Odpusťte mi, že to budem písať v prvej osobe.
Vianočný turnaj MY Nitrianskych novín mal v stredu, štvrtok a piatok svoj 27. ročník a ja ôsmykrát mal tú česť sedieť pri pultíku organizátorov.
A zas ma to bavilo až tak, že finálový deň som prežil na štyroch párkoch a dvoch minerálkach. „Ty si asi zbitý jak pes,“ smial sa na mne kolega Janko Bédi, keď som dokomentoval finále, dofotil medailistov, dorobil rozhovory a donosil mantinely.
A patrí mu vďaka! Rovnako ako Karolovi Gajanovi. Pri stolíku spolu makáme jeden turnaj za druhým. Dlžný som hlavne mojim učiteľom, Martinovi Kilianovi a Štefanovi Kormanovi. Boli mi barličkou pri výrobe hlášok a faktov, akými som vás snáď za tri dni plné futbalu neznudil k smrti.
Vďaka letí tiež môjmu notebooku – dôchodcovi, že zhasínal „iba“ pri kvalifikácii a nie „až“ na bojoch o medaily. Lepilo mi. Pri každom seknutí.
Zo 120 zápasoch Moget Cupu, najväčšieho turnaja na Slovensku, som vynechal iba jeden. Dúfam, že keď Báb ničil Mojmírovce, nič prevratné sa neudialo.
Nech sa páči, moje trojdňové zápisky. Jemne posypané štipkou potrebných faktov.
DEŇ PRVÝ (kvalifikácia)
Rozhodca Martin Jančok sa už-už rozbiehal pokarhať Lukáša Reháka z Diakoviec, že nemá chrániče, ale on práve v tej chvíli strelil gól…
Zbierka v dedine? Paňa priniesla 50-eurové štartovné v drobných.
Róbert Šimák sa po vyše 12 rokoch vrátil k futbalu, na jedno striedanie obliekol dres Rozhodcov ObFZ Nitra, ale bez chráničov. Arbiter Erik Barát si to všimol a hneď letela úsmevná žltá karta…
Veľký Cetín stúpil pred zápasom pravdy do… K výhre 3:0 prišiel ako slepé kura k zrnu. Ak Rozhodcovia ObFZ Nitra práve netrafili konštrukciu (štyrikrát) robili hrdinu z brankára Miroslava Ďurinu.
Keď Ľuboš Korec ničil Klasov bilanciou 4+1, nechcel som veriť, že ho futbal učili hrať iba v Rišňovciach a nikde inde.
Nádherné góly Rišňoviec by som si vedel púšťať stokrát dookola a nemal by som dosť. Z celého ihriska sa triafali aj ich brankári: ten od Michala Cicáka ešte rozhodcovia neschválili (výkop z ruky), ale keď už Radoslav Lazarčík šupol krásny halfvolej, jeden z postupových zásahov bol na svete.
DEŇ DRUHÝ (o majstra 7. ligy)
Hala nechápala, že Svätoplukovo prehráva s Tesárskymi Mlyňanmi 0:5, a tak si Stanislav Mokráš obliekol rozlišovačku a dirigoval otočku na 6:5!
Obyčan Patrik Mikuš ukázal svoju lepšiu tvár a vešal jeden vinkel za druhým. Vidno, že v Topoľčanoch naňho dodnes radi spomínajú, ako dobre za ne hral druhú ligu.
Tri minúty pred koncom svietilo 3:3, Pohraničan Tomáš Varga dostal loptu za čiaru, či celým objemom, vie len brankár Marcel Ollári. Rozhodcovia pre zlý výhľad gól neuznali a keď z brejku Neverice udreli na 4:3, emócie by ste pokrájali… Až neskôr vysvitlo, že v tej sekunde sa zlomila postupová otázka v skupine.
Neverice si zo súperov robili boxerské vrecá, vyhrávali (ne)zdravou agresivitou, aká logicky plynula do žltých kariet. Ale Adamovi Viglackému a spol. nerobili problém ani oslabenia – dali v nich dva pekné góly!
