Sponzorovi hoplá! Bojdovi tiekli slzy šťastia
Uf! To bol teda balvanisko, aký včera spadol malej dedinke zo srdca. Ružoví panteri kolo pred koncom stvrdili zlato a rozpútali búrlivé oslavy. Na šiestoligovú mapku sa vracia známa adresa – Čakajovce.
„Pome, pome! Ideme, ideme!“ v 90. min. za stavu 5:1 burcoval publikum Peter Bojda, manažér, sponzor, najmenší i najväčší človek v čakajovskom futbale. A tribúna ožila. Šalela. Vstala. A tlieskala. „Je po všetkom, víťazom VII. ligy A sa stáva OFK Čakajovce a po 21 rokoch postupuje do šiestej ligy,“ kričal do mikrofónu prezident Daniel Mako.
V Čakajovciach včera zmývali 21-ročný prach. Ba i slzičky sa rinuli. Pri pohľade na Makovu istotu, Vnučkove šprinty, Magovu rozvahu, Kocianove brejky, Ambrózove triky a srdiečko Gregušovcov ožívali spomienky skalných na historickú sezónu 1996/97, kedy partia okolo brankára Ivana Eliáša, špílmachra Róberta Greguša a naj strelca Jozefa Maka vydrela VI. ligu.
Hľadáte koreň úspechu? Nazrite na lavičku.
„Sponzorovi hoplá!“ vypýtali si vás do vzduchu sami fanúšikovia. A hráči vykonali. Pekný zážitok, že? – spýtali sme sa Petra Bojdu, manažéra a sponzora OFK Čakajovce
– Pekný! Aj slzy boli v očiach. Mali byť prečo. Zažil som v Čakajovciach veľmi zlé roky, kedy mi s futbalom nikto nepomohol, o to viac som sa teraz tešil, že sa ľudia tešia. Nerád vystupujem do popredia, sponzor je pre mňa skoro ako nadávka, ja som lokálpatriot. Spolu s tímom obetavých ľudí sme tu vybudovali podmienky, kde sa hráči cítia dobre. V šatniach nevisia žiadne pavučiny a ihrisko je vo výbornom stave.
Majstrovský vláčik, nekonečná ďakovačka, pokriky a víťazné kolečká. Milión úsmevov. Vaše tričko sa asi ešte suší.
– Áno, je na balkóne. (smiech) Ešteže mobil a peňaženka to prežili. Bol to krásny pocit, tešiť sa s chlapcami z titulu. Pri srdci ma zahrial i Vlado Pucher, človek, ktorého si vysoko vážim. V zápase proti Cabaju-Čáporu sme sa mu páčili, kvitoval naše akcie, pekné prostredie. Je uznávaný futbalový tréner. Jeho slovo niečo znamená.
Vaša vystresovaná duša musela pookriať, keď ste zarovno so 400 divákmi obdivovali učebnicové brejky a tlieskali piatim utešeným gólom. Nik nemohol pochybovať, že VII. liga A má správneho šampióna. Premietnite si ju v hlave ešte raz.
– Hrali sme konštante dobre. Jeseň nám pokazila prehra v Cabaji-Čápore, videli sme, že treba posilniť útok. To nám vyšlo až po treťom jarnom kole, do tímu sa vrátil Maťo Ambróz a hneď dal päť gólov Lukáčovciam. Práve on bol jazýčkom na váhach, vďaka nemu kolektív psychicky spevnel. Končilo u neho fluidum, ktoré začínalo vzadu u Peťa Maka a Braňa Stracinskeho.
Súťaž ste drvili systémom štart – cieľ, nonstop ste boli na čele. Každý však čakal, že zlatá definitíva padne skôr.
– Ak sa na to pozerám spätne, na jar sa nám nepodarili zápasy s Hájskym a v Jarku, tie dve remízy nám oddialili oslavy. Áno, definitíva mohla prísť skôr, ale potom by to nemalo náboj. Teraz to náboj malo! Majstrami sme sa stali doma, pred štyristo fanúšikmi. Nielen našimi. Hrialo ma pri srdci, keď som na tribúne videl ľudí z iných dedín.
Poďme k oporám. Spomedzi matadorov stopér Patrik Andrášik a záložníci Marek Maga a Peter Penzeš, zo strednej generácie brankár Peter Mako, obranca Vladimír Greguš a útočník Matej Ambróz, mladú krv pumpovali krídelníci Viktor Kocian a Jaroslav Greguš plus stopér Branislav Stracinski. Chutný koktejl. Kto vám ulahodil najviac?
– Všetci. Nerobím rozdiely. Nebolo to len o tých, ktorí ste vymenovali. Cením si aj poctivosť Stana Nemčeka, behavého Fadyho Gagiho na jeseň. Prínosom bol Martin Jurík, ktorý po rokoch bez futbalu bude opäť strelec.
Exkluzívnou kategóriu je Gregor Vnučko. Chalanisko z Jelšoviec bol ešte v bruchu, keď ste oslavovali v roku 1997 postup do šiestej ligy. Teraz sa v 20 rokoch najviac z celej kabíny pričinil o návrat do „okresu“. Čo vlastne ešte robí v Čakajovciach?
