RESUMÉ JESENE│VI. liga

Vraj najlepšia šiesta liga na Slovensku písala na jeseň zaujímavú story. Ani jedna nedeľa nebola nudná, najviac bavili Bodok, Vlčany a Rumanová, vzadu sa krčí Golianovo.

Zlatý Klasov postup odmietol, a tak do päťky zdúchla Ivanka a šancu na vysnené derby proti Topoľčancom vzali aj Výčapy-Opatovce. V Kráľovej nad Váhom futbal skapal, do sedmičky vypadli ubolené Selice a z vlastnej vôle aj Jelenec. V šiestej lige sa v lete otvorilo päť miest pre nováčikov.

A prvej štvorke sú traja! Dolné Obdokovce prvé, Vlčany druhé, Volkovce štvrté. Do oblastnej smotánky zapadli aj Rišňovce, zubami-nechtami i Veľký Cetín. VI. ligu okysličil tlak zospodu, až sa niektorým stáliciam ťažšie dýcha – trasú sa Kolíňany, všetko nie je jedno ani Lehote. No ak sa má niekto báť, tak Močenok a Golianovo. Lebo tradične ani srnky netušia, koľko tímov vypadne…

Symbolmi jesene bola bodocká taktickosť, vlčiansky drajv, koncerty v Rumanovej ale aj obrana takého Horného Ohaja. Vynikali brankári top dvojky Pintér a Rusznák, nedal sa čítať janíkovský Gajdoš, stále nabité mal snajper zo Žitavian Drienovský.

Tak to poďme pitvať po jednom.

BFC DOLNÉ OBDOKOVCE (1.)
From zero to hero. Dolné Obdokovce sa prepchali do šestky z druhého miesta v sedmičke. Keď to obletelo oblasť, podceňovali ich aj na Prednej Hore. Lenže kde je Ján Mészáros, tam sú úspechy. Skúsený tréner nahradil abdikujúceho Attilu Oravca, dostal voľnú ruku pri tvorbe mančaftu a zložil jesenných šampiónov. Osem výhier na úvod zahmlil priemerný október, no partia Petra Pintéra, Miroslava Černého, Pavla Búša a Michala Štefeka podčiarkla poltitul kľúčovými skalpami Janíkoviec (5:2) a Lehoty (2:1). K ťažkej zime velí ťažká jar, Bodok ide hneď v marci do Vlčian.
● Peter Gálik, predseda: „Do sezóny sme šli s malou dušičkou. Jeseň ukázala, že v lete sme vyskladali dobré mužstvo, zlanárili tie správne posily a trénera. Každý zápas bol iný, každý bol ťažký, ten najťažší asi doma proti Vlčanom, to bolo najlepšie mužstvo, ktoré u nás na jeseň hralo. Vonku sme to nemali ľahké vo Volkovciach a v Rumanovej. Prvé miesto po jeseni je historický úspech klubu, v dobrej robote chceme pokračovať, ideme na sústredenie do Bojníc, hľadáme do posily do stredu zálohy a do obrany. A stále vieme, že niektorí naši mladíci dokážu ešte viac.“

FK VLČANY (2.)
Ako fénix. Po ročnom futbalovom pôste, keď nebolo áčko trojtisícovej dediny ani v ôsmej lige, sa vrátili na javisko. Vlčany vstali z popola, krídla natiahli s novým trénerom Pavlom Bartošom, káder postavili na mladých ucháňoch. Pred najlepšou obranou stál Tomáš Drgoňa, dopĺňali ho Denis Tóth a Csaba Takács, ani minútu nechýbal ľavý bek Benjamín Zavarcsík a gól na zápas mal uzdravený kanón Štefan Molnár. Daň za nezohratosť Vlčany splatili za prvé tri kolá, potom už nemali chybu, narátali sedem núl a dokopy 36 gólov. Podľa mnohých sú modro-bieli hlavným favoritom na postup.
● Štefan Molnár, predseda: „Sme maximálne spokojní, aké mužstvo sme zložili. Chlapcom som veril aj po prvých dvoch kolách, ktoré sme prehrali. Potom sme sa rozbehli, hrali sme celkom solídny futbal, ten najlepší proti Žitavanom, Golianovu a Kolíňanom. Za druhé miesto sme radi, na jar chceme v dobrej forme pokračovať, radi by sme postúpili do piatej ligy, ale ak to nevyjde, nič sa nestane. V zime budeme trénovať trikrát týždenne, máme na pláne šesť prípravných zápasov na umelej tráve. Naše veľmi mladé mužstvo sa asi nebude priveľmi meniť, no máme záujem o Tomáša Dvorského z Paty. Nás najviac teší, že náš futbal má rada celá dedina.“

