Máme smolu, nehráme zle, na dno nepatríme, ozýva sa z Močenku
Močenčania sú poslední, ale na mysli neklesajú. V nedeľu hostia prvé Dolné Obdokovce a hovoria len o víťazstve.
Ľudia si mysleli všeličo, keď sa po aprílovom víťaznom derby s Kráľovou nad Váhom vzdal Radovan Paľo (42) funkcie trénera. „Pracovná vyťaženosť, ale aj osobné dôvody. A chcel som už len hrať,“ osvetlil svoje rozhodnutie kapitán Močenku.
Nečakaný krok, dobrý impulz. Už v Rumanovej viedol Močenok Martin Žiška (40) a do konca jari s ním uhral 16 z 30 bodov. „Keď bolo najhoršie, zabrali sme, záchranu považujem za veľké pozitívum,“ tvrdí tréner, ktorý na jar spravil z krízy formu.
Ale prišlo leto a kríza sa vrátila ako bumerang. „Chlapci nechodili na tréningy, mali iné priority. Priznám sa, prišiel som za vedením a chcel som skončiť, ale napokon sme sa ešte dohodli,“ potajomky prezrádza Žiška.
Močenok zabudol vyhrávať, v novej sezóne si to osviežil len v druhom kole proti rovnako sužovanému Golianovu. Inak všetko prehral. Hoci z ôsmich prípadov až šesťkrát vonku a päťkrát o gól. „Od starostu cez vedenie až po hráčov sa robí všetko pre záchranu. Veď herne to ani nie je zlé, no hneď ako dostaneme gól, prichádza problém. Mužstvo je dobre vyskladané, ale chýba nám mentálna sila. Trpíme aj na tvorcu hry, rovnako nemáme ani útočníka, ktorý vie dať desať či dvanásť gólov za sezónu. Tento potenciál však má Roman Vencel,“ rozoberá súčiastky najlepší futbalista v Močenku Radovan Paľo. Škoda, že ostatní lídri z jari sa na ihrisku hľadajú.
Bielo-modrí mužíci majú na účte len tri body a v rukách koncový lampáš. Posledné miesto. Vraj kruté. „Máme smolu, vo viacerých zápasoch, , napríklad v Kolíňanoch, sme hrali proti silnému vetru a dažďu, okrem duelu vo Veľkom Cetíne nebol náš prejav vyložene zlý. Posledné dve nedele nás už posmelili, hoci sme prehrali, chlapci si dobre plnili taktiku, proti Lehote si vypracovali desať tutoviek, no piaty tím tabuľky nám dal z troch striel dva góly. Naposledy sme mali obrovskú smolu v Rišňovciach, gól sme dostali až v nadstavení,“ povzdychol si Martin Žiška.
Močenčania pred dvoma rokmi vypadli zo štvrtej ligy, pred rokom z piatej a teraz by zlatom vyvážili už aj šiestu. „Naši konkurenti v boji o záchranu sú Lužianky, Golianovo, Klasov, Horný Ohaj a namočia sa aj Kolíňany. Vieme poraziť každého, nepatríme na posledné miesto,“ dupľuje.
Čo teda robiť? Ľahko sa to povie, ťažko spraví: poraziť Dolné Obdokovce. Posledný chce v nedeľu dohrýzť prvého. Teda skôr musí. „Ani remízu neberieme. Už nemôžeme zaváhať,“ prikazuje Žiška. Svitá šanca, Bodok pred 12 dňami prvýkrát prehral a v nedeľu zas. „Určite naň vytiahneme to, čo nás doma vždy zdobilo, teda kombinácie, presing a rozum. Potrebujeme si udobriť fanúšikov, zdvihnúť sebavedomie,“ odhodlane volá do zbroje.
Šiesta liga je už dávno o umení vyhrávať aj vonku. Natlačený pelotón nemá úplne jasného lídra, boli ním Dolné Obdokovce, ale dobiehajú ich Vlčany, radi by ušli Žitavany a stroja sa aj Rišňovce. „Topfavorit na titul sú Vlčany s veľmi kvalitným trénerom Bartošom,“ myslí si Martin Žiška. „Favorizujem Horný Ohaj, a to aj napriek tomu, že je v strede tabuľky, potom tiež Rišňovce a Žitavany,“ tvrdí Radovan Paľo.
Paľo bude držať zástavu aj v nedeľu. Veď bodaj by aj nie, keď hral v jedenástich kluboch, s už nebohým Eldusom Močenok dokonca siahal na postup do prvej ligy. „Na Eldus nemôžem krivého slovka povedať, rád spomínam aj na Devín a Senicu, z futbalistov na Milana Lednického, Cyrila Stachuru a Jožka Petrániho, do pamäte sa mi tiež vklinili tréneri Lacko Borbély a Ján Rosinský,“ uvoľnene reční odchovanec ČFK. Je z Klokočiny, býva v Cabaji-Čápore. Domov ho priveľmi neláka. „Doma nikto nie je prorokom a ja v Močenku prežívam druhú futbalovú mladosť,“ usmial sa Radovan Paľo.
Autor: Martin Kilian ml.
FOTO: MY Nitrianske noviny – Ladislav Odráška.
