Uragán bojovníkov o život, sošky trom susedom, medaila rozlúčkou. AQUAFLOT Cup rozjasal plnú halu

Je to väčšie než my. Také motto ako uliate sedí na nezmerateľný rozmer Vianočného turnaja Oblastného futbalového zväzu Nitra. Za 31 ročníkov existencie (debutoval v decembri 1992 – ešte za Československa!) si vybojoval status absolútnej modly pre kluby zo štvrtej až ôsmej ligy z okresov Nitra, Šaľa a Zlaté Moravce.

Na rozdiel od rôznych „hobby turnajov“ kamarátskych partičiek tvrdošijne povoľuje účasť iba registrovaným tímom s futbalistami, ktorí za ne nastupujú aj v súťažiach, teda bez hráčov na skúške. Výnimkou je tím rozhodcov, a to v rámci popularizácie najťažšieho remesla.

Prirátajte až tri hracie dni a vo výslednici máte bezkonkurenčne najväčší halový turnaj na Slovensku. Je zázrak, že aj v čase ubúdania seniorských tímov si drží svoju lokálnu povahu a hosťom z iných oblastí sa otvára len minimálne.

Najlepšou vizitkou pre AQUAFLOT Cup je tri dni (26., 27. a 28. decembra) plná mestská hala na nitrianskom sídlisku Klokočina. Bitky o medaily sledovalo dvetisíc divákov.

Vráble svoju prvú účasť premenili na zlato, strieborným Čeľadičanom po penaltových postupoch z očí blyšťala detská radosť, Báb sa s trénerom rozlúčil bronzom a štvrté Čakajovce predbehli až desať vyššie nasadených tímov.

Nech sa páči, veľká reportáž z 31. ročníka Vianočného turnaja ObFZ Nitra. Vrátane vyjadrení dvanástich hráčov, trénerov, funkcionárov a organizátorov. V inom článku – na tomto odkaze – nájdete všetky výsledky a tabuľky z troch hracích dní.

Amatéri hrdinami pred plnou halou

AQUAFLOT Cup je už značka sama osebe. Na to, aby na tri dni spojil futbalovú rodinu z troch okresov a naplnil mestskú halu ako takmer nik iný, nepotrebuje nijaké billboardy.

Vytvára platformu, na ktorej je „len dedinský futbal“ terčom absolútne erudovaných diskusií. Po generácii skalných fanúšikov, ktorí zažili aj prvé ročníky turnaja v 90-tych rokoch, si vychoval generáciu nových priaznivcov, tri dni totiž na Klokočine strávili aj tínedžeri fandiaci svojim kamarátom.

Vďaka Vianočnému turnaju ObFZ Nitra sú aj údržbári, maliari, finanční poradcovia či študenti v halovkách hrdinami pred dvetisíc divákmi.

Trojdňový sviatok na 31. ročníku zdobilo 49 tímov zo štvrtej až ôsmej ligy, 104 zápasov, 694 gólov, 581 futbalistov, 18 individuálnych ocenení a na medailové boje priamy prenos TV Central.

Exligová hviezda taký turnaj ešte nehrala

Nitriansku halovú parádu prvý raz zažil Tomáš Ďubek, muž s druhým najvyšším počtom štartov v prvej lige (460).

„Klobúk dole pred organizátormi. Takýto výborný turnaj s takými kvalitnými tímami a diváckou kulisou som nikdy predtým nehral. Súboje pri mantineloch sa mi zdali tvrdé, je vidno, že na AQUAFLOT Cup sa čaká celý rok,“ hovoril Ďubek, hrajúci tréner šampiónov z Vrábeľ.