ŠK RUMANOVÁ (3.)
Na jeseň ste museli odvahu zbierať do tašiek, aby ste prišli do Rumanovej. Hotová pevnosť. Z bielo-modrej bolela ligu hlava, „konopáskovci“ doma nestratili ani bod, zo siedmich víťazstiev sa najviac vynímajú trojky Bodoku a Vlčanom. A pozor, vyhrávajú už aj vonku, v tabuľke pravdy sa im leskne najlepších +9. Línia Martin Andacký – Richard Konopásek – Ján Moravčík – Peter Daniš je silným stredom. Po šiestich prípravákoch môže byť jarná edícia Rumanovej ešte lepšia než jesenná.
● Jaroslav Šedovič, predseda: „Sme vysoko spokojní, zatiaľ je to najúspešnejšia sezóna za posledných osem rokov. Vynikajúco sme zvládli domáce zápasy a keď sa podarilo doniesť body napríklad z Janíkoviec či Kolíňan, boli sme za to veľmi radi. Je jasné, že v tíme sú osobnosti, ale my tvoríme jeden celok, sme výborný kolektív. Plánujeme kvalitnú prípravu aj so sústredením v Slovenskom raji, potrebujeme sa posilniť o jedného útočníka, nahradiť aj končiacich Omelinu a Kemlageho. A na jar určite chceme vyhrať súťaž, chceme byť najlepší v oblasti.“

VION C/VOLKOVCE (4.)
Zlatomoravská konštanta dobrého futbalu. Volkovce sú obrazom starostu, predsedu a trénera Ondreja Kozolku, ešte nebolo tímu, ktorý by sa proti nim nespotil. Po štrnástich rokoch v štvrtej lige vlani vyhrali siedmu a našliapaný káder im velí hrať o špicu aj v šiestej. V „okrese“ sa pohodlne usadili, kvitli predovšetkým doma, rozbili Rumanovú (4:0) i Rišňovce (4:1). Rešpekt sálal z obrancov Tomáša a Petra Kozolkovcov, v strede vyčnieval Klement Tesársky a na krídlach Michal a Jozef Chovancovci, v útoku pálil náladový Michal Kováč. Volkovce ani nemusia tlačiť na posily, aj súčasná šatňa vie vykopať postup.
● Ondrej Kozolka, starosta, predseda a tréner: „Na začiatok by som vyzdvihol kvalitu súťaže elity oblasti. Je to podľa mňa najlepšia šiesta liga na Slovensku. Som rád, že sme k jej kvalite prispeli účinkovaním aj my. Na jeseň ma potešili všetky naše domáce vystúpenia, kde sme nestratili ani bod, na ihriskách súperov to bolo horšie. Výkonom sme sklamali v Janíkovciach, nevydarené duely sme odohrali aj v Klasove či Kolíňanoch. Avšak najobetavejší výkon jesene hráči predviedli v poslednom zápase na Hornom Ohaji pri víťazstve 3:1. S naším vystúpením som teda celkovo spokojný. Moje poďakovanie patrí hráčom a všetkým ľuďom, ktorí okolo futbalu vo Volkovciach pôsobia.“

