Malé finále. Rozdáme si to ako chlapi, sľubujú Sľažany a Obyce

Jeden bod či sedem? To je rozdiel! Obyce idú do Sľažian bez vykartovaného lídra Vnada, šláger druhý verzus prvý sa môže kľúčovo premietnuť do tabuľky VII. ligy C.

V stretoch týchto dvoch zlatomoravských firiem sa vždy mohlo stať všetko. Dvaja starí známi sa do seba oprú v derby, ktoré možno rozkrojí majstrovský chleba. Výkop je v nedeľu o 16.30 h, slovo majú stopéri Maroš Bača a Marko Biely.

Uvoľnené Sľažany

V Sľažanoch je futbal zase magnetom. Dávno hodili za hlavu strasti minulých sezón, po vyše piatich rokoch hrajú o prvé miesto. Z kádra srší zohratosť, kadektorí chlapci sa poznajú už od plienok. Veľkou vzpruhou bol návrat špílmachra Ladislava Vajdu, dôležité góly strieľa Matúš Mišuta, zapadli aj zlatí dorastenci, no všadebol Daniel Ivanička aj tak nemôže skončiť, lebo i v 39 rokoch je bežne najlepší na ihrisku. Bielo-červení jazdia i za zlomenú ihlicu Juraja Hudeca. Na všetko zozadu dozerá Maroš Bača. „Vždy tu bola super partia, teraz jej pomohli aj výsledky. V kabíne je pohoda, máme silné piatkové tréningy, futbal nám chutí. Futbal si užívame, nemáme žiadne tlaky na postup, tréner Roman Cina chce od nás sľažianske srdiečko. Veď sme všetci domáci, nikto platený,“ začal stopér Bača.

Bolo že to v zime stresu, či sa vôbec dostanú do nadstavby o postup… VII. ligu C prezimovali na šiestom mieste južnej skupiny, ale tréningy s kickboxerom Boguským zrejme padli na úrodnú pôdu. Na jar sú Sľažany ako vymenené. Chvália sa maršom 7-1-1 a skóre 21:8, aj odborníkom padla sánka, keď vyhrali u vrelých favoritov v Tesárskych Mlyňanoch a Topoľčiankach! „Ja tvrdím, že ani na jeseň nebola naša hra zlá,“ upozornil a rozmenil na drobné. „Ale konečne vieme premeniť aj pološance. Mladí sa osmelili, na ihrisku je super chémia. Zocelil nás ťažký hore-dole zápas s Machulincami, dlho nám v ňom trvalo, pokým sme si naklonili šťastenu. Pravda, že nám to pôjde až takto, sme nečakali,“ vyložil karty na stôl brat predsedu klubu Petra Baču.

Sľažany sa už len dvakrát sa vyspia a nadíde Deň D. Hospodári Michal Rajtar a Ľuboš Javorček aj napriek alergii na trávu už kosia a polievajú pažiť, na ktorej v nedeľu o 16.30 h vypukne šláger s nálepkou existenčný – ak porazia Obyce, odkroja z ich náskoku na čele. Nervozita? „Ani náhodou,“ zasmial sa srdciar na pohľadanie. „Obyce hrajú o postup a musia vyhrať, sú favorit. My sa ideme na ihrisku zabaviť, a preto by sa nás mali báť,“ jednoducho vysvetlil a otočil pozornosť na hlavnú hrozbu. „Najmä Žula (Patrik Mikuš) je nebezpečný, dobre ho poznám, hrali sme spolu. Paťo, neboj sa, veľa šancí mať nebudeš,“ podpichol 24-gólového strelca. A neobišiel ani vešteckú guľu. „Možno to bude trochu nervóznejšie, ale iba v dobrom smere. Divák má prečo prísť, uvidí kopu dobrých futbalistov, hoci to vyzerá tak, že dokopy sa ešte nedá náš stopér Žikavský. Ale žiadne okopávanie, my si to rozdáme ako chlapi,“ pozýva Maroš Bača.

Obyce nechcú čakať

Najlepšie mužstvo v lige, tak sme Obyce nazvali v letnom študovaní VII. ligy C. Otec a syn Mikušovci si vytiahli rukávy a na najhorúcejšej pôde v okrese zas vybudovali gólovú obludu, vlastne opísali majstrovskú šablónu z roku 2016. Architekti mysleli o krôčik vpred – červeno-biely káder je najširší v súťaži. Preto sa štvorbodovému trháku nik nečuduje. „Súťaž je lepšia ako vlani, o to viac sme radi, že sme prví. Až na zakopnutia s Machulincami a Hostím vládne spokojnosť, všetko ide podľa plánu. Dali sme najviac gólov, dostali najmenej, obzvlášť obranu máme asi najlepšiu v lige. Sme na veľmi dobrej ceste,“ usmieva sa Marko Biely.

Patrik Mikuš, Peter Vnad, Christián Beňo, Martin Kunský… Pri bohatom útočnom repertoári súperi nevedia, kam skôr skočiť. Ujsť pred paľbou štyroch guľometov je často nadľudské, obrany Choče (7:0) a Nevidzian B (7:1) by vedeli rozprávať… No to, že Obyce zbili ako žito aj Tesárske Mlyňany v šlágri kola 6:2, vyrazilo dych. „Hostia prišli v plnej sile, čakal som vyrovnaný zápas… No my sme ich do ničoho nepustili, až sa im ani hrať nechcelo. Mali sme asi dvanásť čistých šancí. Sami sme si potvrdili, že máme na postup,“ ozrejmuje 199-centimetrový stopér.

Obyce mali od veľkého tresku prezývku čistokrvne domáceho mužstva, no ich postupovú honbu lemuje neobyčajná šnúra – vonku ešte neprehrali! „Už sme to v šatni rozoberali, no fakt nevieme, prečo to tak je. My totiž nič nemeníme, doma i vonku hráme rovnako, útočne, vysoko napádame, kombinujeme, nenakopávame,“ menuje zbrane rodák z Jedľových Kostolian.

Pravda, v Sľažanoch sa možno 10-zápasová vonkajšia séria otrasie v základoch. U druhého v tabuľke to bude iná káva. „Možno je to malé finále súťaže,“ premýšľa. „Budú nám chýbať Vnad a Králik, ale s nimi či bez nich, nebudeme hrať opatrne, to isto nie. Nemáme na čo čakať, rýchlo sa pustíme za prvým gólom, lebo ten môže byť kľúčový. Musíme hlavne behať a behať. Ak vyhráme, bude sa nám na čele dýchať ľahšie. Nechceme si predsa majstrovskú potvrdenku nechať na posledné kolo,“ ponáhľa sa Biely. Obaja rivali majú svoju povesť… „Nie! Žiadne zákernosti. My sme sa už z takých vecí poučili,“ šmahom ruky odmietol neprístojnosti bývalý hráč Sľažian. „Hlavne s Matejom Tonkom sa dobre poznám, teším sa na spoločné súboje,“ zakončil Marko Biely.

Túžby a sľuby odzneli, už len to hlavné – futbal. A nie hocijaký. Už nejde o fazuľky, poďte spolu s obfz.sk v nedeľu o 16.30 h na Sľažany – Obyce.

AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: Andrej Kéry; Facebook TJ Obyce.