– Pre Gregora je prvoradá škola, vzdelanie. Futbal ho neuživí. Keď stíha, zakope si, ide na tréning. Je výborný futbalista, výborný človek. V nedeľu ho boli na zápase pozrieť rodičia a museli byť hrdí.
Ako bol Vnučkov „podpis“ pred dvoma rokmi husársky manažérsky kúsok, tak aj zimný zisk Rastislava Hrneka. Príkladne zapadol do majstrovskej skladačky, všakže?
– Určite. Priniesol do zálohy dynamiku, aká v nej predtým chýbala.
V 21 zápasoch ste zapísali 17 výhier, dali 74 gólov, dostali 12. Najviac, najviac, najmenej. Už len aby ste si rekordnú štatistiku nezakafrali v poslednom kole v Mojmírovciach.
– Chlapci budú hlavami asi niekde inde, ale nebojím sa toho. Ideme si užiť futbal, so siedmou ligou sa rozlúčime bez hanby, nebudeme ako Trnava. Nemáme byť prečo. S Mojmírovčanmi sme už dohodnutí, že si po zápase spolu sadneme, podebatujeme a v kľude zakončíme sezónu. Inak, k tým štatistikám – ani jeden zápas sme nevyhrali dvojciferne. Možno aj preto, že chlapcov učím, aby mali rešpekt k súperovi, aby si z neho nikdy nerobili srandu.
Myšlienky sa vám už určite spínajú k Turnaju majstrov. V nedeľu 24. júna na vašom nádhernom ihrisku vyzvete elitu oblasti, prísť by mali Vlčany, Čechynce, Obyce a Betonáris. Čo trúfate silnej štvorke vyparatiť?
– Nad tým som ešte vôbec nerozmýšľal. Chceme sa ukázať, predviesť divákom dobrý futbal, dúfam, že ich tam bude aspoň šesťsto. O formáte akcie ešte budeme rokovať.
K titulu vás dobačoval Patrik Andrášik, známy „okresobežník“. Bude u vás ako hrajúci tréner aj pokračovať? Či zaduje iný vietor?
– Paťo prišiel pred dvoma rokmi preto, aby nás niekam futbalovo posunul. Cieľ splnil, výsledky vravia za všetko. Sme s ním spokojní, budeme radi, keď ostane.
Skôr sa asi bojíte, či sa vám nerozpadne majstrovský káder. Chlapčiská ako Kocian či Vnučko si určite môžu z ponúk vyberať.
– Myslím si, že o našich chlapcov bude záujem. Niektorí určite dostanú ponuky. V klube sa im budeme snažiť vytvoriť vyhovujúce podmienky, aby ostali s nami. Zatiaľ absolútne neviem o nikom, kto by chcel odísť.
V už tak vyváženom tíme sa určite budete musieť povŕtať. Šikla by sa vám posila do každej formácie, teda okrem brány.
– Riešime aj brankára, Peťo Mako bude rád, keď bude mať spoľahlivú dvojku. Vieme, že do šiestej ligy sa musíme posilniť, hľadáme vhodné typy. Zásadne zoberieme len toho, kto bude chcieť hrať za Čakajovce, iní nás nezaujímajú.
Šiestu ligu vlastne ešte nemáte vo vačku – pravidlá od vás žiadajú aspoň jedno mládežnícke mužstvo. Spravíte ho?
– Určite! Sľubujem, že postavíme mužstvo U11. Som v kontakte s okolitými Dražovcami, Podhoranmi, Dolnými a Hornými Lefantovcami či Jelšovcami. Ak chceme futbal na dedinkách zachrániť, musíme si pomáhať.
Mimochodom, spomenuli ste si v ohlase všetkých fanfár, tľapkaní po pleci a majstrovskými popevkami na jar 2013? Vtedy ste do klubu vstupovali. Čakajovce sa plahočili na dne tabuľky, len tak – tak unikli zostupu. Za 5 rokov ste rodnú dedinku dotiahli k zlatu.
– Keď som prišiel do klubu, nebolo tu všetko okej. Chcel som hlavne, aby sme hrali zdravý a dobrý futbal, nič megalomanské som nevyhlasoval. Dnes sa tešíme, postúpili sme, je to odmena pre všetkých, ktorí nám pomáhajú. Osobitná vďaka patrí celému výboru a starostovi Milanovi Gregušovi.
Dokedy plánujete byť ťahačom futbalu? O čom ešte snívate?
„Ťažko povedať. Nerád utekám z boja. Pokiaľ mi bude slúžiť zdravie a vyhovovať budú i okolnosti, rád pomôžem. Martin Luther mal sen, aj ja mám sen. Chcem, aby futbal v Čakajovciach ľudí bavil. Vyzdvihnem jednu myšlienku – hrali sme v jednej nemenovanej dedinke, domáci skalní sa mi prihovorili a pochválili našich chlapcov, že tu konečne vidia futbal a nie kopanú. To je pre nás všetkých najväčšia odmena.
AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: Veronika Gregušová; Martin Kilian ml.