FK JANÍKOVCE (5.)
Faktor Vratislav Gajdoš. Janíkovce si navykli na svojho lídra. Dobré sú aj bez neho, ale výborne s ním. Niekedy hral v zálohe za Nitru, nečudo, že súperov často vidí ako jedenásť kužeľov. „V pohode by zvládol aj ligu,“ povedal o ňom po štvrtom kole tréner Róbert Galo. Vtedy boli letci prví, z čela ich o týždeň zosadili Žitavany. V hre o jesenné vavríny boli až do funusu, ale v kľúčovom zápase na Bodoku sklamali. No skalných rozospievali na Vianočnom turnaji, prehrali len finále s Čeľadicami, hru kropili góly Filipa Dediča. Janíkovce ešte posledné slovo nepovedali.
● Štefan Štefek, predseda: „Priznám sa, v lete sme si nekládli nejaké veľké ciele, no čas ukázal, že sme vyskladali dobré mužstvo. Umiestnenie po jeseni nás teší, po štvrtom kole sme boli dokonca prví, čomu sa tešila celá mestská časť, ľudia tlieskali. No keď si v hlave premietnem niektoré zápasy, tak ma to zabolí, je alarmujúce, keď prehráme na Chrenovej, ktorá netrénuje, a doma o tri góly s Rumanovou. Ale je to šport, nie vždy musíme mať deň. Za jeseň chválim brankára Juraja Šimu a útočníkov Vratislava Gajdoša a Juraja Jančiara. Potešil nás aj dobrý výsledok na Vianočnom turnaji. Sme konsolidovaní, no prospelo by, keby sa Maťo Prešinský trvalo vrátil na Slovensko a naskakoval by pravidelne. Sezónu chceme končiť na medailových priečkach.“

ISKRA ŽITAVANY (6.)
Takto pred rokom sa modlili k záchrane, teraz snívajú o postupe. Za žitavianskou metamorfózou stojí Peter Chren, predseda ako z učebnice. V lete zlákal radu posíl, zapadli najmä poctivci z Hostia – Lukáš a Patrik Borčinovci a Marián Kováč. Samostatnou kapitolou je Daniel Drienovský, Futbalista roka 2017 dal na jeseň 18 gólov. Len obrana je občas z hliny, a to mladučký brankár Juraj Švec nechytá zle, no na 34 inkasovaniach sa podpísalo zranenie stopéra Adriána Pánika a kefa 2:7 na Bodoku, tri dni po hodoch proti FC Nitra. Beztak je Iskra na dostrel čela, keby jej inak vyšla smolná jesenná ouvertúra vo Veľkom Cetíne, je druhá.
● Peter Chren, predseda: „Za cieľ sme si určili hrať o postup, až na vonkajšie zápasy sa nám v jeho plnení darilo. Od špici nás delí v podstate len jedno víťazstvo vonku. Všetky naše domáce zápasy boli vzhľadom na to, že hráme amatérsky futbal, fantastické, hlavne s Volkovcami a Rumanovou. Musíme však zlepšiť duely vonku, sklamali sme v nich hlavne výsledkovo, lebo nikde sme neboli horší. O špicu hráme prvýkrát za posledných desať rokov, naďalej platí, že chceme vyhrať ligu aj pohár. Pridám jednu zaujímavosť, kabína si volila najlepšieho hráča za jeseň, s veľkým náskokom vyhral stopér Jožko Debnár.“

DRUŽSTEVNÍK RIŠŇOVCE (7.)
Nováčik sa uchytil! Oskalpoval Klasov (3:2), natrel to Lehote (7:5), dvojitú váhu malo derby s Rumanovou (4:0). Tomášovi Ondrejkovi to pálilo, Sebastiánovi Grznárovi behalo, Michalovi Cicákovi chytalo, ale prišiel november. A Rišňovce začali vyzerať unavene. Hre sa veľa vyčítať nedalo, no v šanciach stresovali. Kľudne mohli olúpiť Janíkovce (1:1), vrcholom smoly bol duel na Chrenovej (1:2) a najväčším šokom prehra s Horným Ohajom (0:2). Rišňovčania majú najväčší poklad v trénerskom maximalistovi Rastislavovi Ölveckom, tri tréningy týždenne z nich môžu pokojne spraviť piatoligových futbalistov. Keď aj do leta…
● Peter Macháč, hrajúci predseda: „V sumáre sme spokojní tak na polovicu. Mali sme veľmi dobrý začiatok, ale ku koncu nás trápili zranenia a zbytočné straty bodov. Ako nováčik však stále zbierame skúsenosti a poctivo pracujeme ďalej. Súri nás potreba rozšíriť káder, už na jeseň nás nebolo ideálne veľa, navyše už teraz vieme o troch odchodoch – Peter Opold ide do Alekšiniec, Sebastián Grznár do Hlohovca a Adrián Králič na študijný pobyt do zahraničia. Zháňame posily.“