Híkal som ako malý chlapec, keď kosačky z Neveríc roztrhali umelcov-záhradníkov z béčka Nevidzian ako burinu. Niekto to nazval zlo proti dobru, niekto agresívny futbal proti kombinačnému, každopádne to bola obojstranne výborná baráž o postup. Páčila sa mi.
Jelenec hazardoval s postupom. V šlágri s Hájskym ho 6 sekúnd pred koncom vystrelil kanonier Martin Szombat a to mal „Gýmeš“ ešte šťastie, že v ďalšom zápase ustál obrovskú šancu Juraja Šabíka z Čiernych Kľačian v poslednej akcii. Ak by dal, ďalej by šlo Hájske.
Do play-off o majstra 7. ligy postúpili štyria jesenní majstri svojich súťaží. To nebude náhoda…
„Dúfam, že zajtra mi prídu aspoň nejakí chlapci,“ strachoval sa Róbert Augustín, po tom, čo spolu s chlapcami z Mojmíroviec vyhral siedmoligový halový titul. Došiel k nemu okľukou cez ťažkú otočku s Nevericami (z 1:4 na 5:4). Vo finále zjedli Machulince ako jahôdku (4:1), odviezli sa do baru a keď sa prebudili, sympaticky bojovali aj na hlavnom turnaji.
DEŇ TRETÍ (o úplného majstra)
Zápas Lapáš – Veľký Cetín (6:0) pískali prvoligoví rozhodcovia Ladislav Prešinský a Marek Galo a nielen preto bol absolútne unikátny: za 20 minút boli iba 2 fauly!
Lapáš mal už postup vo vrecku a zvolil úsporný režim, Veľké Zálužie naopak muselo vyhrať, hanbu 1:4 však zverenci Jozefa Kollárika odmietli a obrátili na 7:5. Karma ich dobehla vo štvrťfinále, keď ich z Moget Cupu vyliali Čechynce. Prekvapujúco.
Po dlhých rokoch sa mestská hala zahalila do minúty ticha. Ľuboš Andel, dlhoročný podporovateľ futbalu v Čechynciach, navždy odišiel pred sviatkami, a tak pred zápasom s Bábom naňho myslelo celé hľadisko. Česť jeho pamiatke.
Jakub Záhon bol blízučko k hetriku z priamych kopov, 20 sekúnd pred koncom ho však vychytal Bában Jaroslav Psota, a preto Zbehy balili kufre. To som nečakal.
Okrem rozhodcovských stálic vyslali organizátori do Moget Cupu aj dvoch 17-ročných zelenáčov – Erik Barát a Martin Uhrin dokonca párkrát pískali aj spolu, najlepšie zvládli nervák o postup Zbehy – Báb (4:5), inak, pred asi tisíc divákmi. Alenka Jančoková – Žáčiková, predsedníčka Komisie rozhodcov ObFZ Nitra, môže byť pyšná!
Červené karty sme videli až v hlavnom hracom dni. Keď v ohnivom derby Alekšince – Rumanová šlo o postup, Filip Záhončík a Lukáš Trnka si pred plnou halou skočili do vlasov, ba i facky lietali. Rozhodca Marián Božik to mal ako na dlani. Iná možnosť nebola.
„Erik Géci nie je halový brankár,“ pošepkal som kolegovi Jankovi Bédimu, keď ťahal zo sita tri góly Vlčian. Potom vychytal Chrenovej postup zo skupiny, štvrťfinálové penalty s Alekšincami a semifinálové s Bábom. Prezradím, že už pred finále s Čeľadicami sme mali jasno, že soška pre najlepšieho brankára bude jeho. „Keby ste mu tú cenu nedali, tak by som vám ten stolík zapálil,“ vtipkoval jeho tato Štefan, ktorý si na krásne zákroky svojho syna odskakoval z bufetu pred halou.
