Klub oslavuje 50 rokov. Raketový útok Čifár naháňal súperom strach

TJ Družstevník si zahral aj v majstrovstvách okresu v deväťdesiatych rokoch.

Čože je to päťdesiatka – jeden z najznámejších evergreenov bude znieť v sobotu na ihrisku v Čifároch hrdo ako hymna. Presne v roku 1970 sa v doline Telinského potoka začala písať novodobá história futbalu, pyšný klub si na krásne jubileum štrngne v kruhu priateľov v plnom zdraví!

Slama a zábavy

„Pri spomienkach na naše začiatky sa teraz aj sám niekedy čudujem, čím všetkým sme boli ochotní prejsť, len aby sme mohli hrať futbal,“ prehrabne sa Tibor Meszáros v šedinách a s dobráckym úsmevom pokračuje: „Peňazí vtedy nebolo, okrem ihriska sme nemali nič, na všetko sme si museli zarobiť. Futbalový klub žil hlavne zo zberu slamy, futbalisti aj fanúšikovia pomáhali na družstve. Druhým zdrojom príjmov boli zábavy, tie najväčšie sme robili na Fašiangy, potom na hody, oberačky a aj na Katarínu a Štefana, z tých peňazí sme vedeli existovať,“ vysvetľuje šéf klubu napĺňanie pokladnice.

Chýbali dresy

„Či sme mali v tej dobe problémy s hráčmi?“ zmení Tibor Meszároš tému rečníckou otázkou. „Áno, ale boli presne opačné ako teraz. Vtedy sme mali pred každým zápasom 25 hráčov, ťažko sa to vysvetľovalo tým, ktorým sa neušiel dres. Posúvali sme ich susedom do Teliniec, ale keď tam futbal zanikol, problém bol naspäť. Keď nám teraz príde na zápas osem hráčov, aj mi je ťažko, ale čo sa dá robiť, nikomu nemôžete rozkázať,“ porovnáva možno aj najdlhšie slúžiaci predseda futbalového klubu paradoxy doby.

Slávne roky

Keď sa spýtame na najslávnejšie roky futbalu v obci so šiestimi stovkami duší, Tibor Meszároš bez váhania označí sezónu 1989/90. Čifáre vtedy postúpili najskôr do II. B triedy a ako nováčik si hneď v ďalšej sezóne vydobyli aj historicky prvý postup do vtedajších Majstrovstiev okresu, medzi nitriansko-zlatomoravskou elitou sa udržali do roku 1994. „Hrávali sme proti futbalovým baštám našej generácie – Chrenová, Zbehy, Veľké Zálužie, Lehota, Calex B Zlaté Moravce či Čierne Kľačany, to boli pre našu malú dedinku naozaj veľkí súperi,“ sype šéf čifárskeho klubu z hlavy jedného rivala za druhým a pridáva aj mená vtedajších opôr zlatej partie: „V útoku sme mali raketové motory – s bratmi Julom a Jarom Tomanovcami strieľal góly aj Jozef Kováč, kapitánom bol Pišta Matuška, mužstvo držali aj Ján Gonda, František Klučár, Juraj Ďurček, Ondrej Koczák, Július Czapala a Milan Fekiač,“ menuje Tibor Meszáros výpočet slávnej družiny s ospravedlním, ak nechtiac na niekoho zabudol. „Pamätám si, ako sa fanúšikovia súpera pri príchode na štadión pýtali, či s nami priletel aj raketový útok. Vonku sme to vedeli pekne zavrieť a naše rýchliky rozobrali z kontier každú obranu.

Taktika bola jasná – dlhá lopta letela na Joža „Žigu“ Kováča, ten len zakričal Julo alebo Jaro, hlavou vedel vyhrať skoro každý súboj pre bratov Tomanovcov na krídlach,“ len tak sa blýskali 68-ročnej ikone čifárskeho futbalu oči pri spomienke na gólové manévre.