SLOVAN CHRENOVÁ (8.)
Šiestu ligu bez tréningov neuhráš, radi karhajú odborníci. Chrenová ju na jeseň uhrala. Síce ďaleko pod čiarou svojho potenciálu, ale nikomu nebola príjemná. I keď sa ex-Nitranmi prevŕtaná partia nevedela poriadne zísť v týždni, cez víkend to dajako polepila a zo zotrvačnosti poštípala kdekoho. Doma napríklad Rumanovú (4:1), Janíkovce (1:0) i Rišňovce (2:1) a čestne sa držala aj vonku, preto je na jeseň plusová. Trénerovi Jaroslavovi Kostolánimu však netrénujúca kabína nevoňala, a tak s tým praštil. Náhradou bude hrajúca dvojka Vladimír Tatar – Patrik Sailer. Chrenová musí do jari hlavne zhustiť káder.
● Marek Fuska, vedúci mužstva: „Mali sme zranených kľúčových hráčov Patrika Jiránka a Filipa Moravčíka, viackrát sme boli na zápase len jedenásti, vzhľadom na to sme s jeseňou spokojní. V tabuľke máme plusové body i pozitívne skóre, avšak vieme, že s takýmto kádrom sa dalo dokázať aj oveľa viac. Z konca trénera Kostolániho sme boli trocha zaskočení, ale život ide ďalej. Hľadáme posily, prijali by sme dvoch hráčov. Budeme spokojní so stredom tabuľky, na postup momentálne nepomýšľame.“

DRUŽSTEVNÍK HORNÝ OHAJ (9.)
Po opojnej nováčikovskej sezóne, keď diví raci pálili jeden rybník za druhým a z tretieho miesta dokonca odmietli postup do piatej ligy, doľahla na mestskú časť Vrábeľ kríza. Kým za jeseň 2016 dali 34 gólov, teraz len 22… Asi si na Richarda Fordinála a Petra Bujalka už obrany dávajú viac bacha. Horný Ohaj v štyroch zápasoch gólovo mlčal, a to je kameň úrazu, lebo zadným radom rozkazovali kapitán Juraj Barát a brankár Vladimír Vojtek na výbornú, veľdielom bolo víťazstvo v Rišňovciach (2:0). Azda je však šiestoligový krk – Horný Ohaj nie je mančaft, ktorý by mal vypadnúť.
● Silvester Jókay, predseda: „Nehrali sme v tej forme, čo v minulej sezóne. Nevychádzali nám domáce zápasy, hlavne ten s Dolnými Obdokovcami, v tom sa musíme na jar zlepšiť, lebo tešiť fanúšikov je našim veľkým cieľom. Radi však budeme spomínať na náš dobrý výkon vo Vlčanoch, kde sme remizovali 0:0. Riešime káder pre jar, najväčšou prioritou je posilniť útočné pásmo, už prebiehajú nejaké rokovania. Dúfame, že na jar získame viac bodov, chceme sa pohybovať okolo piateho miesta.“

FC KLASOV (10.)
Z klasovskej jesene spravme 15 strán, 6 z azyle na Hornom Ohaji, 10 na svojom novučičkom štadióne. V lete sa s ťažkým srdcom odklikávali odchody Matúša Pevalu a Martina Bociana, zlatý káder bol tým pádom na prach. Všetko umocnilo zranenie kanoniera Tomáša Baka, nečudo, že bol Klasov do šiesteho kola pri dne. Ale s novým štadiónom dostal nový rozmer. V zrekonštruovanom domove zmlsol Žitavany (3:1), Chrenovú (5:4) či Volkovce (3:0) a už sa naň dalo pozerať. Červeno-modrých vypadnutie mátať nemusí.
● Ján Balázs, starosta a predseda: „Futbal robím cez dvadsať rokov a toto bol určite ten najnamáhavejší z nich. Domáce zápasy sme nehrali na vlastnom ihrisku, rekonštruovali štadión, stálo nás to veľa roboty. Z kádru odišli viacerí hráči, dopĺňali sme ho aj za pochodu. Spočiatku sa nám nedarilo, ale s otvorením nového štadióna už áno, s druhou časťou jesene sme teda maximálne spokojní, máme dvadsať bodov. Začíname prípravu, na lavičku sa vrátil František Bielik, budeme radi, keď bude doterajší tréner Miroslav Bradáč pokračovať ako hráč. Káder by mal ostať pokope, zatiaľ prišiel len Matúš Klas z Nevidzian.“

