Pavol Bartoš opäť na scéne. Zložil vo Vlčanoch tím na zlato?

Vlčany po 422 dňoch vzkriesili mužský futbal. Desať v tíme je domácich, šesť zo Šale, po jednom z Nitry, Trnavy a Šoporne.

Hanba. Bola to hanba. Čo? Aby tretia najväčšia dedinka okresu Šaľa s 3 258 obyvateľmi a 4-tisícmi hektárov v katastri nemala mužský futbal? Vážne?

Tak to bolo. Vlčany si odohrali sezónu 2015/16 v IV. lige Juhovýchod a potom to zabalili. Posledný zhasol. Originál. Fakt. Vážne. Niekdajšia pýcha kraja smutne zakapala.

Ale teraz klapka.

Inter. Slovan. Až potom Považská
Bol piatok. V kalendári 24. apríl 1964. Dukla Praha s Pluskalom, Novákom, Kučerom, Viktorom, Geletom a hlavne duom špílmacher Masopust – tréner Vejvoda si frčala pre ôsme federálne zlato. Slovan Popluhára, Jokla a Adamca tesne nestíhal.
No a v (na :D) Ostrove sa narodil Pavol Bartoš. Netrvalo to dlho, kým zobral loptu a nie niečo iné. Aj mu to s ňou išlo. Ostrov sa tešil zo šikovného strednopoliara a útočníka, ale dobre vedel, že do Piešťan je to šesť kilometrov. Študent Paľo tak išiel do kúpeľného mesta hrať za dorast, postupne bol z neho áčkar, prijal ponuku Brezovej pod Bradlom, potom Nového Mesta nad Váhom. A keď ide cez Považskú Bystricu, po chrbte mu prebehne mráz. „Pod pánom trénerom Jánom Bodnárom sme bojovali o postup z prvej slovenskej národnej ligy do prvej celoštátnej československej ligy. No v súťaži sme boli aj so Slovanom a Interom, takže si to viete predstaviť, tie tlaky. Najskôr museli postúpiť oni. Tak sa stalo. V roku 1988 postúpil Inter a neskôr Slovan, takže v roku 1990 sme už konečne mohli ísť hore aj my,“ vracia sa k hektike rokov osemdesiatych Pavol Bartoš. Krajný či stredný záložník sa v 25-ke upísal Plastike Nitre s trénerom Stanislavom Jarábkom. V najkrajšom meste sa zdržal menej, ako chcel. „O dva roky mi diagnostikovali koxartrózu, to je choroba bedrového kĺbu. Musel som na operáciu a sny o veľkom futbale sa mi zo dňa na deň rozplynuli. Ale s hráčskou kariérou sa nemám za čo hanbiť. Veď na Slovensku bolo v tej dobe veľa výborných futbalistov, som rád, že som sa presadil,“ objasňuje chlapík operovaný na ľavý i pravý bedrový kĺb. Bez známky trpkosti.
Kopať do lopty Bartoš stále mohol. Ale v lige už nie. Preto sa pobral na ďaleký bavorský severozápad. „Hral som nemeckú regionálnu ligu za Alzenau Kälberau. Chodil som aj do roboty, ale hrať sa dalo len so sebazaprením. Po štyroch rokoch som sa vrátil domov.“

Päť postupov
A vtedy to začalo. Pavol Bartoš hral v ôsmich kluboch pod takmer dvadsiatimi trénermi, no nikdy ho nenapadlo, že sa raz vrhne na koučovanie. „Ako som sa vrátil z Nemecka domov, bolo to v roku 1996, funkcionári Slovanu Ostrov ma prehovorili, aby som začal trénovať. Tak som sa na to dal a ťahá sa to so mnou dodnes,“ vyblafne úsmevom.
Tréner Pavol Bartoš zažil s Hornou Stredou tri postupy, s Moravanmi nad Váhom tiež, dokonca zo štvrtej ligy do druhej. Vtedy mu na krk dýchalo 2 500 ľudí na tribúnach. „Všimol si ma Dušan Guľáš a opýtal sa ma, či nechcem trénovať piešťanský dorast. Zobral som. Popri tomu som viedol treťoligové Jaslovské Bohunice,“ spomína na začiatky milénia. Keď priletela ponuka zo Spartaka Trnava, Bartošovi nebolo treba viac. „Viedol som starší dorast Trnavy, neskôr Nitry a potom opäť Trnavu, juniorku, Petrovi Zelenskému som robil asistenta pri áčku a následne zas trénera prvoligového dorastu Spartaka,“ rozpráva o svojich pendloch Pavol Bartoš.

