Kaduc sa vracia! Do Hájskeho si želá Bakoša a Godála

28. septembra 2018

640 Prečítate za cca 3 minút(y)

Nedeľa 15.30 h nič dobrého pre Mojmírovce neveští – do zostavy Hájskeho sa vracia najlepší strelec Marek Kaduc, „Kepežď“ bude v 9. kole VII. ligy A poľovať po siedmej výhre.

VII. liga A za sebou vlečie zamotanú reťaz. Zdá sa, že Cabaj-Čápor nezniesol ťarchu favorita, z 24 bodov získal len 12 a leží na nečakanom 8. mieste, vlak mu uteká: vedúcu 19-bodovú trojicu Mojmírovce – Lukáčovce – Svätoplukovo delí len skóre. A na štvrtom mieste potichu šúpe zemiaky Hájske, jediný tím z Okresu Šaľa v rýdzo nitrianskej súťaži. „Mali sme priaznivý los, uhrali povinné body. Teraz máme dva zápasy doma po sebe, tešíme sa na Mojmírovce a Nové Sady, hoci nás kvária zranenia, chceme čosi uhrať, aby sme sa udržali v úzkej špici,“ premeriava si tabuľku Gabriel Vrba. Teší ho obrat čísel v obrane: v minulej sezóne 5-krát prehrali o 3 góly, teraz sa Hájčania pýšia najlepšou defenzívou v súťaži. „Áno, obrana nám ide solídne, až na prvý polčas v Svätoplukove, kde sa nám to po Kaducovom zranení rozsypalo,“ ukázal prstom na pána nenahraditeľného.

Marek Kaduc dal v 5 zápasoch 10 gólov a „Kepeždanov“ posadil do prvého miesta. Keď sa však v 15. minúte v Svätoplukove zranil, akoby stratili kľúč k víťazstvám – v „Šalgove“ napokon dostali 1:4 a zakopli aj dvakrát potom. „Keby hral, s Lukáčovcami a Horným Ohajom neprehráme,“ cíti kouč Vrba. „Sú to muky, pozerať sa len z lavičky,“ so zaťatými zubami riekol Kaduc. V stehne ho však už pichá o čosi menej, a tak sme ho pred šlágrom VII. ligy A proti Mojmírovciam lámali z každej strany, či v nedeľu naozaj oblečie svoju klasickú šestku.

Po troch týždňoch na maródke s vami tréner Gabriel Vrba ráta na nedeľný šláger proti Mojmírovciam. Je to pravda? – spýtali sme sa Mareka Kaduca, 26-ročného špílmachra ŠK Hájske
– Áno, chcel by som to skúsiť. Hádam sa bude dať.

Nechceli ste to risknúť už minule s Lukáčovcami? Vaši kamaráti bez vás prehrali 0:1, po 11 mesiacoch doma nedali ani gól…
– Videl som, že v ofenzíve to škrípe, aj ma to zo striedačky trhalo na ihrisko… Ale nechcel som nič uponáhľať.

Roky rokúce symbolizujete Hájske, ktoré dlho nebolo v tabuľke tak vysoko: štvrté, bod od prvých Mojmíroviec. Cítite šancu na úspech?
– Určite by bolo krásne dosiahnuť niečo veľké, ale pozerám sa na to triezvo. Ak si vezmeme, aká slabá je naša tréningová morálka, štvrté miesto je ešte nad očakávania. Na začiatku sme porazili papierovo ľahších súperov, preto sme tam, kde sme, my nič o postupe nevykrikujeme. Ale ak by sme poriadne trénovali, máme na prvú trojku. To som si istý.

Hájčania si nezdary na tráve vždy vykompenzujú na halovom Vianočnom turnaji. Vrba v dolnom rade prvý zľava, Kaduc v strede.

Kto si za 6 výhier v 8 zápasoch zaslúži pochvalu?
– Máme viac opôr. Napríklad vyrovnaných brankárov Michala Lencsésa a Kristiána Matušicu, v obrane sa darí Viktorovi Karásekovi, žiaľ, teraz je zranený. Občas nám chodí pomôcť Marián Popelka, vždy, keď príde, patrí k najlepším, aj teraz bol v zostave kola. Otcov bratranec Andrej Kadúc je zase kapitán, ako sa patrí, čoskoro bude mať 41 rokov a stále je platným hráčom. Vpredu je zas spoľah na strelca Mariána Jankulára. Mrzí nás jedine to, že náš motor mužstva Ivan Callo má problémy so srdcom. S ním by sme boli ešte silnejší.

K Hájskemu už akosi prischol tréner Gabriel Vrba. Aký je?
– Jemu sa u nás páči a my ho máme tiež veľmi radi. Je s ním sranda, nemáme spolu ani jeden problém, vie nás dobre koučovať. Do Hájskeho prišiel pred asi troma rokmi a spravil veľa skvelej roboty. Bez neho by sme dnes už asi ani neboli na futbalovej mape.

Tykáte si?
– Áno, jasné.

Počkať – ako to myslíte, že by Hájske bez Vrbu nebolo na futbalovej mape?
– Pomohol nám hlavne hráčsky, dokázal priniesť do mužstva veľa chalanov zo šalianskej strany, odkiaľ pochádza. Preto sme síce dnes v kabíne na pol domáci a na pol legionári, ale hlavné je, že vôbec fungujeme a tvoríme super partiu.

Prezraďte: kto u vás vlastne robí futbal?
– Róbert Bennár vykonáva ISSF manažéra zo zahraničia, teraz je v Luxembursku. Inak si veľa vecí riadime svojpomocne my, hráči – teda Marián Jankulár, Viktor Karásek, Andrej Kaduc. A ja.

Má niekto z hráčov za futbal aj peniaze?
– Nie! Nikto. Legionárom dávame na cestovné, to je maximum. V Hájskom nikdy nebol platený futbalista.

Čiže hráte za potlesk od fanúšikov. Nasýtite sa ho aj v nedeľu s Mojmírovcami?
– Uvidíme, čaká nás ťažký zápas. Čakáme okolo sto alebo stopäťdesiat divákov a silného súpera. Mojmírovce sú prvé, majú formu smerom dopredu i dozadu. Sledujem, že veľa gólov za ne dáva Ivan Križan, pamätám si, že majú rýchle kraje obrany. My tiež nemáme vzadu problém, verím, že konečne pretrhneme smolu v ofenzíve a vyhráme.

Po kliknutí na vašu futbalnetovú ikonku zahučí, že ste sa v roku 2009 mihli v Seredi. O veľkom futbale už nesnívate?
– To bol posledný ročník v doraste, šiel som vyskúšať, no do áčka som už ponuku neostal a tak som zakotvil doma, v Hájskom. Na to, aby som hral vyššie súťaže, som až príliš často zranený. No možno sa mi naskytne ešte nejaký prestup.

V Hájskom vám nik nepovie inak ako Šuker. Ako vznikla táto prezývka?
– Keď boli Chorváti v roku 1998 tretí na majstrovstvách sveta, Davor Šuker bol najlepší strelec a akurát sme tam boli na dovolenke. Kúpil som si jeho dres a odvtedy ma tak volá celá dedina.

Vie sa o vás, že srdce vám bije pre Spartak Trnava. Ktorých dvoch hráčov slovenského majstra by ste si želali do Hájskeho?
– Určite Mareka Bakoša, aj keď má 35 rokov, maká ako drak a ide po každej lopte. A ľúbi sa mi aj stopér Boris Godál.