Ďalší turnajový debutant, bývalý prvoligista Nitry Roman Sloboda, o halovej fieste povedal:

„Tento turnaj som chcel hrať už vtedy, keď som trénoval Veľké Lovce. Rešpektoval som však, že z krajských súťaží môžu hrať iba tímy z nitrianskej oblasti. Od leta som na Chrenovej, a tak som AQUAFLOT Cup konečne mohol zažiť. Zaujalo ma, že cez sviatky dokázalo do haly prísť takmer päťdesiat tímov a k tomu dvetisíc divákov. Je to pozitívne znamenie, že ľudia v Nitre majú radi futbal. Upútal ma herný model turnaja. Má skvelý ohlas a výbornú tradíciu, ktorú treba dodržať.“

Turnaj chcel hrať odmalička

Najlepší strelec uplynulého ročníka Richard Bačík (Čakajovce) objavil AQUAFLOT Cup vlani. Vrábeľské hviezdičky Adam Homola (najlepší mladý hráč turnaja) a Nikolas Kováč (člen all-stars tímu) ho teraz okúsili premiérovo.

„Výborná kulisa, kvalitné tímy, krásne spestrenie vianočných sviatkov. Tento turnaj má na Slovensku históriu, meno a prestíž,“ hovoril Bačík.

„Vianočný turnaj ObFZ Nitra som odmalička chcel hrať. Teší ma, že aspoň raz sa mi to podarilo. Jeho atmosféra bola úžasná, po góloch to v plnej hale parádne žilo,“ rozprával Homola.

Kováč pritakal: „AQUAFLOT Cup bol skvelým zážitkom, na ktorý určite nezabudnem. Atmosféru na turnaji si navždy budem pamätať. Fantastická kulisa a výborná organizácia prispeli k tomu, že sme sa cítili byť súčasťou niečoho veľkého. To nám dodalo extra energiu makať až do konca.“

Dvetisíc divákov ako najlepšia vizitka

Naopak, čeľadické esá už dokážu porovnávať. Dedina historických rekordérov turnaja rok čo rok útočí na medaily. A má to čoraz náročnejšie.

„Krásna akcia, každým rokom sa zveľaďuje, vždy sa na ňu tešíme. Skrátka najlepší turnaj na Slovensku,“ vravel Peter Kostoláni, kouč strieborných Čeľadíc.

„Vianočný turnaj bol skvelý ako vždy, každý rok sa naň túžobné čaká, je to vrchol sezóny. K jeho skvelej úrovni znovu prispelo aj mnoho našich fanúšikov,“ hovoril Daniel Koprda, kapitán „Čaládu“ a najlepší hráč turnaja.

Lukáš Leckéši sa po jedenástich rokoch znovu stal najlepším brankárom trojdňovej akcie.

„Turnaj sa rokmi zmenil. Určite je kvalitnejší a rýchlejší než voľakedy. Kedysi brankári viac chytali ako hrali, teraz čoraz viac tímov využíva powerplay s hráčom v rozlišovačke. Na AQUAFLOT Cup sa vždy teším najviac z celého roka. Veľký futbal ma tiež baví, ale ten nemá takú atmosféru ako v hale. Vianočný turnaj by mohol bývať aj viackrát za rok,“ rozhovoril sa Leckéši.

AQUAFLOT Cupu vystrúhal kompliment aj náročný manažér Čakajoviec Peter Bojda.

„O Vianočnom turnaji najlepšie svedčí plná hala. Keby prišlo päť divákov, bola by to iná debata. Lenže dostavilo sa ich dvetisíc,“ vyhlásil Bojda.

Vrábeľské turbo

Halový chrám na Klokočine napokon ovládol turnajový nováčik (hoci s pätnástym miestom v štvrtej lige najvyššie nasadený zo 49 tímov), ktorý bol ešte v skupine na odpis.

Vráble s Veľkým Cetínom prehrávali 1:4 a napokon mu podľahli 4:5. Proti Klasovu museli vyhrať, aby šli do play-off aspoň z druhého miesta. Ešte minútu a pol pred koncom svietilo 3:4. Vtedy sa do prvej línie postavil najlepší mladý hráč turnaja Adam Homola – a dvoma gólmi otočil. Skóre na 6:4 dokreslila aj ľavačka Nikolasa Kováča, neskoršieho člena all-stars tímu.

