Zlatňanského deti žerú, chodia za ním aj polhodinu peši

Obľúbený „Orol“ je pri mládeži v Topoľčiankach už 15 rokov.

Počas svojej futbalovej kariéry si zahral aj za dorast Dukly Banská Bystrica či piatoligový nemecký Brandenburg, úspechy zbieral aj na trénerskej scéne. Porozprávali sme so 45-ročným Mariánom Zlatňanským, legendou futbalu v Topoľčiankach.

Vaši starší žiaci nemajú za sebou žiadnu impozantnú jeseň, vyhrali počas nej len s Veľkým Cetínom, to však nie hocijako, ale rovno 9:0. Dúfali ste však asi vo viac, než v šesť bodov v deviatich zápasoch, nie?
„Nie, nečakal som viac, nie je to o tom, že by ma chlapci sklamali. V každé medzisúťažné obdobie z mužstva odíde pár hráčov do vyšších súťaží, za posledné dva roky sme takto prišli o piatich hráčov. Jeseň bola teda hlavne o budovaní mužstva, o tom, aby sa chlapci zlepšovali. Nikdy som nehľadel na výsledok, ten pre mňa nie je dôležitý.

Topoľčianky sú veľká dedina, má 2 700 obyvateľov. Tvoria väčšinu mužstva domáci chalani či deti z okolitých dedín, kde nie sú žiacke tímy?
„Doplácame na to, že v Topoľčiankach nie je prípravka, najmenší chlapci tak hrávajú za FC ViOn. Väčšina mojich zverencov je z okolitých dedín, teda zo Skýcova, Jedľových Kostolian, Hostia, Hosťoviec a samozrejme zo Zlatých Moraviec. Dokážu sa aj obetovať, veď chlapcom z Jedľových Kostolian vôbec nejdú ideálne autobusové spoje, musia vystúpiť v Machulinciach a odtiaľ ísť polhodinu peši do Topoľčianok.“

Vráťme sa ešte k turnaju starších žiakov organizovanom FC Cabaj-Čápor, ktorý sa uskutočnil pred jedenástimi dňami v hale SPU. Nepatrili ste medzi favoritov, čakal sa skôr triumf hostiteľa alebo jesenných majstrov B-skupiny IV. ligy z Výčap-Opatoviec, obrovským futbalovým chcením a bojovným futbalom ste však k zlatej trofeji dokráčali práve vy.
„V prvom rade musím pochváliť Romana Hromádka za zorganizovanie skvelého turnaja, naozaj klobúk dole pred ním. Chlapci vedeli, že nie sme favoritom, na jeseň sme spomedzi všetkých účastníkov boli na tom dokonca najhoršie. Moji zverenci však potvrdili, že tvoria skvelý a súdržný kolektív, dodržovali taktické pokyny. Na začiatok turnaja sme síce prehrali s Cabajom-Čáporom, no následne sme spojili všetky sily, v každom zápase išli cieľavedome za víťazstvom, dobre sme vyladili herný štýl – v bráne sa striedali dvaja rovnocenní brankári Peter Šútor a Filip Šabo, líder a kapitán tímu Viktor Kapitančík skvele prečísloval súpera, dobre zapasovali aj dvojičky v útoku, jedenásťroční Omar Gajdoš a Kryštof Orban. Na konci turnaja nám prialo šťastie, potrebovali sme, aby Veľké Zálužie zabodovalo s Cabajom-Čáporom, napokon sa zrodila remíza, ktorá nás posunula na prvé miesto. Možno aj preto, že sme na tribúne oduševnene fandili Veľkému Zálužiu.“

Zažiarili ste aj na vyhodnotení, cenu pre najlepšieho hráča turnaja si odniesol Viktor Kapitančík, do All-Stars tímu sa vošiel štvorgólový len jedenásťročný talent Omar Gajdoš a za najlepšieho hráča vášho mužstva bol vyhlásený Miroslav Valkovič. Mali chlapci radosť?
„Chlapci mali neskutočnú radosť, sršalo z nich úprimné šťastie. Je príjemné, keď za vami príde hráč a zozadu vás objíme.“

Organizátori nezabudli ani na vašu dlhoročnú mravenčiu robotu, ktorá kulminovala aj v nitrianskej hale SPU. Čo pre vás znamená cena pre najlepšieho trénera turnaja?
„Keď vyhlásili moje meno, tak som bol šokovaný, nečakal som to. Je to pre mňa zadosťučinenie za to, ako pracujem s chlapcami, komunikujem s rodičmi, chodím do škôl… Pravda, za tie roky som si zvykol, že nechodím za rodičmi, ale už oni za mnou.“

Zo žiakov vám po sezóne vychádzajú len Peter Šútor, Miroslav Valkovič a Lukáš Šutka. Od leta v Topoľčiankach nemáte dorast, obnovíte ho?
„Dorast chceme obnoviť, budeme sa snažiť ho vyskladať z našich hráčov, ktorí sú na hosťovaní v okolitých dedinách. Viacerí už sľúbili, že po sezóne prídu.“

Mládež v Topoľčiankach trénujete už 15 rokov, vychovali ste väčšinu dnešného kádra siedmoligového áčka. Je futbal vašou životnou láskou?
„Áno, futbal je jednoznačne mojou veľkou životnou láskou. Futbal som vždy miloval a aj milujem. Najlepší hráč, ktorého som trénoval, je Ivan Bielik. Dnes hrá za Nevidzany, no na konte má aj ligový štart za FC ViOn!“

Topoľčianky sú „La Masiou“ oblasti, z kvalitnej futbalovej liahne vyšiel aj Futbalista roka 1990 Československa Ján Kocian, dnes známy a úspešný tréner.
„Áno, aj Ján Kocian hrával kedysi za Topoľčianky, mal vskutku dar od boha. Môj otec si naňho pamätá ako na veľmi dobrého technika. Ako som už vravel, za posledné dva roky mi odišlo päť hráčov do vyššej súťaže a to mal ešte AS Trenčín záujem o Alexa Žemberiho. Som zásadou tej myšlienky, že mladého hráča netreba držať v klube nasilu, správnejšie je pustiť ho do tímu, kde z neho môže byť ešte lepší futbalista.“

A kto bol najlepší hráč, s ktorým ste hrali?
„Marek Penksa. Hral som s ním za dorast Banskej Bystrice, spomínam si, že neskôr dal v drese Dynama Drážďany jasle Lotharovi Matthäusovi.“

Na titulnej snímke starší žiaci Topoľčianok na halovom turnaji v hale SPU (18. 11.), úplne vľavo ich tréner Marián Zlatňanský.