Presne 0 zo 138 opýtaných si v našej ankete myslelo, že Čeľadice po šiestykrát vyhrajú Moget Cup. A napokon ich od zlata delili iba štyri góly. Siedmy raz za posledných osem rokov hrali finále! Klaniame sa trénerovi Jaroslavovi Kostolánimu, aké halové mužstvo uplietol z tímu, ktorý sa na lanského majstra ani trošku nepodobal.
SUMÁR
Za 40 hodín futbalu ukrytých v 120 zápasoch sme videli iba tri penalty – Dávid Timura (Dolné Lefantovce) a Juraj Vindiš (Báb) premenili, Adrián Látečka zo Svätoplukova zahodil.
Zomrel Stalin a Československá televízia začala vysielať, keď sa narodil dnes 65-ročný Imrich Csekey, futbalista Pane, najstarší hráč na Vianočnom turnaji MY Nitrianskych novín. Tiahlo mu na 50-ku, keď sa v októbri 2002 narodil Obyčan Alex Žemberi, najmladší v trojdňovom maratóne.
Nepísanú súťaž o účes turnaja vyhrala samurajská brada Tomáša Štefanku, brankára Kyneku.
Nech žijú mantinely! Často boli šiestym hráčom, najlepšie to s ním vedela Chrenová. Lopta bola nonstop v hre, vďaka čomu padlo až 786 gólov, priemer 6,5 na zápas! Škoda-preškoda, že ich skladisko v mestskej hale po 11 rokoch nahradia kancelárie. Chlapi ich po poslednom hvizde rozmontovali a Andrej Krátky ich v dodávke previezol do priestorov ČFK Nitra.
Najväčší turnaj v republike prvýkrát fičal v celoslovenskej televízii. Play-off Moget Cupu komentoval na obrazovkách Arena Sportu Vladimír Kováč mladší (brankár Loviec) a atmosfére najlepšieho halového futbalu na Slovensku podľahol i on.
Vďaka Mariánovi Kvasňovskému a Šimonovi Zaujecovi si môžete pozrieť všetky góly z finálového dňa ešte raz. Vianočný turnaj MY Nitrianskych novín bežal cez platformu sport.video.
Zrekonštruovaný hrací model padol na úrodnú pôdu. Novovymyslený turnaj o majstra 7. ligy potešil soškami a pohármi štyri tímy. Šiestoligisti hrali kvalifikáciu o deň skôr ako obvykle, a preto boli na hlavnom turnaji čerství ako rybičky. Veď spýtajte sa Chrenovčanov, ktorí napokon Moget Cup vyhrali.
„Na play-off bolo určite cez tisíc divákov,“ poslušne hlásili pokladníčky Adelka a Bianka. Už viete, prečo je Vianočný turnaj MY Nitrianskych novín akciou roka na scéne dedinského futbalu.
Vzácni hostia nemohli chýbať. Až z Čadce prišli pracovný deň generálni sponzori turnaja, manželia Murčovci z Mogetu, hala vytlieskala bývalého primátora Nitry Jozefa Dvonča, ceny odovzdával i predseda Západoslovenského futbalového zväzu Ladislav Gádoši. Turnaj sa páčil i Jánovi Letkovi zo SFZ, taktiež Milanovi Mokráňovi, riaditeľovi divízie týždenníkov MY. Ukázali sa aj reprezentanti Slovenska – Oto Brunegraf (asistent trénera) a Ján Greguš (záložník).
Pred finále Chrenová – Čeľadice (6:3) si vzal slovo Štefan Korman, šéf organizátorov, predseda ObFZ Nitra. „Pán Dvonč, ďakujeme vám za podporu, vy ste stále náš primátor,“ riekol a obecenstvo tlieskalo. „Na Štefana nás už v hale nechcú. Turnaj možno nebude trojdňový, ale dvojdňový,“ pridal a publikum pískalo. Čo ďalej?
AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: Martin Kilian ml.; Martin Kilian; Adam Ferenc; Sebastián Fašánok; Sarah Fašánková; Peter Ondrušek.
