier iba jedna nebola o triedu) a bude ostrý ako naše pero, odpije si z vína s postupovou stuhou. Prvú posilu získal už večer 10. novembra – starostu Ivana Vargu.
● Juraj Ágh, hrajúci tréner Jelenca: „Sme dosť spokojní, napriek tomu, že sme prehrali u dvoch konkurentoch v súboji o titul. Najhorší výkon sme predviedli v Branči, kde sme sa súpera zľakli a báli sa čokoľvek vymyslieť. Naopak, najlepšie sme hrali v Babindole, toho zápasu sme sa dosť obávali, ale napokon sme to dobrým kompaktným a kolektívnym výkonom zvládli. Zimná príprava bude dlhá, máme v pláne štyri prípravné zápasy a taktiež citlivé doplnenie kádra o jednu posilu s koreňmi z Jelenca alebo okolitých dedín. Liga je mimoriadne kvalitná, za jesennú časť by som vyzdvihol každého jedného chalana. Za všetko treba poďakovať predsedovi Heňovi Richterovi a dnes už starostovi Ivanovi Vargovi.“

TJ DYČKA (2.)
Adrián Grebáč má jedinú chybu – hrá za dedinu. Člen DOUBLE STAR BET Jedenástky roka 2018 dal v 14 zápasoch 35 gólov a na rodnom ihrisku si lepí náplasti za zdravotné problémy, vďaka ktorým nie je v druhej lige, ale siedmej. Funkcionárski bratia Bušovskí ho postavili k útočným torpédam Matúšovi Koprdovi a Jánovi Medveďovi, preto obetavá Alenka Blaškovičová fotila jeden krásny gól za druhým. „Belasí“ vyhrali s druhým Jelencom aj v treťom Branči, dodnes ľutujú prehru 0:4 v Nitrianskych Hrnčiarovciach, kde ich trápila maródka natoľko, že chytať musel výborný stopér Ján Rajnoha. Dyčka má jazyk hejterov vo vlastných rukách – ak na jar sklame, označia ju za prestarnuté mužstvo, ak postúpi, vychvália ju ako mančaft sršiaci skúsenosťami.
● Igor Kavulek, tréner: „S jesennou časťou sme spokojní. Hoci doteraz neviem prehltnúť zápas s Pohranicami, ktorý bol určite náš najhorší. Najlepší bol v Branči, kde sme nedali domácim prakticky žiadnu šancu a bojovným výkonom vyhrali. Páči sa mi aj úroveň súťaže, hlavne čelo je vyrovnané. Nič iné mi neostáva, len pochváliť chlapcov za odvedenú robotu a robenie dobrého mena dyčianskemu futbalu. Zimná príprava prebehne nasledovne: máme v domácom prostredí pripravené nejaké prípravné zápasy a pôjdeme aj na sústredenie do Podhájskej. Cieľom ostáva hrať naďalej hrať pekný futbal a okupovať tie najvyššie pozície.“

OFK BRANČ (3.)
Asi najskloňovanejší zo 72 tímov oblasti. Od Ladislava Kazána si môžu brať príklad všetci podnikatelia široko-ďaleko, namiesto dovoleniek na Havaji pomáha futbalu v rodnej dedinke, s Jánom Núdznym rozbehol mládež, áčko napumpoval posilami vrátane ex-reprezentanta Mariána Hada, náruč otvára aj pred odchovancami OFK. Suma sumárum sa v Branči formuje projekt s hviezdnou budúcnosťou. A rovnako vo hviezdach je, či Čekeyovi chlapci na jar vyhovujú kritériám prísnej verejnosti, lebo na jeseň im to nešlo – nepochopiteľné prehry v Hosťovej a s Dyčkou ich odvrhli od polovičného titulu. Na jar však kľudne môžu vyhrať 14 zápasov a dať 80 gólov, lebo na šiestu ligu majú už teraz.
● Zoltán Čekey, tréner Branču: „Jeseň hodnotím relatívne pozitívne až na jeden–dva zápasy, ktoré nám nevyšli. Napríklad ten v Hosťovej, kde sme fatálne vybuchli v presilovke za stavu 3:0. Avšak doma proti Jelencu sme ukázali svoju silu a pravú tvár, hrali sme pekný futbal. Úroveň ligy sa o niečo zdvihla, sú tam tímy, ktoré na tom sú celkom dobre. A naopak, keď hráme s niektorými slabšími, strácame motiváciu do futbalu. Z mančaftu by som najviac vyzdvihol Juraja Richtárecha, ktorý v každom zápase odovzdal svoje maximum. Čaká nás ťažká jar, popredné mužstvá máme vonku, chceme sa adekvátne posilniť. Ideme sa pobiť o postup, ale nie silou-mocou.“

