Horné Lefantovce rúbu vysoko, ohúrený je aj starosta

V 7. lige A číhajú priamo za mocnosťami z Mojmíroviec alebo Svätoplukova nenápadné Horné Lefantovce, na ktoré sme dlho boli zvyknuté zo suterénu tabuľky. Siedme miesto po desiatich kolách je úspech ako hrom!

Ak nerátame odstúpený Kynek, takto pred rokom mali na svojom konte ,,horniaci“ 7 bodov. Teraz majú 17 a pelešia v strede tabuľky, rovno za špicou hrajúcou o titul a pred zvučnými Lužiankami a Novými Sadmi. Zdobí ich bilancia 5-2-3. Prehrali len u silných v Mojmírovciach a Svätoplukove a práve prvé kolo v Nových Sadoch. Za zmienku stoja hlavne výhry nad Jarkom a v derby „o všetko“ v Dolných Lefantovciach.

Zápas pravdy a lži by mohol prísť už tento víkend! Horné Lefantovce (7. so 17 bodmi) privítajú v nedeľu o 14.30 h júnového víťaza Campri Cupu z Cabaja–Čápora (6. s 18 bodmi).

O všetkom sme sa porozprávali so starostom, trénerom a hráčom Jaroslavom Jazvinským.

Po desiatich kolách stojíte na peknom siedmom mieste rovno za favoritmi na postup. Očakávali ste to?
– Úprimne? Nie, nešli sme do sezóny s takýmto očakávaním. Podľa mňa je podstatné to, že káder ostal pokope, akurát sme vyriešili brankársky post. Máme konsolidovaný káder, hrajú vlastne tí istí, čo minulé sezóny, prikladáme na to veľký dôraz. No teraz to bude ťažšie, čakajú nás silní súperi, s ktorými by sme chceli niečo uhrať. Ale milo nás prekvapili zápasy v Dolných Krškanoch alebo s Jarkom, v ktorých sme bodovali naplno.

Boli ste niekedy v nejakom inom klube ako tu, doma?
– Moje futbalové začiatky boli v mládežníckych kategóriách Novej Bane. Už v dospelosti som bol napríklad v Brehoch, neskôr som sa dostal do Nitry, hrával som v Poľnom Kesove a potom som postavil dom práve tu v Horných Lefantovciach, skade som sa už nepohol ani na krok.

Ako ste spokojný s tohtosezónnym kádrom, čo sa týka kvality?
– Hráči z neho neubúdajú, ani nepribúdajú, čo je pozitívum. Chalani hrávajú už dlhšiu dobu na rovnakých postoch, sú zohratí. Keď sa vyhráva, nálada v tíme je lepšia.

Obchádzajú vás zranenia, alebo skôr pribúdajú?
– Mali sme drobné zranenia, nič dlhodobé. Všetci sú teraz v tréningovom procese. Zatiaľ obchádzajú, no nechcem to zakríknuť.

Kto sú najväčší tímoví ťahúni?
– Určite záložník Paľo Gál, ten podáva stabilné výkony zo zápasu na zápas, behá dopredu aj dozadu. Viackrát nás podržal aj brankár Paťo Žáčik, ostané je skôr o dobrej o tímovej spolupráci.

Ste v obci starosta, tréner a hráč v jednom. Ako vás berú spoluhráči, skôr ako kamaráta, alebo k vám majú rešpekt?
– Určite ako kamaráta. Stáva sa, že na mňa v zápale boja aj zvýšia hlas, ale to samozrejme rešpektujem.

Koľko chodí na Horné Lefantovce divákov?
– V priemere 50 ľudí, ale keď je nejaké derby, príde aj nad 100.

Zmenili sa vám sezónne priority na základe dobre rozbehnutej sezóny?
– Nezmenili, budeme čakať ako dopadne jesenná časť, uvidíme či budeme riešiť do jarnej časti posily, ale zatiaľ sme spokojní s tým, čo máme. Snažíme sa tvoriť prijateľné podmienky pre hráčov, staráme sa o šatne, závlahu, celkovo zázemie.

V nedeľu vás čaká Cabaj-Čápor. Budú v zápase favoritom?
– Štatisticky to vyzerá, že nie, ale my sme ešte doma neprehrali, verím, že vyhráme. Je medzi nami rozdiel jedného bodu, určite chceme vyhrať, bez disciplinovanej hry to nepôjde. Cabaj-Čápor má vynikajúci stred zálohy a útočnú silu v podaní Kompasa. Náš súper má behavých a dobre technicky vybavených hráčov, budeme sa snažiť eliminovať tých najnebezpečnejších.

Za výhru prinesiete ako správny vodca niečo do kabíny?
– V prípadne výhry určite áno, treba chalanov motivovať aj takto (úsmev).

Páčia sa vám niektorí rozhodcovia, ktorí vám pískali?
– Určite áno, konkrétne mená neviem, ale páčia sa mi najmä mladí oblastní rozhodcovia. Verím, že je tam potenciál, a že to niekam dotiahnu.

Robíte aj s mládežou?
– Už v minulosti sme sa snažili urobiť nejaké mládežnícke družstvo, ibaže nám to ide iba s ťažkosťami. Školu máme len do štvrtého ročníka, detí nie je veľa. Nejakí chodia hrávať za Koniarovce alebo Výčapy-Opatovce.

Zabalili ste to, alebo máte nejaký plán do budúcna?
– Črtá sa mi v hlave, že by sme chceli urobiť mládežnícke mužstvo. Je to priorita do budúcna…

Máte nejakú konkrétnu predstavu?
– Áno, podľa mňa by bolo ideálne, keby to nejako spojíme s Dolnými Lefantovcami. Uvidíme, čo by na to povedalo vedenie, ale mohli by nám podať pomocnú ruku, boli by sme radi.

Ako sa vám s odstupom času páči lanská reorganizácia siedmych líg ObFZ Nitra?
– Pre nás to bol veľký prínos, keďže sme chodili do okolia Šale. Cestovanie do Diakoviec, Trnovce alebo Šale bolo pre nás ekonomicky a finančne náročné. Teraz ideme najďalej do Štefanovičovej. Ale v hlave mi utkvela predstava, že ešte lepšie by možno bolo hrať topoľčiansku ligu. Sme na hrane okresu, hrali by sme viac derby, mali by sme to ešte viac bližšie. Ale toto je asi nereálne.

Už 24. 11. sa v Žitavanoch koná Jedenástka roka, ak by ste mali tú moc, koho z vášho mužstva by ste do nej navrhli?
– Určite Paľa Gála, alebo aj spomínaného brankára Žáčika. Sú oporami, vieme sa na nich spoľahnúť.

AUTOR: Erik Barát.
FOTO: Martin Kilian ml.