Uherov apetít, Hollého nuly, Benkova hlava a malý – veľký Nagy

15. januára 2018

619 Prečítate za cca 5 minút(y)

Vinodol, Cabaj-Čápor, Lapáš a Močenok postúpili na hlavný turnaj PP Invest Cupu, ako reflektory svietili štyri výnimočné výkony.

Najväčší dorastenecký turnaj na Slovensku načali kvalifikáciou, v mestskej hale sme v nedeľu videli osemnásť tímov zo šiestej ligy ObFZ Nitra. Desaťhodinový maratón ich rozhádzal do štyroch skupín, do počtu nebol nik a kráľmi sú štyria, najlepší z každej skupiny si zaistil postup na hlavný turnaj (21. 1.).

Grupami kráčali bezchybne hlavne Vinodol a Cabaj-Čápor, Lapáš v kľúčovom dueli utlmil Hornú Kráľovú a Močenčania dohnali skóre proti Kolíňanom. Posvietili sme si na všetky štyri postupové príbehy.

Vinodol ospevuje trestanca

Dorast Vinodola prešiel v lete rezom. Mužmi sa stali hlavne dlhoveké opory Stanislav Stojka a Denis Marcinkech, od kormidla odišiel Matúš Krajmer. Novú pečať vtisol tréner Ľubomír Vaškovič, jeseň bola divoká, prehier o jednu viac než výhier. „Na jeseň sme mali polovicu dobrých a polovicu zlých zápasov, veľa z nich sme vypustili na konci, preto ma potešilo, že sme v hale viackrát dokázali otočiť, hlavne v kľúčovom dueli proti Sľažanom,“ hneď premostil Vaškovič, človek z brandže, futbal robil aj v Černíku (okres Nové Zámky).

Jeho žlto-červená ekipa šla na kvalifikáciu PP Invest Cupu potichu, priemerný polrok v lige ich katapultoval do pozície až tretieho adepta na postup. „Favorizoval som Sľažany, vedel som, že aj Mojmírovce sú výborné mužstvo, nepoznal som len Veľké Zálužie,“ priznal kouč.

Vinodol mal v kádri len jedneho hráča ročníka 1999. — Vinodol mal v kádri len jedného hráča ročníka 1999 – Mária Šišmiša, hore tretí sprava.

Ale Vinodol potvrdil, že multifunkčné ihrisko nemá v dedine len pre ozdobu. V halovej kvalifikácii všetko vyhral, hoci s obhoreným zadkom. Proti Sľažanom to s ním vyzeralo zle-nedobre, prehrával 0:3, lenže kapitán Uher to vzal na seba a čoskoro bolo 5:3. „Títo chlapci zažili postup už pred rokom, vedeli do čoho idú, no i tak som bol prekvapený. Nemali sme vyslovený cieľ postúpiť, náš úspech je nadplánový. Na hlavný turnaj prídeme uvoľnení, tešíme sa, lebo takéto akcie nie sú nikde na Slovensku, len v Nitre,“ užíva si slovká.

Nad Vinodolčanmi sa lámala palica už len pri pohľade na súpisku – prišli bez rýchlovlaku Lukáša Bujdáka. Ale Maroš Uher si aj bez svojho parťáka viedol bezchybne, dal osem zo šestnástich gólov „Sílešu“, po hetriku za dve minúty proti Nitrianskym Hrnčiarovciam si jeho meno zapísal aj Peter Drahoš, tréner Výberu ObFZ Nitra. „Maroš je dobrý chalan do partie, na ihrisku je pre nás dôležitý, vie mužstvo vyburcovať, vyhecovať. Škoda, že mu troška chýba sebadisciplína,“ vystihol to Ľubomír Vaškovič. Ak neviete, Uher je v polročnom treste. V septembri inzultoval rozhodcu Kunkela…

Maroš Uher sa v nedeľu konečne najedol z futbalu.

Cabaju-Čáporu pomohla poctivá večierka

Pre širšiu paletu opôr verila hala skôr Machulinciam, hádalo sa, čo s Tesárskymi Mlyňanmi vykúzli nový tréner Peter Páleník, ale napokon to bol Cabaj-Čápor. V skupine F hral najpremyslenejší futbal. „V dedine nemáme telocvičňu, o to väčší úspech to je,“ vypichol tréner Roman Hromádka.