FK VEĽKÝ CETÍN (11.)
Hertha síce opanovala siedmu ligu, no last minute odchody Michala Frťalu a Romana Chrenka namiešali predtuchu ťažkej jesene v šiestej. A pomaly vo dverách sa to stalo. V Kolíňanoch prehrala 3:15! Hanba na tri zimy. Zeleno-bielych knokautoval debakel k zemi, nahor sa dvíhali pomaly, ale predsa, v októbri už vyhrali v Dolných Obdokovciach (3:1) a vygumovali Janíkovce (4:0). Záver bol už k relatívnej spokojnosti, ale kolíňanský biľak je stále v pamäti, zaväzuje nič nepodceniť.
● Róbert Danóci, predseda: „Jedenásta miesto je realita, odzrkadľuje, na čo máme, no úplne ideálna by bola ôsma priečka. Jeseň nebola ľahká, šesť zápasov sme mali vonku a deväť doma, na jar sa to obráti, a tak dúfame, že sa v tabuľke posunieme aspoň o dve priečky nahor, no žiadne veľké predsavzatia si nedávame. Za polsezónu chválim Števa Borotu, Peťa Paščáka, Gabriela Szökeho, Nikosa Charizopulosa a Františka Szusztora. Už skúšame nejaké posily.“

OŠK LEHOTA (12.)
Pozor! Nebude to také ľahké, drahá, spieva Richard Müller. V Lehote si to mohli pustiť na tradičnom športovom plese, lebo futbalisti nemajú po plejáde pohodových sezón nič isté. Skúsenému kádru začína presakovať do topánok, na jeseň dostával priveľa gólov (43) do rámčeka si nedá tri prehry doma po sebe (Rišňovce, Chrenová, Janíkovce). Stále je tu však mrštný Dominik Drotár, gólový Lukáš Mesároš, rada domácich srdciarov a šuškandy o jednej veľkej posile. Ak Lehota zoberie jar vážne, bez problémov ju dohrá v strednom pokoji.
● Karol Lichtner, predseda: „Dvanáste miesto nie je posledné, za to sme radi. Ale ak sa na to pozriem z pohľadu histórie a posledných sezón, tak patríme o dosť vyššie. Na jeseň nás mrzí hlavne domáca prehra 1:6 s Chrenovou, zato ako rakety sme išli v Dolných Obdokovciach, aj napriek porážke 1:2 sme sa nemali za čo hanbiť. Do jari určite zháňame posily, brankára, záložníka a útočníka, prestupy riešia Marcel Kovalčík a môj brat Michal Lichtner. Cieľom je skončiť v prvej trojke.“

SLOVAN KOLÍŇANY (13.)
„Turanovci“ sa v druhom kole dosýta vyšantili na Veľkom Cetíne, naložili mu 15:3, éterom lietali slová o postupe… Lenže krivka začala klesať. Kolíňany už také galapredstavenie nezopakovali ani z polovice. Káder bol chorý na počty, s prakticky žiadnou konkurenciou. Výhry nad Rišňovcami (3:1) či Volkovcami (2:1) sa síce cenia, ale Kolon dokopy doma prehral až 5 z 9 zápasov, vonku bodoval len raz… Malátna jeseň prikovala zeleno-bielych takmer na chlp tam, kde boli pred rokom.
● Norbert Varga, hrajúci predseda: „Jeseň hodnotím veľmi negatívne, z toho, čo máme, sa dalo vyťažiť troška viac, veď po minulej výbornej jari ostalo takmer celé mužstvo pokope. Proti Veľkému Cetínu sme ukázali, že futbal hrať vieme, lenže prišli zranenia, nevydarené zápasy, velikánska kríza a na Chrenovú sme v poslednom kole išli v polepenom zložení. Robíme veľké opatrenia, máme rozrobené práce na posilách do každej formácie, najviac nás páli brankársky post, keďže René Scheer zo zdravotných dôvodov ukončil kariéru. Chceme sa udržať v šiestej lige, ale keď to nevyjde, nič nasilu robiť nebudeme.“