FC VINODOL (4.)
Marek Macek zo seba sňal trénerské okovy a už len dáva góly, napríklad jeden zo štandardky, akým vyradil z Campri Cupu jeho úradujúceho majstra Cabaj-Čápor. Z lavičky mu rozkazuje Peter Obložinský a až na zaváhania s prvou trojkou to zatiaľ „Sílešu“ funguje podľa predstáv. Sedem výhier v rade je najlepšou injekciou pred cestou na Vianočný turnaj do Nitry, kde sa bude opierať o Patrika Sýkoru, 8-gólový navrátilec z Paty zalátal streleckú dieru za mlčiaceho Pavla Sádovského. Vinodolu by tretia ani piata priečka nepasovala, na štvrté miesto je ako stvorený. Debata o postupových vyhliadkach začne v čase, keď sa omladený káder obije skúsenosťami.
● Peter Obložinský, tréner: „So štvrtým miestom spokojný, hoci k úplnosti mi chýbajú tri body. Hlavne proti Jelencu sme ich nemuseli stratiť, boli sme jasne lepší, ale zahadzovali sme jednu šancu za druhou, hostia nevyzerali ako najlepší tím súťaže. To je podľa mňa Dyčka alebo Branč. Som rád, že náš kolektív pracuje výborne, v zime ani nepotrebujeme posily. Na jar by sme radi obhájili našu pozíciu alebo ešte o jednu poskočili.“

OFK HOSŤOVÁ (5.)
Lanské debakle sú zakopané na pohrebisku dejín, rovnaký Babindol, od akého dostala Hosťová pred rokom 0:17, teraz rozbila 5:1. Čiže jedinú machuľu tejto jesene naškriabala na výkres GFC 9-gólovým štetcom Dyčka. Za metamorfózou zo štrnásteho miesta na piate stojí tréner Martin Slovák zarovno so zástupom posíl s Patrikom Miklem na prove. Mladučký špílmacher sa má ako v bavlnke, strieľa góly a ľudia ho chvália, na jeho zotrvaní bude závisieť jarná nálada celého tímu. „Geszte“ by sa rada videla ešte o pár čísiel vyššie, to by však funkcionári Brathovci museli dakde vypátrať novicov do obrany.
● Martin Slovák, hrajúci tréner: „Odohrali sme celkom slušnú jeseň. Strelecky nás ťahal Paťo Mikle, v strede zálohy bol spoľahlivý Peťo Slovák a vzadu Vlado Prepelica. Mrzí ma prehra rozdielom triedy s Vinodolom, aj keď to na ihrisku tak nevyzeralo. Vyslovene dva body sme stratili v Kolíňanoch. Ideme na Vianočný turnaj, máme skupinu smrti, hádam si nepokazíme náladu. Na jar by sme sa radi posunuli o dve priečky vyššie, v zime určite nastanú zmeny v kádri.“

FK BABINDOL (6.)
Veľký Juventus podpísal svetoznámeho Ronalda a malý Juventus okresoznámeho Michala Teplanského, obaja šupli na jeseň 10 gólov, akurát Turín je jasne prvý v talianskej Serie A a rovnako čierno–biely Babindol šiesty v 7. lige B. Nuž, kouč Attila Oravec bude musieť vytočiť Massimiliana Allegriho a spýtať sa ho, čo by mu odporučil prestaviť. Asi navrhne obranu, z ktorej strhli šaty hlavne Branč (2:5) a Jelenec (0:3), práve v čase, keď rajčinová veľmoc naberala rástla do najlepšej futbalovej formy. Každopádne: šieste miesto nie je žiadna hanba. Pardon, podľa septembrových rozhovorov je to minimum…
● Attila Oravec, tréner: „Na to, v akej bolo mužstvo situácii, keď som ho prebral, sme s umiestnením spokojní. Mali sme veľa dobrých zápasov, ktoré sme odohrali. Najviac vo mne utkveli tie doma s Vinodolom a v Pohraniciach. Naopak, najhoršie sme hrali určite doma s Jelencom, kde sme to odflákli. Rok som netrénoval, úroveň súťaže išla hore, je tam 7-8 vyrovnaných a kvalitných tímov. Najlepších hráčov nechcem menovať, lebo sme kolektív, ale medzi opory patria určite brankár Kováč, dvaja naši stopéri a útočník Molnár. Zima bude veľmi pestrá, máme v príprave na pláne súperov zvučných mien, ako napríklad Dolné Obdokovce a Klasov. Hlavná ambícia do jari je skončiť do piateho miesta.“