Cabaj-Čápor ťaží aj zo širokého kádra. — Cabaj-Čápor ťažil aj zo širokého kádra.

Cabaj-Čápor najskôr vykombinoval Tekovské Nemce (5:0), potom odstrihol Tesárske Mlyňany (4:3), s koncovkou si potykal aj proti Dolným Krškanom (4:0), polemiky začali pred duelom s Machulincami. Bolo zrejmé, že to už taká prechádzka nebude. „Machulince museli vyhrať, vedel som, že budú tvoriť, a tak sme stavili na jednoduchú hru, zabezpečenú obranu,“ poodkryl Hromádka myšlienky.

K postupu zavelil sebavedomým priamom kopom Adam Lauko, z brejku dielo dokonal žiak Samuel Kolečáni, v bráne roletu zatiahol Marek Hollý a vypukli postupové salvy, aké skoro barle lámali. „Taktika nám presne vyšla, navyše sme ukázali výbornú psychiku,“ pochvaľuje si.

Opory: bomber Adam Lauko a „mr. zero“ Marek Hollý.

Sokolíci teda nestratili ani bod! „V sobotu večer všetci poctivo dodržali životosprávu a to, čo sme si v nedeľu povedali, sme do bodky splnili, plus sa jeden druhého podporovali. Vysoká spokojnosť s hrou aj taktikou, boli sme vyspelý tím. Starší potiahli mladších a mladší starších. Páčili sa mi obaja naši brankári, Marek Hollý aj Marek Holec podržali. Postup venujeme Marekovi Oravcovi, na jeseň sa zranil a je po operácii, ale do haly nám prišiel zafandiť, ukázal, že je jeden z nás,“ tlieska šéftréner mládeže v 4-tisícovej dedine.

V Hromádkovom slovníku nie je „nedá sa“. Ani na hlavnom turnaji nechce byť za druhé husle. „Máme vyrovnanú skupinu, všetko mužstvá, ktoré vedia hrať futbal. Je veľký úspech, že už vôbec sme na hlavnom turnaji, určite sa na ňom nechceme dať lacno, ale favoritom budú Janíkovce,“ myslí si známy búrlivák, ale hlavne srdciar na pohľadanie. V Cabaji-Čápore sú jeho pýchou najmä brankári, Marekovci Hollý a Holec chcú na hlavnom turnaji vynulovať aj životnú formu janíkovského Róberta Boszoráda.

Lapáš si vydýchol – nemusí behať vinohradmi

„Do takej skupiny postúpiť ani nechceme,“ zasrandoval na úvod Lapášan Peter Vavro mladší. Odpoveď? Lapáš postúpil…

Lapášsky dorast sa po sezónach v piatej lige aklimatizoval v šiestej, „Po sezóne sa schádzame na turnajoch, pre chlapcov je PP Invest Cup odmena. V nedeľu hrali hlavne tí, ktorí chodia na tréningy, a to bolo vidno. Budem však aj kritický – v našej hre je ešte veľa nedostatkov, vieme, že niektorí chalani vedia byť určite aj lepší,“ má oči realistu Henrich Benko starší, sponzor, tréner, pomocník. „Ten, ktorý za všetkých zaskakuje,“ opísal sa s rehotom. Na lavičke bol namiesto obvyklého trénera Tomáša Snopa, futbalista Bodoku sa lieči po operácii.

Lapášsky dorast sa môže pochváliť dobrou partiou.

Benka na palubovke tlmočil jeho syn Henrich, spolu so svojim večným kolegom Sebastiánom Pilkom potvrdili, že Lapáš to v hale vie. V decembri vyhral turnaj v Zlatých Moravciach, teraz sa kvalifikoval na hlavnú fázu PP Invest Cupu. „Pre nás vždy býva najťažší prvý zápas, tentoraz sme ho zvládli s prehľadom a porazili Pohranice. Potrápili sme sa s Brančom, remíza nám prikázala v poslednom dueli vyhrať. Vyšlo to, nepribrzdil nás ani Ballov trest za červenú s Brančom, zvládli sme aj duel s Hornou Kráľovou,“ reprodukuje Benko.