OFK LUŽIANKY (14.)
V minulej sezóne boli „fazule“ bez chuti, otrávená sezóna sa nemala zopakovať, a tak prišli posily ako Matúš Krajmer či Denis Moravčík. Do stroja sadli, ale až v septembri, po piatich prehrách v rade sa chytili s Klasovom (3:1) a do konca jesene nestačili len na Žitavany (2:5) a Močenok (1:2), hrdí môžu byť na žatvy z Kolíňan (3:2) či s Rumanovou (1:0). V hre bolo čomu tlieskať, lenže víťazstvá sa moc nelepili, Lužianky majú päť remíz, najviac z ligy. Signály k záchrane vysiela rozumný tréner a výborný brankár Dalibor Repa, už len preto rátame s Lužiankami do stredu tabuľky.
● Stanislav Šantavý, predseda: „Samozrejme, sme nespokojní, lebo máme na viac. Zopár zápasov sme prehrali zbytočne. Pochvalu si zaslúžia brankári Dalibor Repa a Tomáš Barta, z obrany Matúš Krajmer, v zálohe sme sa spoliehali na Peťa Pagačoviča, pokiaľ bol zdravotne v poriadku. Za tým, čo potrebujeme, zaostal útok, nedali sme veľa gólov. V prestávke zatiaľ nemáme nič nové, jedine sa po zranení pokúšajú naspäť zapojiť Igor Lieskovský a Miro Ondruška. Dúfame, že sa v áčku budú naďalej dobre ukazovať naši dorastenci. Jarným cieľom je záchrana v lige, no najmä chceme, aby naše zápasy dobre vyzerali.“

FK MOČENOK (15.)
Skraja síce porazili Golianovo (4:2), ale deväť kôl sa topili. Až keď si po prehre v Rišňovciach (0:1) vyliali srdce v rozhovore na obfz.sk, body začali baliť po troch, padli Lužianky (2:1) i Klasov (3:2). Nadplán boli remízy s Bodokom (2:2) a Vlčanmi (1:1). Močenčania tak aspoň ku koncu jesene odskočili od posledného Golianova, ale v 4-tisícovej dedine je primálo dôvodov na oslavu. Pozvoľný pád zo štvrtej ligy pokračuje, reálne hrozí, že v lete Močenok prekĺzne až do sedmičky. S týmto kádrom je desiate miesto utópia.
● Miloš Bleho, predseda: „Vyšiel nám zápas v Lužiankach, vybuchli sme hlavne doma s Rumanovou. S jeseňou vládne nespokojnosť, pätnáste miesto je výsmech. Neexistuje, aby v Močenku bola siedma liga, a tak pracujeme na záchrane, podporuje nás aj obec. Bežia rokovania s piatimi posilami, zaujímavý je najmä šikovný útočník z vyššej súťaže, už dohodnutí sme s brankárom Michalom Práznovským z Paty. Tréner Martin Žiška nás zachránil v lige už v minulej sezóne, výbor zasadol a rozhodol, že do krízovej situácie je opäť tým správnym človekom.“

OFK GOLIANOVO (16.)
Temnota. Preblikov žalostne málo. Štvrté miesto a galakoncerty Mateja Bakitu spred troch rokoch sú v ruinách času, dnes hrajú mladí odchovanci, veľa z nich ešte potrebuje futbalové infúzie, ešteže stále ordinuje Ľudovít Černý, aj v 42-ke primár mužstva. Golianovo kráčalo od prehry k prehre, hlavne tá s Kolíňanmi ranila verných (0:5), červenkastí vyhrali vlastne len v prvom kole s Veľkým Cetínom (3:2). Najhoršie skóre (15:47), najmenej bodov (6), Achillove päty po celom tele – nový tréner Peter Gunda stojí pred ťažkou fuškou.
● Ľudovít Čelinák, tajomník: „S jeseňou sme maximálne nespokojní, predstavovali sme si hrať v strede tabuľky a sme poslední. Doplácali sme na neskúsenosti, absenciu strelca, rozdielového hráča, nemali sme niekoho, kto by zdvihol vlajku a vedel rozhodnúť. Po zápase s Kolíňanmi u nás skončil tréner Juraj Dovičovič, treba povedať, že sme sa rozišli korektne. V zime nás čaká veľa tvrdej práce, riešime posily, zatiaľ nemáme nikoho na sto percent vybaveného. Svoje predstavy o kádri má aj nový tréner Peter Gunda.“

AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: MY Nitrianske noviny – Ladislav Odráška, Martin Kilian ml.; Miroslav Slávik.