Spartak od štvrťfinále zapol turbo pohon a na palubovke nemal páru. Kraľoval ladným pohybom, nepoddajným nasadením a smrtiacou efektivitou. V zápasoch o všetko si rýchlo spravil náskok a potom prísne trestal takmer všetky chyby súperov hrajúcich „powerplay“ s hráčom v rozlišovačke namiesto gólmana.

Vo štvrťfinále za potlesku mnohých nestranných divákov šokoval AC Nitra (5:3), v semifinále umlčal fanklub Bábu (6:2) a Čeľadice v ojedinele úrodnom finále zložil 10:5, keď chirurgicky presne z vlastnej polovice triafal opustenú bránu. Kto vyradí troch topfavoritov takého mohutného rangu, vysokánsku trofej si zaslúži bez mihnutia oka.

Ďubekove „deti“

„Našim chlapcom patrí pochvala. Po prvých dvoch zápasoch skupiny, keď to nebolo ono, začali hrať inak – a rozbalili to naplno. Najťažším súperom bol AC Nitra, no podarilo sa nám pripraviť na ich štýl s piatimi hráčmi. Som rád, že play-off zápasy sme zvládli vysokým rozdielom a nepripustili drámy. A to vrátane finále proti výborným Čeľadiciam na čele s Danom Koprdom,“ hodnotil Tomáš Ďubek, hrajúci tréner Vrábeľ.

Okolo ligovej legendy slovenského futbalu (má 460 štartov v najvyššej súťaži, viac stihol len Igor Žofčák) lietali šiesti mladíci do 22 rokov.

Nikolas Kováč ľavačkou nekompromisne rozhodoval zápasy, Filip Barta vedel dlhými nohami vyhrabať loptu aj z náročných pozícií, Šimon Penzeš sa neúnavne hrnul do pressingu a strely ukladal k žrdiam, brankár Gregor Tóth naskočil od play-off a výbornou nohou i reflexami spravil rozdiel.

Homola: ViOn či Nitra?

Nad všetkými čnel Adam Homola, priamočiary líder s bujnou kreativitou. Zaslúži si šancu aspoň v príprave druholigového FC ViOn, ktorého sú Vráble (ešte stále) rezervou.

„V prvom zápase sme sa zasekli, no potom sme ukázali, že vieme hrať futbal a prešli cez ťažkých súperov. Tieto majstrovské emócie sú asi najkrajšie, aké som v živote zažil,“ rozprával Adam Homola, o ktorého má záujem štvrtoligový FC Nitra.

„Myslím si, že Homolu udržíme,“ žmurkol Tomáš Ďubek.

Trón pre halovú baštu

Hoci Vráble v skupine neočarili, ich prvenstvo napokon za náhodu označí len blázon. Výkony mladých včeličiek ochotných roztrhať sa na palubovke s espritom nespornej kvality chytili za srdce množstvo divákov v mestskej hale.

„Úspech sme postavili na silnej tímovej spolupráci, disciplíne a neustálej snahe makať. Nonstop sme sa navzájom podporovali, čim sme si udržovali pozitívnu dynamiku. Zlomová bola otočka s Klasovom, nepoddali sme sa a získali potrebnú sebadôveru. Všetci traja súperi v play-off nás prinútili hrať na hranici možností, zrejme najťažším bol duel proti AC Nitra,“ hodnotil v životnej forme hrajúci Nikolas Kováč, o ktorého je záujem v tretej lige.

Na tróne tak pristála skutočná halová bašta. Malý futbal má vo Vrábľoch zapustené obdivuhodné korene. Miestna hala T-18 od novembra do marca zvykne vítať šestnásť mládežníckych či seniorských turnajov. K tomu každú nedeľu hostí tradičnú miniligu, ktorú v aktuálnej sezóne hrá drvivá väčšina súpisky šampiónov AQUAFLOT Cupu.

Šampióni živoria

Zlato na najväčšom halovom turnaji na Slovensku pohladilo dušu o život bojujúceho vrábeľského futbalu.

Na jeseň avizoval problém s hráčskymi výplatami za september, október a november. Od mesta zvykol ročne dostávať 66-tisíc eur, v posledných dvoch rokoch inkasoval len polovičnú finančnú podporu a sponzori sa o podporu béčka Zlatých Moraviec netrhajú. Aj preto vypadlo z tretej ligy do štvrtej, kde zimuje tretie od konca.