Na výkon Lapášanov proti Hornej Kráľovej všetci zízali – hoci prehrával, dvoma trefami Pilku otočil a v závere súpera absolútne umlčal. Traja sa postavili na polku, za nich „libero“ Benko junior. Pre oponenta prihustá pavučina. „Chceli sme hlavne držať loptu, využiť skúsenosti, veď postup bol od začiatku náš jasný cieľ. Inak by chlapci museli behať po vinohradoch,“ pousmial sa.

Henrichovi Benkovi chýbajúce centimetre nevadia, úžasne číta hru. — Henrich Benko je od novembra najlepší starší dorastenec v oblasti, úžasne číta hru.

Dorastencom Lapáša priniesli mužské dresy šťastie, na hlavnom turnaji preto asi budú potrebovať rovno dve sady. Do skupiny totiž vyfasovali ČFK Nitra U17, Alekšince a Lužianky. „Nemôžeme mať žiadne veľké oči, toto je skupina smrti,“ odhadzuje tlak Benko starší. Prvý základ úspechu…

Močenské píly

V sobotu bol v mestskej hale žiacky Pohár ACT, Močenok doplával k striebru, ale bez jesenného trénera – Radoslav Dicsér hral za áčko TIBI Cup, zastúpil ho Stanislav Packa. V nedeľu už Dicsér mohol, a tak na kvalifikácii dorasteneckého PP Invest Cupu zaskočil za ulyžovaného Daniela Čiernika a zrodil sa ďalší úspech… Z paradoxov kabát.

Dicsérovi robil garde kamarát z mužskej šatne Peter Lenčéš, len o pár rokov mladším chalanom napiekli postupový koláč. „Vôbec sme s tým nerátali, chlapci si prišli len zahrať pre zábavu, s kľudom. Cieľom bolo akurát tak ukázať, čo vieme, na postup sme netlačili,“ tvrdí.

Na hlavnom turnaji už bude Močenok viesť Daniel Čiernik.

Močenčania na úvod naložili Čifárčanom na ďalekú cestu šestku. „Nebol to ľahký súper, no na rozbeh ideálny. Jasne sme vyhrali, zahrali si aj tí chlapci, ktorí na jeseň nemali toľko priestoru,“ upozornil Dicsér. Poltuctová rozprávka však Močenčanov uspala. Direkt s Rišňovcami bolel, na konci svietilo 1:4. „Ten duel sme úplne vypustili, aj náš brankár bol zbrklý. Ale facka nám pomohla,“ zdvihol ukazovák. Modrým mužíkom predsa preblikla šanca. Mikrofónom sa nieslo, že musia vyhrať o štyri góly. Lenže rozšvungovaným Kolíňanom stačil na postup aj bod. „Od začiatku sa mi Kolíňany páčili, videl som ich prvé dva zápasy, suverénne vyhrávali,“ priznal.

Ubehlo dvadsať minút a Močenok nenechal na Kolíňančanoch nitku suchú. Kalich horkosti im namerali na sedem deci, výprasku 7:1 tlieskali aj fanúšikovia z dediny. „Najskôr sa trochu nohy klepali, ale nervozita prešla a chalani už išli ako píly, preberali hráčov a napádali. Na konci vznikla strašná eufória, parádne pocity,“ rozplýva sa obranca áčka.

Močenok tak postúpil s najlepšou mikrotabuľkou, góly si delili najmä esá do mariáša Šimon Lenčéš a Adam Straňák, ale o vlas o vyčnieval Matúš Nagy. Z tintítka je už skoro muž, na boxera vystrihaný technik hral v hale zozadu, chodili cez neho len odvážlivci. „Pochvalu nechcem kúskovať, všetci odohrali svoje, ale je pravda, že Matúšovi sa riadne darilo. Bojovník, srdciar, drel, veľmi chcel, je to taký malý – veľký futbalista,“ poklonil sa močenskému talentu Radoslav Dicsér.