Ako oklamať čas: Patrik Andrášik verí na futbalový život po štyridsiatke
Skúsenosti zbieral v tretej i druhej lige, teraz chce pomôcť Jarku presadiť sa v okrese
Na majstrovský zápas nastúpil v štyroch rôznych dekádach. Počas bohatej kariéry vystriedal štrnásť klubov. Väčšina jeho rovesníkov si užíva futbalový dôchodok. Patrik Andrášik, hrajúci tréner Jarku, však stále nekončí. Naopak, v zápasoch budí dojem, že proces starnutia pri ňom urobil výnimku.
Kapitán Patrik Finta v tom čase chodil do škôlky. Andrej Maťo či Adam Habdák ešte neboli na svete. Šampiónom Premier League bol Arsenal. Manchester City bojoval o prežitie v druhej lige. V drese Barcy hviezdili Pep Guardiola s Luisom Enriquem. Facebook ani Google neexistovali.
Písal sa august 1998, keď osemnásťročný Patrik Andrášik po prvý raz nastúpil za áčko Štúrova. A zdá sa, že futbalovej skaze nepodlieha dodnes. Hráči súperov v kalendári vyhliadajú dátum, kedy jeho elixíru mladosti vyprší dátum spotreby.
Márne. Po dvoch dekádach a štyroch rokoch stále nemá dosť.
Potvrdil to i výkonom v prvom kole Campri Cupu. Terén v Kráľovej nad Váhom bol, mierne povedané, náročný. Hoci bol Jarok favoritom, v úvode sa hľadal a pokazil mnoho prihrávok. Lopta na šmykľavom povrchu skákala, mala nepríjemný sklz. Kombinačná hra? Na tú mohli Íredžania zabudnúť.
Ich stopér s číslom 4 však vedel, že jeho zverenci musia dať prvý gól. Neprestajne ich hnal vpred, nakopával lopty a keď sa im podarilo vybojovať roh, do šestnástky zbehol sám a hlavou otvoril skóre. Z hľadiska sa ozval nadšený potlesk. Pobožnejší diváci si v duchu vraveli, že sa musel stať zázrak. Akoby mu vôbec nevadilo, že väčšina obrancov je o dve dekády mladšia. Akoby sa ho vekový rozdiel netýkal a vedel oklamať čas.
Aký otec, taký syn
Súťažne začal do lopty kopať na Strojári, k futbalu ho priviedol otec. V doraste dnešného ČFK strávil mladosť, na materský klub však nezanevrel ani po odchode. Po návrate na Čermáň začal trénovať ročník 2005, kde, mimochodom, nastupoval aj jeho syn Patrik. A treba dodať, že nebol len do počtu. Trojgólové nádielky z jeho kopačiek nebývali ničím výnimočným. Najväčší úspech? Otec s jeho tímom získal bronz v tretej lige mladších žiakov.
Blízko k zápisu v Guinnessovej knihe
Jeho najprestížnejšou zastávkou však bol slávny Eldus Močenok. Tu si majstrovskú cigaru pripálil dvakrát v rade, aby tímu následne pomohol až k baráži o Corgoň ligu. „Vystúpali sme na futbalový Olymp!“ rozplývali sa miestne noviny.
Z pamätného úspechu sa tešil aj Radovan Paľo, dodnes hrajúci tréner močenského FK, Martin Čambal, pilier najlepšieho tímu v dejinách Slovana Čeľadice či Marek Maga, Andrášikov neskorší spolupútnik po oblastných zastávkach. Opomenúť nemožno ani Ľubomíra Bernátha, ktorý radosť divákom rozdával v drese gigantov ako ViOn či Spartak Trnava a na jeho prihrávky sa dodnes spomína i v Šalgove. „Najlepší futbalista, s akým som kedy hral,“ neváha uznať Andrášik.
O kvalitu v kádri teda rozhodne nebola núdza. Slovami štatistov: tím počas šiestich sezón zakaždým urval postup a priemer jeho strelených gólov na zápas sa blížil k magickej štvorke. Obec tie čísla chcela dokonca zaslať na zápis do Guinnessovej knihy rekordov.
Klub síce po historickej sezóne zanikol, Andrášik sa však po troch hosťovačkách do Močenku vrátil. „Na túto obec spomínam najradšej,“ má írecký tréner jasno.
Ambróz: Vždy vedel predvídať
Výživnú kapitolu v zozname svojich pôsobísk stihol napísať i v Lehote. V okrese s ňou zakaždým skončil do piateho miesta, diváci sa bavili dobrým futbalom. Zálohu dirigoval Andrášikov bývalý parťák z Močenku Maga, známy pod prezývkami „Habarka“ či „Pasky“, zdatne mu sekundoval Peter Penzeš, istotou v predných radoch boli Patrik Bernáth a Lukáš Mesároš. Prvé menované duo si neskôr zbalilo kufre do Jarku a následne Čakajoviec. Práve tam dobyli najväčší úspech klubu v tomto tisícročí: postup do šiestej ligy so skóre 77:13!