Očakávaná dotácia od samosprávy na rok 2025 by Spartaku mala vystačiť aspoň na dohratie sezóny. Ak výraznejšie nepriláka partnerov, od leta (ak nie skôr) znovu nastane problém.

„Vrábeľský futbal momentálne plače. Teraz sme si trochu utreli slzy a máme dôvod na radosť. Uvidíme, čo bude od nového roka,“ utrúsil hrajúci tréner Tomáš Ďubek.

Žlto-modrým priamo v hale fandil aj primátor Viktor Németh. Práve so šéfom radnice a poslancami obklopených okolo neho budú predstavitelia klubu viesť debaty o väčšej podpore vrábeľského futbalu.

Čeľadickí rekordéri

Nebo je modré, ruže červené a Čeľadice sú halové. Na Vianočnom turnaji ObFZ Nitra zašli do šiesteho finále za uplynulých dvanásť ročníkov, v sledovanom období dokonca až desaťkrát hrali semifinále. S piatimi prvenstvami (1993, 2013, 2014, 2016, 2017) sú jasne najúspešnejším klubom histórie AQUAFLOT Cupu.

Keďže v šiestej lige zimujú až štrnáste, 31. ročník nezvyčajne začínali v kvalifikácii (26. 12.), v skupine finišovali za Chrenovou. Na hlavnom hracom dni (28. 12.) v „béčku“ zdolali Nitrianske Hrnčiarovce a remizovali s Výčapmi-Opatovcami a v rušnej prestrelke aj s AC Nitra, keď vyrovnali z 2:4 na 4:4.

Vo štvrťfinále s Veľkým Cetínom a semifinále s Čakajovcami navlas rovnako doťahovali z 1:3 na 3:3. Aj penaltové rozstrely boli ako cez „kopirák“ – Lukáš Leckéši v druhej sérii chytil jedenástku a Daniel Koprda následne rozhodol. „Čalád“ vyrovnal z 1:3 na 3:3 aj vo finále, ale na vrábeľský uragán už nestačil. Hru vo vabanku nutne otvoril dokorán a schytal 5:10.

Leckéšiho delá pod brvno

„Začínali sme v kvalifikácii, no v hlavnom dni na nás nebolo cítiť únavu. Odrazili sme sa z prvého zápasu a odvtedy sa viezli na vlne eufórie. Najhodnotnejší výkon sme podali proti AC Nitra. V play-off sme často doťahovali, no dokázali sme otáčať. Prejavila sa čeľadická halová DNA, takisto víťazná mentalita. Chalani predviedli neskutočné výkony. Vrábľom gratulujem, potrestali chyby každého súpera, zaslúžene vyhrali,“ hodnotil striebro tréner Peter Kostoláni.

V bráne mal oporu, akú by prijal každý zo 49 tímov. Lukáš Leckéši sa zaskvel parádnymi zákrokmi a v rozstreloch v štvrťfinále a semifinále chytil kľúčové penalty. Nitrianske Hrnčiarovce dokonca odstrelil dvoma ukážkovými gólmi pod brvno.

„Teraz prevláda sklamanie, že sme finále nedotiahli do víťazstva. A to najmä kvôli ľuďom, veď azda trištvrte haly fandilo Čeľadiciam. S odstupom času však aj striebro budeme považovať za úspech. Hrali sme totiž aj kvalifikáciu, zvládnuť na tejto úrovni deväť zápasov nie je ľahké. Vo finále sme chyby robili aj z únavy. Gratulujem Vrábľom, ukázali kvalitu,“ vravel Leckéši, najlepší gólman turnaja.

Repete po 25 rokoch

Čeľadice boli najnebezpečnejšie vtedy, keď na palubovke akcie dizajnoval Daniel Koprda. V 42 rokoch si z Vianočného turnaja ObFZ Nitra odniesol svoju druhú sošku pre najlepšieho hráča. Prvú získal ešte v decembri 1999, keď ako 17-ročný noc predtým strávil na Štefanskej zábave v Močenku.