ŠTART NITRIANSKE HRNČIAROVCE (7.)
Od mája do novembra sa štadiónik „Gerenčéru“ volal Maracaná, Štart doma nad vinicami zvalcoval osem súperov v rade, ale s kým séria začala, s tým skončila – Jelenec sa za prehru 0:6 revanšoval rovnakou mincou. No modro-bieli by šiestu priečku beztak nechytili, čiže keď sa po Novom roku hodia do gala na svoj tradičný ples, s kľudným svedomím môžu spriadať plány o jarnom ataku na predošlé piate miesto. Je tu však jedna podmienka – nájsť poriadneho strelca, lebo ak 7-gólovému Jánovi Hambálekovi nešlo, nemal ho kto zaskočiť. Pozornosť pútal i najmenší, ale možno najlepší brankár v lige Aleš Gálik, vychytal štyri nuly po sebe.
● Tibor Fiksel, tréner: „Jesenná časť bola u nás kostrbatá. Robili sme závlahu, preto sme hrali väčšinu zápasov vonku, k tomu sa mi ešte nepáčila aj tréningová dochádzka. Najlepšie nám vyšiel zápas s Dyčkou, keď sme boli netradične kompletní a najhoršie posledný s Jelencom, kde sme vybuchli. Kedysi som trénoval v siedmej lige ObFZ Topoľčany a toto je určite oveľa vyrovnanejšia a kvalitnejšia súťaž. Za prístup musím vyzdvihnúť brankára Aleša Gálika a kapitána, záložníka Milana Kvakovského. Zimu si spestríme vianočným Moget Cupom a prípravnými zápasmi s mužstvami z iných okresov. Chceme sa vhodne posilniť, myslím si, že budeme mať na štvrté miesto.“

TJ ŽITAVCE (8.)
Keby jesennej časti odzvonilo v polke októbra, druhá najmenšia dedinka 7. ligy B by si búchala hlavu o starobylý kaštieľ pri ihrisku. Dlho to vyzeralo tak, že prišiel na psa mráz a Žitavce sa po šnúre pekných sezón zamotajú na spodku tabuľky. No oni sa len šetrili na posledné štyri kolá, kedy štyrmi výhrami v rade vystrelili na miesta, aké im svedčia oveľa viac. Všetko zahájil víťazný gól 47-ročného Martina Kečkéša proti Nitrianskym Hrnčiarovciam a skok na ôsmu priečku podpísala trefa kapitána Martina Zrubeca (21) Hosťovej. Inak, zelenkastý dres sekol aj prišelcovi z Kmeťova Martinovi Sádovskému, trénerovmu synovi.
● Juraj Sádovský, tréner: „Bodaj by celá jeseň vyzerala tak, ako jej koniec… Vládne u nás relatívna spokojnosť. Najlepšie sme hrali v prvom polčase v Čifároch, najhoršie doma s Dyčkou a v Kolíňanoch. Nikoho z hráčov nechcem chváliť, pracujeme výborne ako kolektív, nehráme sa na hviezdy, hoci ja nejaké svoje mám, ale nebudem ich rozpitvávať. V zime chystáme ples, sústredenie, prípravné zápasy s kvalitnými súpermi a dúfam, že na jar sa nám bude dariť.“

MFK POHRANICE (9.)
Wau! Kto si vtedy ráno otvoril MY Nitrianske noviny, skoro vypľul cereálie. Pohranice vyhrali na Dyčke! Zeleno-biele prekvapenie s výsledkom 1:0 je zápis do sezónnej brožúry, lebo deviaty neporáža bežne druhého. Najlepší útok súťaže so slávnym strelcom Grebáčom si proti brankárovi Renému Matyóovi nepípol, bola to určite najprenikavejšia z 5 výhier malého klubu na jeseň. Po zbabranom minulom ročníku sa MFK dvíha, z Čeľadíc ulovil Imricha Farkaša a Tomáša Vargu a je to vidno. Pohraničania si môžu spokojne odfukovať v zimnom spánku, majú dokonca plusové skóre 33:32. Už len ustáliť výkonnosť a bude to tutti – frutii.
● Štefan Hók, hrajúci tréner: „V minulej sezóne sme boli poslední, teraz sme deviati, je to pekný skok, no mohli sme byť na tom ešte lepšie. Keďže nás posilnili dvaja dobrí hráči, čakal som, že budeme vyššie. Najlepšie sme hrali určite na Dyčke, asi nikto nečakal, že tam vyhráme. Celé mužstvo hralo výborne. Naopak, so Štitármi sme viedli 2:0 a remizovali 2:2, to ma nepotešilo, bol to najhorší výkon na jeseň. Na jar nechceme v tabuľke spadnúť. Uvidíme, ako náš futbal pôjde ďalej. Ale obavy nemám, verím, že nová starostka ho tu udrží.“