Koniec v Šali nechápali ani hráči
V Trnave skončil po sezóne 2014/15 a obratom podpísal zmluvu so Šaľou. Za asistenta trénera a koordinátora mládeže si ho vybral vtedajší prezident klubu Miroslav Wöllner. „Za podporu a dôveru sa mu chcem poďakovať. Verím, že som nesklamal,“ odtajuje. Keď hlavného kouča Gergelyho v apríli odvolali, dôveru dostal jeho pomocník Bartoš, ale v šalianskom korábe už boli také dieriská, že sa potope a pádu do tretej ligy nepodarilo zabrániť. Duslo vlani v lete smutne poslalo prihlášku do kraja. Bartoš pri kormidle ostal, loď mal dať do pucu. „S novým predsedom Mariánom Krištofom sme sa zhodli vo vízii pracovať na mladých, dávať šancu odchovancom a pekným futbalom plniť tribúny,“ hovorí.

Bartoš tak vhupol do tretej ligy so šalianskymi odchovancami, jeho družina mala vekový priemer 21,47, s DAC B najmenší zo všetkých. Z prvých jedenástich kôl Duslo vydusilo od súperov trinásť bodov, bilancia 3-4-4 a skóre 12:12, to nebola žiadna katastrofa. Veď za Šaľu bojovali pešiaci, za ostatné mestá strelci a veže. „Hrali sme v Nových Zámkoch. Trafili sa Guemache a Pankaričan, viedli sme 2:0 vonku. Osemdesiatpäť minút sme súpera bili, mnoho šancí ešte zahodili. Bolo päť minút do konca a chlapcom som zakričal, nech podržia loptu, zahrajú si bago a užijú si zápas. No spravili sme dve fatálne chyby, po strate v strede bolo 1:2 a keď Rusznák nesledoval tiahlu strelu z diaľky, domáci vyrovnali na 2:2,“ vraví. Nič neobyčajné. Zatiaľ. „Týždeň po zápase v Nových Zámkoch ma po tréningu zavolali funkcionári Šale a chceli ma donútiť podpísať výpoveď.“ Argument? „Kto chce psa biť, palicu si nájde. Bolo mi povedané, že mužstvo nenapreduje a vraj som nechcel v Nových Zámkoch vyhrať, lebo som hráčom povedal, aby si s nimi zahrali bago… Pritom som vytiahol sedem chlapcov z dorastu a v dobrej tretej lige sa pod mojim vedením snažili hrať oku lahodiaci futbal, treba sa spýtať nezainteresovaných. Zo Šale ma vyhodili ľudia, ktorí sa nerozumejú futbalu. Nemali argumenty, napriek tomu, že som na ihrisku trávil celé dni, jednali so mnou ako by som tam chodil len pre peniaze a ničomu sa nevenoval, tí čo ma poznajú, vedia, o čom hovorím. Nemám chuť o tom viac rozprávať,“ zakončil svoj monológ Pavol Bartoš a jasne naznačil, že treba preladiť tému.