„To boli časy! Turnaj bol ešte v hale Plastika, vo finále sme prehrali s Ivankou,“ spomenul si Daniel Koprda.

„Ďakujem celému tímu, bez ktorého by som to nedokázal. Pomohla nám kvalifikácia, zohrali sme sa, zvykli si na palubovku. Každý rok dokazujeme, že sme halové typy a na turnaji sa nám darí. Gratulujem zaslúženým víťazom z Vrábeľ, nám vo finále akoby došli sily. Súper využil chyby, ktoré sme spravili aj v semifinále s Čakajovcami, no ešte sme postúpili cez penalty,“ hodnotil ikonický kapitán Čeľadíc, než sa pobral s tímom na večeru do podniku útočníka AC Nitra Matúša Pauknera v centre mesta.

Leckéši: Neuveriteľné, čo Koprda dokáže

Koprdovi sa poklonil aj tréner Peter Kostoláni: „Dano si futbal užíva, na partiu sa vždy teší, má rád čeľadickú kabínu. Cenu pre najlepšieho hráča si absolútne zaslúžil. Sníval o veľkom pohári pre majstra, na večeri mu dáme aspoň pivový.“

„Je neuveriteľné, čo dokáže v 42 rokoch. A obzvlášť v hale, kde je to ešte ťažšie než na veľkom ihrisku. Kiežby takých hráčov bolo viac,“ pripojil brankár Lukáš Leckéši.

Mimochodom, v decembri ukoristil sošku pre najlepšieho hráča aj Koprdov syn Dávid. Vydrel si ju vo farbách výberu ObFZ Nitra U15 na turnaji dvanástich oblastných výberov v Leviciach.

Sošky trom susedom

Ďalší nástupca rastie Koprdovi priamo v áčku Čeľadíc. Peter Halúzka sa na hlavnom turnaji blysol šiestimi gólmi, úhľadne triafal k žrdiam.

„Snáď si s Dávidom a Peťom spolu zahráme,“ sníva Daniel Koprda, rozhodne nechystajúci sa do futbalového dôchodku.

Tri individuálne ocenenia pre Čeľadice pristáli u susedov v „hendrickej“ lokalite na hlavnej ulici. Najlepší hráč Koprda má dom vedľa najlepšieho brankára Leckéšiho a priamo cez cestu býva Halúzka, člen all-stars tímu turnaja. Izby troch klubových hrdinov sú tak v okruhu azda tridsiatich metrov.

Takáčov míľnik

Zlý začiatok, dobrý koniec. Tak možno označiť turnajový cval Bábu.

Začal prehrou 2:3 s Obycami. Halového majstra ôsmej ligy z predošlého dňa držal v tvrdom zveráku, no z ôsmich gólových šancí využil iba dve, a tak ani rozdiel troch súťaží nezabránil prekvapivému skóre. S Čakajovcami (4:4) stratil dvojgólový náskok.

So Zbehmi musel vyhrať, na 6:5 otočil až trefami v poslednej minúte. Uspel aj vďaka gólu Lukáša Trnku, ktorý rozhodca Eduard Šima gurážne uznal po tanci tesne za bránkovou čiarou.

Obhajcovia trofeje vo štvrťfinále sfúkli Chrenovú (8:2), no v semifinále gratulovali parádne hrajúcim Vrábľom (2:6). Chuť si napravili v bitke o tretie miesto, ľavačkou Juraja Vindiša na 5:4 v poslednej minúte zlomili Čakajovce.

Z Vianočného turnaja ObFZ Nitra si odniesli siedmu medailu. Každú z nich získal iba jeden hráč – Ľuboš Takáč. Jedenástou účasťou na AQUAFLOT Cup vyrovnal klubový rekord Michala Ďuračku.

Kouč končí

Bronz bol rozlúčkou s Bábom pre trénera Jána Štajera.

