Rozviazané kopačky Šturdíka chcú zlato pre Čakajovce

Má 23 rokov, futbalistom je od deviatich, rozhodcom od osemnástich. Hral už v desiatich kluboch, pri jeho radosti prestupovať by ste nepovedali, že frajerku má stále tú istú…

Nitrana Matúša Šturdíka futbal lákal už odmala, prvý súťažný zápas odohral v deviatich za prípravku ČFK. Stále to bol fiškus, kluby menil ako ponožky, za mesiac zutekal do Nitrianskych Hrnčiaroviec, aby neskôr posilnil mladších žiakov Chrenovej, v pätnástich si odskočil do Vrábeľ, po roku bol späť, za jemu zasľúbenú Chrenovú hrával dorasteneckú IV. ligu Juhovýchod. Futbal žral na tréningoch a v zápasoch žral aj obrany, boli sezóny keď nacápal 35 gólov. Rýchlemu útočníčkovi s dobrým výberom miesta bola štvrtá liga zanedlho malá. V 18-ke prišla ponuka, aká sa neodmieta. Zavolali mu z FC ViOn. „S ligovým dorastom som aj trénoval, keď sme mali mať prípravný zápas s Novými Zámkami, poctivo som prišiel na zastávku a čakal. Bus prišiel, ale diaľkový, takže na stojáka sa ísť nedalo. Smola, že už nemal miesto, šofér ma nezobral a tak sa moje sny o lige skončili,“ rozpráva. Dnes sa nad tým aj pousmeje. Aspoňže má príbeh pre svoje budúce vnúčatá.

Zlatomoravský nezdar ho nezlomil. Do futbalu sa opäť zahryzol, prekonal zlomeninu nohy, chrenovských mužov, za ktorých chodil už v šestnástich, vymenil za Dolné Štitáre. Začal sa príbeh futbalového záletníka. Pod Žibricou sa zdržal len do decembra, na jar už kopal v Hosťovej, za rok sa pobral do Dolných Obdokoviec, až mu pred dvoma rokmi asi v hlave skrslo, že VII. ligu A ešte nehral, tak sa nechal kúpiť Mojmírovcami, ktoré vymenil za Nové Sady a v marci ho ukecal čakajovský manažér Peter Bojda. Preleťte očami, zrátajte, pretrite si čelo a uštipnite sa. Vážne, Matúš Šturdík hral už za desať klubov! A to mu v občianskom svieti rok 1994. Hotová nočná mora funkcionárov. „Ale nikde som sa nepohádal, ja som s každým zadobre. Nemôžem povedať, že by to niekde bolo zlé, všade to malo niečo do seba. Najlepšia partia bola v Dolných Obdokovciach, ale fakt suprová aj na Hosťovej,“ rozpamätáva sa.

Matúš od marca strieľa za Čakajovce, skúšali ho v strede zálohy, ale svoje miesto má na hrote. V minulej sezóne dal sedem gólov a v tejto už šesť. Naposledy dva v šlágri Svätoplukovu, „sovám“ vystrelil prvé miesto. „Dvakrát som išiel sám na bránu a dvakrát som to tam pichol. V celom zápase sme boli jasne lepší, obzvlášť do 55. minúty sme boli na ihrisku len my, vtedy rozhodca hosťom vylúčil hráča a hra sa trochu vyrovnala,“ komentuje nedeľu.

S Makom v bráne, Andrášikom v obrane, Kocianom na krídle, Magom a Penzešom v strede či Ambrózom a Šturdíkom v útoku by bol hriech nemyslieť na postup sedmičky. Čakajovce sú jasným favoritom a na nič iné ako na zlato to zatiaľ ani nevyzerá, vyhrali päť kôl z piatich, o tri body sú prví. „V Čakajovciach sa cítim dobre, sme super partia, najväčší srandisti sú Maťo Ambróz a Vlado Klačman. Máme aj dobré mužstvo, ak budeme zdraví a nebudú nás trápiť ani karty, postup do šiestej ligy by nás nemal minúť,“ tvrdí si obľúbený spoluhráč i kamarát.

Klokočinčan myslí i na zadné vrátka. Koncom roka 2012 si zlomil nohu, tak začal uvažovať, čo keby zrazu nemal futbal. „Dal som sa na pískanie, v máji to bude päť rokov, čo som začal,“ objasňuje. Rozhodovanie mu ide, na ihrisku sa snaží byť neviditeľný, ako asistent sa už objavil aj v piatej lige. „Viac ma baví úloha postranného rozhodcu, so zástavkou mi to ide lepšie. Keď naraz pískate a hráte, futbal vnímate inak, viac sa viete vcítiť do arbitra, zistíte, že to fakt nemá jednoduché,“ zopakoval starú pravdu. Pri jeho premiére v role hlavného rozhodcu hral Babindol s Lovcami, rozdal po červenej a spolu s hráčmi si trištvrte hodinku počkal na sanitku, lebo zranený sa nevedel z miesta pohnúť ani na krôčik. Dohrávalo sa takmer za tmy. To ste vedeli?

Skoro všetky oblastné zväzy nadávajú, že rozhodcov je málo, niekde proste musia pískať aj diváci. V nitrianskej oblasti sa tento problém nerieši, arbitrov je viac a viac. „Pribúda nám mladých, čo je super. Dobrú budúcnosť majú pred sebou hlavne Maťo Hörik a Frederik Domasta, futbalu sa rozumejú,“ nazrel do vešteckej gule.

Mimochodom, keby ste „Šturďa“ na ihrisku náhodou nespoznali, pozrite sa mu na kopačky. „Neviažem si ich, šnúrky nosím rozviazané. Je to rituál od detstva,“ prezradil na záver.

Autor: Martin Kilian ml.