Hetrik za tri minúty? Vitajte vo svete Juraja Valenta
O šiestej ho zobudila dcérka Adelka, snúbenici Veronike spravil dva rožky a sám si doprial len jeden diétny, obul kopačky osmičky a hoci bol jeho večný kamarát z útoku Patrik Kolárik na prvom svätom prijímaní, aj tak rozhádal Ladice, strelil štyri góly, z toho tri za tri minúty, odfotil sa so štyrmi loptami a na Golfe Combi odfrčal domov do Zlatých Moraviec.
Sľažany si možno dodnes búchajú hlavy o stenu, ako svoje rodinné striebro v marci 2015 prenechali Martinu nad Žitavou. „Mňa tam už futbal nebavil. Sľažany ma síce prehovárali, ale Paťo Kolárik s Damiánom Hitkom ma nahovorili na Martin. Mala to byť len polročná hosťovačka, ale bodol mi nový prestupový poriadok a už som sa do Sľažian vrátiť nemusel,“ lišiacky sa pousmial Juraj Valent.
V susednej obci našiel svoje futbalové Eldorádo. Prišiel ako stredný záložník, ale nemal kto ísť na hrot, a tak v troch sezónách strelil v 69 zápasoch 89 gólov! Je v zlatom veku, tréner Róbert Bosák z neho mačká maximum, s kolegom Patrikom Kolárikom šíria skazu. „Som tu šťastný, je tu úžasná partia, šatňu vedú domáci chlapci Hitkovci. Najviac sa mi páči, že sa tu nikto na nič nehrá. Všetko sa ešte znásobilo, keď prišiel tréner Robo Bosák – veľa sa nám venuje, sú z nás lepší futbalisti. Predtým to bol hurá systém, dnes má náš futbal hlavu i pätu. Robo je do futbalu zažratý a prenáša to na nás. Čo tu je teraz a čo bolo, to je sto a jedna,“ rozplýval sa omámený závanom veľkého futbalu na malej dedinke. V civile je tímlíder v sklade vrábeľského podniku MIBA. Šéfuje tiež martinskej ofenzíve, s 25 gólmi je najlepší strelec VII. ligy C.
Vystrájal aj v nedeľu. Ladičania prišli s jazvami z bitky s Machulincami, dvesto ľudí horelo zvedavosťou, či to zas bude ring, ale hostia za píšťalky Londáka sekali dobrotu. V prvom polčase mal ešte Martin namále, ale v druhom všetkým ukázal, načo v zime toľko šprintoval. Valent bol ako odistený granát, pasy Drgoňu, Franka, Mášika a Zaťka pretavil na štyri góly, z toho v 87., 89. a 90. minúte dal hetrik! Kto odišiel na konci s vetou „už je po všetkom“, padol z pondelkových MY Nitrianskych novín na zadok – 7:0. A to mal Martin pred zápasom v tabuľke o päť bodov menej ako Ladice. „Nebolo to také jednoduché. V prvom polčase nás ohromne podržal Lukáš Čapo, v druhom sa Ladice už vykašľali aj na mňa. Mal som miesta, koľko som chcel. V šanciach som premýšľal, v hlave som si premietol spackané tutovky zo Sľažian, nesprav to isté, vravel som si. Tak som nespravil,“ rehoce sa Valent, kanón, ktorý loptu prikryje, rozhodí alebo s kľudom Angličana nechytateľne napáli. Vidno, že ho v doraste chovali na ViOne. „Trénoval nás Urban zo Žitavian, volali sme ho Pelé,“ oprášil si obdobie spred desiatich rokov.
Jurom ho na Martine nazve len kouč Bosák, inak je Valent permanentne „Galo“. Prečo? Ani kabína netuší. „Mal som asi sedem rokov, keď to vzniklo,“ začal. „Bol som taká gulička, dosť pri sebe, presne ako Obelix z rozprávky s Asterixom. To boli Galovia, tak ma sused oproti jedného dňa nazval Galo a mne sa to zapáčilo,“ prezradil históriu pokriku „kopni na Gala“ a podotkol že na žiadne dobrodružstvá sa už nechystá. „Museli by sme strašne pohádať, aby som tu skončil. Ak prestup, tak len do stavu manželského. Ja chcem na Martine nad Žitavou ukončiť kariéru,“ hrdo sa buchol do hrude Juraj Valent. Slovo chlapa!
AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: Andrej Kéry; Martin Kilian ml.; Erik Barát.