„Som hrdý na to, čo chalani predviedli z charakterovej i hernej stránky. Nemali to ľahké. Vstup bol veľmi zlý, i keď s Obycami sme si to trochu prehrali aj sami. Potrebovali sme oživiť trinásť zvesených hláv – a to sa podarilo. Hráči ukázali kvalitu, odovzdali maximum, môžu sa pozrieť do zrkadla – presne na tom bazírujem. Mal som to v hlave nastavené tak, že od tretieho zápasu pôjde naša výkonnostná krivka hore,“ začal s hodnotením Štajer.

„Vážim si hráčov Chrenovej, no chlapcom som hovoril, že práve štvrťfinále s ňou bude duelom, v ktorom sa musíme nachystať na semifinále s Vrábľami, najlepšieho súpera na turnaji. Stačilo mi vidieť ho v jeden a pol zápase, aby som vedel, že to môže byť finalista. S mladými, behavými a dobre zloženými Vrábľami sme držali krok až do poslednej päťminútovky,“ pokračoval tréner „Bábcelony“.

Štajer: Klobúk dole pred Čakajovcami

Tá do all-stars tímu dopravila kapitána Mateja Porubského. V elitných formáciách dala pričuchnúť snaživým bratom Simonovi a Andrejovi Watterovcom.

„Turnaje sú najkrajšie vtedy, keď sa končia víťazstvom. To chalani zvládli. Aj vďaka tomu, že za vyše dva roky sa v mužstve vybudovala veľká sila. Skladám však klobúk pred našim súperom v zápase o tretie miesto. To, čo Čakajovce predviedli, bolo úžasné. Z prvého dňa zaslúžene postúpili až do semifinále na hlavnom turnaji,“ vyhlásil Ján Štajer.

V Bábe za sebou nechal skvelú vizitku.

„Lúčim sa s vynikajúcimi ľuďmi a hráčmi. Futbal je raz taký. Odchádzam po vzájomnej dohode. Báb ostane mojou srdcovkou, spája sa mi s množstvami pozitív. Postúpili sme do piatej ligy, kde sme v minulej sezóne skončili štvrtí a teraz zimujeme štyri body od prvého miesta. Klobúk dole pred tým, ako funguje futbal v Bábe. Dúfam, že to klubu vydrží,“ dodal Štajer.

„Sovy“ s delovkami Bačíka

Mestská hala v prvý a tretí deň tlieskala aj Čakajovciam. Z kvalifikácie sa dostali až do semifinále. Zašli ďalej než desať vyššie nasadených tímov.

Od finále ich dokonca delilo dve a pol minúty. S Čeľadicami viedli 3:1, napokon ich penaltový rozstrel po remíze 3:3 poslal do zápasu o tretie miesto. A ten bol napokon jediný z deviatich na turnaji, ktorý „sovy“ prehrali v riadnej hracej dobe.

Hru OFK dirigoval najlepší strelec turnaja Richard Bačík, ktorý sa zaskvel delovkami od polovice. Pre tím sa rozdal aj Matúš Bíro, s reprezentáciou Slovenska nedávny majster sveta v malom futbale do 23 rokov. V bráne sa striedali Patrik Fraňo a Peter Mako, ktorý si najmä parádnymi semifinálovými zákrokmi vybojoval účasť v all-stars tíme.

Bojda: Výsledok Paľovej práce

„Kto by v kvalifikácii v prvý deň turnaja povedal, že napokon skončíme štvrtí? Za sebou sme nechali veľa súperov z vyšších súťaží. Mali sme aj šťastie, no to nám niekedy tiež chýbalo. Od finále nás delili centimetre. Spoľahli sme sa na tých, ktorí v hale vedia hrať, teda na Matúša Bíra a Riša Bačíka. Chalani podali vynikajúci kolektívny výkon. Tento úspech je výsledok koncepčnej práce trénera Jozefa Paľa,“ hodnotil čakajovský manažér Peter Bojda.

Zmienil sa aj o súperoch.