FC ŠTITÁRE (10.)
Pod najvyšším kopcom Okresu Nitra už vedia, ako to vyzerá v Hollywoode. Na jeseň v tamojších lesoch točili triler Trhlina a neskôr kamery zablúdili i na ich derby do Kolíňan. Markíza si na mušku zobrala Jozefa Stümpela, hoci 15-ku obliekol len trikrát, bolo z toho haló v hlavných športových správach! S hokejovou legendou v zostave uhrali 5 bodov, celkovo 14. Ak ich budú zbierať rovnakým tempom aj na jar, bude to najlepšia sezóna Štitár za posledných pár rokov, lebo konečne viac zápasov neprehrali ako prehrali. Z toho sa Milota Magová, jediná predsedníčka v oblasti, istotne usmieva od ucha k uchu.
● Michal Geletič, hrajúci tréner: „Mali sme viac dobrých než zlých zápasov, hlavne s mužstvami z prvej štvorky Brančom, Vinodolom a Dyčkou plus posledným duelom v Babindole. No najviac ma mrzia súboje s Čifármi a Nitrianskymi Hrnčiarovcami, kde sme boli lepší ako súper a nepremenili sme strašne veľa šancí. V zime budeme mať sústredenie v domácich podmienkach a práve na koncovke budeme musieť najviac popracovať. Ako tréner kladne hodnotím bojovného ducha kolektív. Nie sme silní ako jednotlivci, ale ako tím.“

OFK ČIFÁRE (11.)
Keď si odmyslíme kolaps 0:6 s Paňou, zeleno-bieli vládli teritóriu od siedmeho miesta nižšie – s ani jedným seberovným neprehrali. No ak zočili titánov z čela tabuľky, sebavedomie ostalo v šatni a brankár Roman Habara sa mohol aj roztrhať, preto im špatia skóre prehry 1:11 na Dyčke, 0:8 vo Vinodole alebo 0:9 s Brančom. Obrana je síce číselne deravá ako staré bagandže, ale prioritu Čifárčanov nájdete inde – vždy ich bolo aspoň jedenásť a to je dôvod na oslavu. Navyše sa uchytil 17-ročný dorastenec Jozef Smidák, Lúčnicu zostrelil 4 gólmi! Snáď zatne zuby a zamaká aj v halovom Výbere ObFZ Nitra U19, teda ak sa vojde do nominácie trénera Petra Drahoša.
● Maroš Matuška, tréner: „Na to, že sme sa zápas čo zápas doslova lepili, aby sme nastúpili, tak sme celkom dobre obstáli. Borili sme sa so zraneniami, chýbal hlavne Dominik Füle. Páčilo sa mi, že naša partia dobre fungovalo. Táto súťaž má úroveň, škoda, že slabšie tímy doplácajú na menšie rozpočty. V zime by sme radi zohnali nejaké posily. Keď aj na konci sezóny budeme na jedenástom mieste, budeme určite šťastní.“

OFK GOLIANOVO (12.)
Rok 2018 by obecná kronika v Golianove najradšej celý začarbala, aby si toľkú hanbu budúce generácie neprečítali. Hoci ho „Ďarmoty“ otvorili i zatvorili víťazne (1:0 vo Veľkom Cetíne a 6:0 s Lúčnicou), medzitým na jar v šiestej lige a na jeseň v siedmej prehrali dokopy 22 zápasov… Obzvlášť od siedmeho kola po dvanáste bol pre nich futbal asi najhoršia vec na svete, pravda, pri prehrách 1:6, 1:8 či 0:6 ich bolo ledva jedenásť. Kým pred rokom hrali ako rovní s rovnými s veľkými Volkovcami, teraz boli horší aj od malej Pane.
● Peter Gunda, tréner: „Chceli sme hrať o popredné priečky, a hoci sme boli v niektorých zápasoch futbalovejší, zrážala nás slabá defenzíva a vpredu sme sa nevedeli strelecky presadiť. Posledné dva mesiace sme vôbec netrénovali a to sa odzrkadlilo na výsledkoch, navyše sme každý zápas lepili káder, lebo nebol široký. Náš najlepší hráč bol Michal Maťo, urobil najväčší progres, prinášal do zápasov kvalitu. Vyzdvihnúť treba aj Ľuda Černého, ktorý je príkladom pre mladých hráčov. Ja z Golianova odchádzam a prajem mu do budúcnosti len to najlepšie.“