„Paťo bol pán tréner, príklad pre celú šatňu. Každý zápas vedel, ako sa má na súpera pripraviť,“ spomína Ján Kocian, ktorý pod ním na Čekeji pôsobil s bratom Viktorom.
Chválou nešetrí ani vtedajší kanonier „sov“ Matej Ambróz, ktorý má meno v okrese Topoľčany, štyrikrát tu zasadol na trón kráľa strelcov, v jednej sezóne dokonca vytvoril rekord, keď sieť v bránkach súperov napol 42 ráz!
„Paťo má množstvo skúseností, v kariére toho odohral veľa. Na ihrisku vždy vedel predvídať, vo vzduchu vynikal i proti mladším súperom,“ spomína Ambróz na ich víťazné ťaženie. „Vždy vedel, čo v zápase chce a nerád prehrával. Ako tréner však bol za každú srandu,“ dodáva s úsmevom.
Hrať futbal s vášňou
Áno. Správna poznámka. Kolektív je pre Andrášika základom tímu. Svojich hráčov neučí len centrovať či strieľať – chce tiež, aby spolu dobre vychádzali. V zápasoch i na tréningu ich vytrvalo hecuje, máva rukami, kričí, snaží sa v nich vyvolať emócie. Jeho temperament je nákazlivý. Skvelú partiu má okolo seba aj na pracovisku, pred sezónou do Jarku zlanáril kolegov Víglaského a Blanára.
„Futbal si pravidelne chodíme zahrať aj v práci,“ opisuje Patrik ich spoločné aktivity. „Chodíme do telocvične i na rôzne turnaje, raz do týždňa zájdeme na umelú trávu na ČFK.“
Treba dodať, že posily sa v tíme adaptovali skvele. Teraz chcú trénerovi i spoluhráčom pomôcť s adaptáciou v šiestej lige.
Počkať, okresná súťaž v Jarku? Ešte pred piatimi rokmi to bola nereálna predstava. Niečo ako námet na sci-fi. V siedmej lige skončil Íreg predposledný, perie pustil aj doma s Kynečanmi, čo bola ich jediná výhra v danej sezóne.
Bol najvyšší čas, aby sa klub s piatoligovou históriou naučil znovu vyhrávať. Práve Andrášik sa tejto úlohy v zimnej príprave zhostil. Po tom, čo tím vytiahol na desiatu priečku, si odskočil do Čakajoviec, následne sa však vrátil, aby dokončil započaté dielo. „Ambície máme vysoké. Chceme hrať o špicu tabuľky,“ netajil sa v rozhovore.
Jeho prvou úlohou na trénerskej stoličke bola obroda kádra. Z piatej ligy povolal späť Horáka, Labudu a Fintu, pridali sa bratia Habdákovci. Oživený tím zafungoval náramne. Súťaž jasne ovládol s priemerom sedem gólov na zápas.
Opakujem: SEDEM. GÓLOV. NA ZÁPAS.
O postupujúcom mala rozhodnúť baráž. Tou Jarok presvišťal ako víchor so skóre 13:0. Keď vo finále povalil Trnovec, pamätníkom na tribúnach ožili spomienky na éru nebohého Jozefa Noseka. Ich klub sa vrátil do okresu po dlhých trinástich rokoch!
„Chceli sme postup a dosiahli sme ho,“ žiaril spokojnosťou Andrášik, hlavný strojca úspechu. „Máme kvalitný a široký káder, ktorý ešte doplníme,“ naznačoval svetlú budúcnosť.
Postupová radosť jeho zverencov nebrala konca-kraja. K ich víťaznému pokriku sa počas ďakovačky pridala i hŕstka íreckých skalných.
V duchu si priali, aby ten vzácny moment mohli na okamih zastaviť.
Užívať si tú majstrovskú eufóriu dlhšie.
A znovu oklamať čas.
5 NAJ PATRIKA ANDRÁŠIKA
Tréner, ktorý ma viedol: „Tibor Meszlényi.“ (Dnes už nebohý uznávaný tréner dlhé roky pôsobil v Močenku, kde svojho času viedol aj Andrášika. Slávny Eldus vytiahol z piatej ligy až do tretej, pôsobil tiež v DAC, Galante či Šali, pozn. aut.)
Rozhodca: „Spomedzi oblastných rozhodcov je to Vladimír Kompas.“
Spoluhráč: „Ľubomír Bernáth, s ktorým som nastupoval za močenský Eldus.“ (Rodák z Nitry strelil v prvej lige 35 gólov, žiaril v drese Spartaka i zlatomoravského ViOnu, pozn. aut.)
Protihráč: „Neviem, tých som v zápase nikdy nesledoval.“
Pamätný moment kariéry: „Bol to zápas Slovenského pohára proti Rimavskej Sobote, kde sme postúpili aj vďaka mojim dvom gólom. V ďalšom kole sme si tak zahrali proti Spartaku Trnava.“
AUTOR: Peter Popelka.
