Janíkovce vzlietli na čelo. Tréner Galo: Máme najlepší útok v lige
Willie Maley trénoval Celtic Glasgow 43 rokov, Alex Ferguson zas Manchester United 27. Slušne je na tom aj Róbert Galo. S Janíkovcami vstúpil do dvanástej sezóny. Nieže vstúpil, on tie šiestoligové dvere rovno rozrazil!
Ale ešte vás necháme v napätí. Róbert Galo je zlatý ročník 1974, Nemci s Gerdom Müllerom vyhrali domáce MS, keď sa v bytovke na Párovciach rysoval jeho príchod na svet.
Odmalička mohol loptu, tá bola jeho. Naučili ho do nej kopať v Plastike Nitra. „Doteraz rád spomínam na pánov trénerov Janka Greguša a Vladka Puchera. To jednoznačne,“ začal. „Robogól“ bol v devätnástich tak dobrý, že ho kúpil Bohemians Praha, dobré, nie? Potom spoznal Banskú Bystricu, Prievidzu, Vráble, Topoľčany, Strojár (ČFK), Hrušovany, maďarský Šopron, rakúsky Berg. „Z Rakúska som prišiel domov, oslovil ma Poľnohospodár Močenok s trénermi Róbertom Ježom starším a Karolom Karlíkom starším, tak som na rok súhlasil. Zlomový bol marec 2004 – dobrý kamarát Peťo Domasta ma doniesol do Janíkoviec,“ listuje si v hlave Róbert Galo. Vtedy mal 27. Dnes mu tiahne už na 43 a verte tomu, že stále je v Janíkovciach. Z gólového byvola je však (nerád hrajúci) tréner. „Janíkovce trénujem už nejaký ten dvanásty rok, popri som zvykol hrať, ale roky neoklamem. Registračka tám stále niekde je, no chlapcom do toho nechcem zasahovať. Veď sa im darí,“ pousmial sa.
Darí je asi slabé slovo, ale vymyslite lepšie. Megavyrovnanú šiestu ligu zobrali Janíkovce útokom. Štyri víťazstvá po štyroch kolách je vizitka formy ako hrom. „Plný počet, sme spokojní,“ hladká sa po bruchu Galo. „Ale nie úplne. Len na takých osemdesiatpäť percent. Musíme zlepšiť ešte zápasovú koncentráciu, aby sme hrali až do konca, nie len sedemdesiat minút,“ kriticky zavrtel hlavou.
Zdá sa, že Volkovce, Vlčany a Klasov obdivovali lietadlá za dolnou bránou, keď v Janíkovciach balili do kufrov dokopy štrnásť gólov, ale pravdou je, že „letci“ bijú všetko do radu super futbalom, formu potvrdili aj v Lužiankach. A pilotov majú vpredu, veď tak to chodí. „Vraťo Gajdoš a Juro Jančiar je výborná dvojka, dali pätnásť z našich sedemnástich gólov, vďaka nim máme najlepší útok v šiestej lige,“ triumfálne hlási Galo. Hlavne Vratislav Gajdoš je postava, ktorá je v „okrese“ zdanlivo náhodou. „Vraťo je najlepší futbalista na šiestoligových trávnikoch, to je jasné. Má také herné veci ako nikto iný. Pre nás je kľúčový, rozdielový hráč. Som si istý, že by si úplne bez problémov zahral aj prvú ligu,“ sebaisto hovorí. Veď vlastne, Gajdoš tú prvú ligu aj hral. Za Nitru, Petržalku, Banskú Bystricu a Senicu má v životopise 203 čiarok a 19 gólov, no to si už googlil každý z vás.
Finančný poradca Gajdoš dáva góly sám (za štyri kolá ich strelil desať), nemá problém spraviť šiestich protihráčov, ale bývalému boxerovi (to naozaj) Jančiarovi treba niekedy aj nahrať, preto sú Janíkovce radi za viacerých ťahúňov. V strede ďalší exligista Igor Ferenczy a tenkonohý miláčik tribúnky Miro Štefek, napravo Jančiarov exkolega z ringu Sandro Dirnfeld, ľavú stranu zdedili Filip a Martin Dedičovci, nová stopérska dvojica Michal Frťala – Slavomír Schwarcz, napravo hľadajte stálicu Michala Gúckeho a keďže dobrý brankár Juraj Šima je vojak, spoľahlivá dvojka v podobe Mira Hamara padne vhod. „Skvelá, veľmi dobrá partia, super kolektív. Klape to. Bavíme sa futbalom, jasné, že chceme hrať vysoko, ale cieľ sme si nestanovili. Páči sa mi mužstvo Kolíňan a rátať treba aj mladými Vlčanmi či Volkovcami, prekvapujú ma Dolné Obdokovce,“ nahlas rozmýšľa Galo.
Janíkovce v nedeľu letia do Žitavian. Iskra zakončila anglický týždeň uterákom 2:7 v Dolných Obdokovciach, takže na lídra tabuľky bude oddýchnutá a hladná, možno aj Gajdošovi zahrá na nervy, ten bol v Žitavanoch minule výlučený. „Ani jeden zápas v Žitavanoch pre nás zatiaľ nebol jednoduchý, je to dobrý súper, dobré mužstvo. Ale neberieme bod, ideme vyhrať,“ zakončil Róbert Galo.
Prví sú muži a tiež dorastenci – janíkovská forma je tak dobrá, že aj verný fanúšik Pavol Frťala si mädlí ruky. A to už je čo povedať.
PS: Hučí však stále rovnako.
Autor: Martin Kilian ml.