„Vráble rozdrvili konkurenciu, mladí chalani okolo Ďubeka boli ako uragán. Herne sa mi páčil aj Veľký Cetín, mal príjemný prejav. Obyce do toho šli telesne, hrať dva dni po sebe, to musel byť náklad. Kládli sme dôraz na to, aby sme hrali s pokorou a rešpektom, no zároveň súperom nič nedarovali. Práve rešpekt a pokora však niektorým tímom chýbali,“ dodal Bojda.

Kráľ strelcov chce futsalovú loptu

Čakajovce boli na palubovke závislé od herného architekta Richarda Bačíka. Často v „powerplay“, keď nahrádzal brankára, od polovice tkal akcie sov. V kvalifikácii strelil tri gólov, na hlavnom turnaji, keď sa už rátalo aj strelecké poradie, osem.

„Po kvalifikácii, keď mi strely lietali do okien, som ocenenie neočakával,“ netajil rodák z Levíc s prvoligovými futsalovými skúsenosťami.

AQUAFLOT Cup hral druhýkrát. Za Čakajovce strieľa od leta 2023, keď sa prisťahoval za partnerkou do Bádic.

„Naše výkony hodnotím veľmi pozitívne. Samého ma prekvapilo, že sme skončili až štvrtí. Chalani makali na stodesať percent a aj napriek menším zraneniam. Ukázali sme srdiečko, nasadenie a disciplínu. Vychádzala nám hra bez brankára a dobre sme bránili,“ pokračoval Richard Bačík.

Gratuloval šampiónom z Vrábeľ.

„Uspeli mladíckou dravosťou obohatenou o skúseného exligistu Tomáša Ďubeka. Zaujali ma výkony ich brankára Gregora Tótha. Potvrdili štvrtoligovú kvalitu,“ vyhlásil najlepší kanonier 31. ročníka Vianočného turnaja ObFZ Nitra.

„Ak by sa o rok hralo s futsalovou loptou a nie futbalovou ‚štvorkou‘ ako teraz, sošku by som si trúfol obhájiť,“ pridal Bačík s úsmevom.

AC Nitra so stopkou už vo štvrťfinále

V hlavnom dni si rešpekt zjednali aj nemedailové tímy. Veľký Cetín sviežim prejavom na čele so širokými lakťami strelca Samuela Štósa a umením exligistu Mateja Kráľa doplával z kvalifikácie až do štvrťfinálových penált. Kolíňany v play-off zrazila až nepremenená penalta ich najlepšieho hráča Matúša Turana.

Kým mnohým hra bez brankára vychádzala, favorit si s ňou vo štvrťfinále nepotykal. AC Nitra kartovali rozhodcovia za zlé striedania. V skupine očaril dominanciou 8:1 proti Výčapom-Opatovciam, o vlas mu ušlo víťazstvo nad Čeľadicami (4:4) a 7-gólový Matúš Paukner dvoma zásahmi vzal na seba rysujúcu sa deľbu s Nitrianskymi Hrnčiarovcami (4:2).

Keď štyrmi exligistami prešpikované „ácečko“ v play-off vypadlo s Vrábľami (3:5), hala sa divila, lebo mladý súper predtým v skupine nepresvedčil. Stopka od neskoršieho šampióna však napokon žiadnou hanbou nebola.

Sloboda chválil Bratského

Dva dni halu zabávala aj Chrenová. Prebojovala sa z prvého dňa a z tretieho vypadla po prehre 2:8 s Bábom. Po jej góloch to v hľadisku žilo.

„Vyhrali sme skupinu v kvalifikácii i na hlavnom dni a nezvládli iba štvrťfinále s Bábom. Ten eliminoval naše prednosti, dal rýchly gól a nevedeli sme reagovať,“ povedal Roman Sloboda, dokopy päťgólový ťahúň, ktorý v dueli s rozhodcami ObFZ Nitra okúzlil lahodnými jasličkami súperovi.

Kým niekoľko tímov ako argument, prečo neprídu na turnaj, uviedlo zraneného gólmana, Chrenovú neúčasť Maroša Kevelyho ani Mareka Tanyasiho neodradila. Šesť zápasov nebolo poznať, že v bráne má hráča z poľa Adama Bratského.