ŠK PAŇA (13.)
Kríza dedinského futbalu vyčíňa v jednej dedine za druhou, na odstrel sú hlavne najmenšie, čiže Paňa s 360 obyvateľmi už dávno mala zmiznúť z loptovej mapy. To by tu však nemohli robiť futbal na jednotku. Na jeseň mala iba na jednom zápase menej než 14 hráčov! Zopár minútiek z koláča si odkusol aj Imrich Csekey, 64-ročný najstarší futbalista v oblasti šiel na vec i v Babindole (0:5), a to bol posledný debakel belasých na jeseň. Odvtedy olúpili Nitrianske Hrnčiarovce, Lúčnicu nad Žitavou a výhra s veľkým bratom z Golianova letela do sveta. Klub s najkrajšou masérkou v súťaži by ich na jar prijal aj viac.
● František Somor, hrajúci tréner: „Ani mužstvo a ani vedenie nie je spokojné s tým, ako stojíme v tabuľke. Posledné tri zápasy sme určite nemali prehrať, ale vyhrať, to nám pokazilo náladu. A v Štitároch sme mali uhrať remízu. Našimi najlepšími jesennými hráčmi boli Peter Hlinka a Dávid Reichel. Dúfame, že do jari sa polepšíme a postúpime o pár miest. Nemám avízo, že by od nás niekto odchádzal, teším sa, že ako dobrá partia pôjdeme na sústredenie do Radavy.“

SLOVAN KOLÍŇANY B (14.)
Vyglancované šatne, pokosené ihrisko, ale súper nikde. Béčko Kolíňan pár hodín pred duelom na Dyčke zistilo, že uprednostní áčko, a to je vlastne jeho jediný čierny bod za celú jeseň. Pardon, ešte prehra 1:7 s Babindolom, nebyť brankára Reného Scheera, skončí to asi 1:15. Inak však bol dobrý nápad založiť rezervu, ak sa premiestnime do myšlienok šéfa klubu Norberta Vargu. Lebo domáci chlapci si v nej zahrajú oveľa viac ako v nablýskanom prvom tíme. K tomu občas vyhrajú, na Lúčnici a Pani ich potiahol 53-ročný matuzalém Marián Šindler. Z 10 prehier nebola ani jedna hanebná, a preto svieti nádej, že zo štrnásteho miesta v jarných bojoch vyskočia nahor.
● Juraj Vavrovič, hrajúci tréner: „Nuž, nie je moc čo hodnotiť… Hrávali sme v zložení, v akom sme hrávali. Káder sme ledva lepili, často nám pomáhali hráči z dorastu, Kiko Poliak a Miloš Lacika dobre zapadli. Ale na jar sa to možno zlepší, ak prídu do áčka nejakí noví hráči tak aj nás bude viac. Najlepší zápas sme odohrali v Lúčnici, ale tam vyhral každý. Najhorší doma so Štitármi, keď sme viedli 2:0 a prehrali 2:3. Veľa domácich zápasov sme nezvládli, ale napríklad remíza s Hosťovou bola ozaj dobrým duelom aj pre divákov.“

TJ LÚČNICA NAD ŽITAVOU (15.)
„Tanečnice“ z Lúčnice si na jeseň nezavýskali ani jeden víťazný valčík. Už vedia, ako sa v antickom Grécku cítil Sizyfos, keď deň čo deň tlačil balvan do kopca, ktorý sa pred vrcholom zrútil. Pravda, na „Vajke“ bola horná polka tabuľky vždy úspech, ale po 14 prehrách v 14 zápasoch zhorkne silvestrovský prípitok aj najvernejšiemu skalnému. Inak, najmilšia bola 0:2 s Nitrianskymi Hrnčiarovcami a najkrutejšia 0:19 v Branči. Predsavzatie do roku 2019 nemôže byť iné, než sa spamätať, dotiahnuť pár hráčov navyše. Chlapom okolo kapitána Igora Polaška nezávidíme, ale určite fandíme!
Vyjadrenie z Lúčnice sa nám zohnať nepodarilo. Tradične…

AUTORI: Martin Kilian ml. (text), Erik Barát (niektoré vyjadrenia).