Potichu do piatej ligy
Vlčany majú prípravku, mladších žiakov, starších žiakov a dorast, mládež tu rozprúdil výborný tréner Jozef Oroszi, aj kouč výberov ObFZ. Muži vyše desať rokov hrávali štvrtú ligu, ale vlani z nich ostal len popol. Nezložili mužstvo a ako oheň sa po oblasti rozniesla Jóbova zvesť: vo Vlčanoch skončil mužský futbal. „Legionári zutekali preč, ostalo nám päť domácich a traja z Veľkých Úľan. Šaľa nám sľúbila dorastencov, ale napokon nedala, pretože sama mala problémy a u nás tým pádom skončil futbal,“ pripomína si minulé leto prezident klubu Štefan Molnár.
Pavol Bartoš vo Vlčanoch! Divné spojenie, že tréner s UEFA PRO licenciou, s minulosťou pri áčku, juniorke, doraste Spartaka Trnava a nitrianskej mládeži ide trénovať Vlčany, v ktorých futbal rok ani nebol, tím stavajú nanovo a prihlásili sa do okresu, šiestej ligy. „Asi som neštudoval najvyššiu možnú trénerskú licenciu preto, aby som trénoval Vlčany, ale nevnímam to úplne takto. Vo Vlčanoch už rok bývam s priateľkou. Miestny funkcionár Peter Horváth si všimol, že si s malým chodím zakopať na ihrisko, tak ma oslovil. Na jar som tu trénoval mladších žiakov a teraz sme sa dohodli, že skúsim mužov. Na dedinu sú vo Vlčanoch skromné, ale veľmi dobré podmienky. Všetci sa ku mne správajú férovo, som spokojný,“
Bartoš išiel vo Vlčanoch od piky. Dostal kľúče od štadióna a nula hráčov k tomu. „Nebudete veriť, aké ťažké bolo zohnať všetkých devätnásť. Moja priateľka by vám povedala, koľko som sa ja natelefonoval… Do štvrtej ligy by sa chlapcov presviedčalo ľahko, to by bolo v pohode, ale do šiestej? Ozaj náročná úloha. Keď sme to dali, odľahlo mi,“ gestikuluje 53-ročný sympaťák.
Dohoda padla s desiatimi Vlčancami, šiestimi odchovancami Šale a troma legionármi z Nitry (Drgoňa), Trnavy (Bubák) a Šoporne (Haberland). Devätnásť mien na súpiske. „Prišlo päť chlapcov, ktorých som viedol v Šali, to asi hovorí o tom, že to tam za môjho pôsobenia vyzeralo v poriadku. Celkovo sme zohnali toľko hráčov, koľko sme chceli, dali mužstvo dohromady. Je priskoro, aby sme hovorili o cieľoch. Uvidíme, čo ukáže súťaž,“ šalamúnsky zahatil veľké ciele.
Keď to nepovedal nahlas Bartoš, tak to povieme my – Vlčany sú favorit na postup ako hrom. Majú ešte lepší káder ako pred rokom na jar v štvrtej lige. Ádám Rusznák bude medzi šiestoligovými brankármi ozaj van der Sar, na svoju šancu si počká náhradník Marek Miklós. Obrane už velí Tomáš Drgoňa, pred troma rokmi kapitán dorastu Nitry, za kolegu mu tréner určil Samuela Ďuriša. Napravo im bude behať Bálint Zavarcsík s motorom v stehnách a naľavo skúsený Ladislav Bitter. Miesto v trojitom strede má isté len zadná aj predná mozgovňaCsaba Takács, keby ste na zápase Vlčian a dáme vám hádanku, ktorého modro-bieleho chcel v šestnástich kúpiť Slovan, za stotinu ukážete práve na kapitána. Trnavský odchovanec Martin Bubák a šaliansky Denis Tóth asistujú pri rozohrávke. Napravo si loptu seká dovnútra žralok zo Šoporne Matúš Haberland, krídlo hravo uhrá i domáci obľúbenec Peter Sádocki. Góly má a bude strieľať blonďavý kanón Márk Pekaj. Erika Račkoviča, hotového futbalistu preskúšaného Myjavou, môže Bartoš upratať hocikde. Po siedmich mesiacoch bez lopty je Štefan Molnár zdravý a hlavne hladný po góloch. Širokú variabilitu hry dopredu umocňuje prítomnosť Ladislava Fehéra a Erika Holbíka. A skladačku dopĺňajú mladíci Filip Baláž a Richard Tietz. „Máme veľmi, veľmi mladé mužstvo plné ozaj šikovných chlapcov. Vynikajúci futbalista je hlavne Csaba Takács, páčia sa mi aj Denis Tóth a Martin Bubák,“ zamyslel sa kouč odborník.

Nové Vlčany v príprave dvakrát vyhrali a raz prehrali so skóre 11:4. V nedeľu sa ich formula vyrútila na prvú ostrú jazdu. Z boxov vybehla ideálne, na Vinodole viedla už v 17. minúte 2:0 (Pekaj, Fehér), zopár šancí zvýšiť rýchlosť vynechala, po pauze ubrala z plynu a takmer sa nechala predbehnúť namotivovanými domácimi, predsa však dofrčala do rovinky s prehľadom. „Prvých tridsať minút sme mali dobrých, škoda viacerých nepremenených šancí. V druhom polčase sa už zápas len dohrával, nám akosi chýbal pohyb. Vinodol hral celkom slušne vzadu, situácie dobre riešil jeho stopér Matej Špánik,“ zhodnotil Pavol Bartoš prvé kolo Pohára ObFZ. V druhom sa jeho šíky preženú cez celú oblasť do Machuliniec.

Prvá prekážka na ceste za postupom sa pred Vlčany postaví v nedeľu. Dolné Obdokovce sú v šiestej lige nováčik, ale s trénerom Jánom Meszárosom a štyrmi posilami nebudú hrať druhé husle. „O súperovi zatiaľ neviem nič,“ prekvapil Bartoš, ale v rýchlosti dodal: „No môj kamarát sa bol pozrieť na pohárovom zápase Dolných Obdokoviec s Tešedíkovom a čoskoro mi odovzdá informácie,“ schladil entuziazmus Bodočana, ktorý práve číta tieto riadky.

Pavol Bartoš veľa videl, ešte viac zažil. Rozjasal davy v Hornej Strede a Moravanoch nad Váhom, cepoval dorasty v Nitre a Trnave, bol odkopnutý zo Šale. Teraz si chce s Vlčanmi siahnuť na piatoligové nebesia. Budete mu držať palce? My áno!

Autor: Martin Kilian ml.