„Adam chytal nohami, no zvládol viacero striel, ktoré by nezvládol ani normálny brankár. Navyše bol hráčom navyše, čo bola skôr výhoda ako nevýhoda,“ hovoril Sloboda.

Uznanlivo prikývol tempu a umeniu šampiónov z Vrábeľ.

„Videl som, ako v skupine len tak-tak otočili proti Klasovu. Odkedy dali dole ‚ácečko‘, mal som ich za najväčšieho favorita. Ukázali bežecky výborných mladíkov, vekový priemer kazil iba ‚Ďubo‘,“ dodal bývalý prvoligista FC Nitra.

Prejsť cez Obyčanov bolelo

„Veľkým“ majstrom Vianočného turnaja ObFZ Nitra sa stali Vráble, „malým“ v rámci Memoriálu Jozefa Husárika o šampióna ôsmej ligy zase Obyce.

Po ich zápasoch bolo treba vracať mantinely do pôvodnej polohy najdôkladnejšie spomedzi všetkých tímov. Prejsť cez Patrika Mikuša, Pavla Zemanoviča, Petra Vnada a Lukáša Beka bolelo, tvrdí chlapci navyše fyzické plusy prepojili s priamočiarym futbalom.

V prostredný deň v skupine ustáli najmä nebezpečnú Hosťovú a play-off vyradili Jarok i Hájske. Na hlavnom turnaji dokonca zdolali o tri ligy vyššie postavený Báb.

„Titul na turnaji o halového majstra ôsmej ligy je pre nás mimoriadne cenný. Zamerali sme sa naň, preto sme priviedli posily Igora Bakaľára a Romana Pintéra. Igor sa síce zranil, no keďže je kondičným trénerom Košíc, z lavičky nám dával cenné rady. Už vlani sme boli blízku k prvenstvu na Memoriáli Husárika, tento rok nám zaslúžene vyšlo zlato,“ prezradil Patrik Mikuš, hrajúci tréner Obýc, úradujúci futbalista roka 2024 v ObFZ Nitra.

Korman: Poklona partnerom a primátorovi

A ako 31. ročník AQUAFLOT Cupu hodnotil Štefan Korman, v roku 1992 spoluzakladateľ turnaja a dnes predseda ObFZ Nitra?

„Vianočný turnaj opäť spojil našu futbalovú rodinu. Tri dni plné najkrajšej hry medzi našimi mantinelmi urobili dôstojnú bodku za ďalším rokom. Videli sme parádne zápasy, krásne góly, emócie s radosťou aj smútkom, opäť plné tribúny a hlavne veľa stretnutí priateľov s debatami, na ktoré nie je počas roka toľko času.

Vyhral futbal, zaslúžený potlesk aj ovácie patrili právom vrábeľskej omladine, ktorú umne viedol pán futbalista Tomáš Ďubek. Vianočný turnaj je o srdiečku, to, ako sa hrá vo farbách milovaného klubu, ukázal Dano Koprda. AQUAFLOT Cup ale vytiahol na výslnie ďalšie hviezdy, spomeniem Richarda Bačíka, ktorý premenil čakajovské sovičky na orlov, z ktorých išiel rešpekt. Plná hala tlieskala obyckej partii okolo Patrika Mikuša, ktorý zakončil úspešný rok na ďalšom tróne, skvelí boli na Memoriáli Jožka Husárika Hájčania aj Cabaj-Čápor, superlatívov bolo na 31. ročníku až-až.

Poďakovať chcem za ďalší krásny turnaj, ktorý nám závidia široko-ďaleko, všetkým účastníkom, tiež fanúšikom, ktorí si našli cestu do hľadiska, rozhodcom za kvalitné výkony, celému organizačnému štábu za parádnu prípravu i celý servis okolo turnaja a v neposlednom rade patrí vďaka aj poklona primátorovi mesta Nitra Marekovi Hattasovi a všetkým našim partnerom, vďaka ktorým sa môže hrať Vianočný turnaj ObFZ Nitra na takejto úrovni,“ povedal zväzový predseda Štefan Korman.