Šíber ako remeň

Bývali časy, keď sa kluby predbiehali v bitke o hráčov. Platilo – čo nie je dokázané, je dovolené… V jednej chvíli sa zdalo, že Čifáre prídu o Vladimíra Tomana. Kmeťovo poslalo žiadosť o jeho prestup, ale pošta do Čifár nedorazila. Podľa vtedajších pravidiel, keď sa klub nevyjadril k prestupu, o hráča prišiel… „Bola to aféra ako hrom, cestoval som aj do Bratislavy na matriku. Zistili sme a aj dokázali, že Kmeťovčania mali na pošte vo Vrábľoch človeka, ten stopol zásielku s prestupom, preto k nám nedorazila. Keď mi Milan Sládkovič zo Slovenského futbalového zväzu volal pred Vianocami, že naše odvolanie uznali, Vlado Toman bol späť, veľmi sme sa tešili,“ usmeje sa Tibor Meszáros. Rokmi aj skúsenosťami ošľahaný funkcionársky šíber vždy staval na dokonalej znalosti noriem.

Nebáli sa nikoho

Mali ste súperov, z ktorých išiel strach, alebo kam ste sa báli chodiť? – pýtame sa od pása. „Dnes sú už všetky krivdy aj hriechy zabudnuté, čo sme dostali, snažili sme sa doma vrátiť aj s úrokmi,“ smeje sa Meszáros pri zmienke na hecovačky, ktoré mali čaro svojej doby. „Gombárovci aj Pacherovci v Sľažanoch vedeli vzbudiť rešpekt, ťažké zápasy sme ale hrávali aj na Skýcove, kam sme išli traktorom aj tri hodiny. Nebáli sme sa ale nikoho a zostali sme so všetkými kamaráti, o tom predsa má byť futbal,“ pozdraví šéf čifárskeho futbalu na diaľku dávnych rivalov s pozvánkou, aby sa prišli v sobotu zabaviť na päťdesiatku hrdého klubu. Pripravená je živá hudba, variť sa budú dva kotle gulášu – bravčový aj hovädzí, chýbať nebudú ani držky či pečená klobása!

Július Czapala starostuje v Čifároch už 32 rokov!

Ak sa Tibor Meszáros radí medzi najdlhšie slúžiacich predsedov futbalového klubu, o zápis do Guinessovej knihy rekordov sa môže uchádzať aj starosta Čifár Július Czapala. Na čele rodnej obce stojí už neuveriteľných 32 rokov!

Pán starosta, futbal v Čifároch je vašou srdcovkou. Ako sa chystáte na blížiacu sa oslavu päťdesiatin vášho klubu?
Narodeniny majú vždy svoju vážnosť, ale jubileum, ktoré oslávi čifársky futbal, si chceme pripomenúť, ako sa patrí. Uctiť si chceme každého, kto bol nejakým spôsobom či už ako hráč alebo funkcionár spojený minimálne po dobu troch rokov s naším klubom. Menoslov je veľmi dlhý, všetci si ale zaslúžia aspoň malú chvíľu slávy, chceme sa poďakovať každému, kto je ešte medzi nami.

Že futbal prežil v Čifároch aj ťažké časy, je tiež vaša zásluha. Starostu-srdciara môžu závidieť na okolí, kde už o lopte nechyrujú. Ak by ste mali vy vzdať hold za zásluhy, koho si vyberiete?
Zaslúžilých funkcionárov je veľa, aj ľudí, ktorí nám pomáhali, nerád by som sa niekoho dotkol. Ale jedno meno si zaslúži špeciálnu výnimku – predseda nášho klubu Tibor Meszáros je žijúcou legendou, nebyť jeho, ťažko si viem predstaviť, že by veci fungovali tak, ako sa to deje. Vždy bol fanatik do futbalu, aj mu to zostalo. Verili by ste, že išiel do Prahy a z vlastných peňazí kúpil autobus, aby sme sa nemuseli na zápasy terigať na traktore s vlečkou? Karosa ŠD 11 stála vtedy 55-tisíc korún, tie vysoké sedačky nám závideli široko-ďale-ko… A to je len odrobinka z toho, čo Tibor urobil pre náš klub. Vedel okolo seba pritiahnuť ľudí, veľmi dobrý vzťah mal aj s nebohým Jožkom Husárikom. Vždy, keď mu Tibor zavolal, nám bývalý spoluhráč aj kamarát ochotne pomohol. Jožko bol tiež srdciar, na zápas raz došiel v nedeľu, hoci deň predtým boli s bratom Lajom na svadbe do rána. Miloval futbal.

Vy sám ste dlhé roky hrávali futbal za Čifáre, vaše miesto bolo v strede obrany alebo na jej pravej strane.
Rád si spomínam na tie časy, boli sme výborná partia na ihrisku aj mimo neho, podarilo sa nám postúpiť do majstrovstiev okresu, bola to vtedy veľká sláva v dedine. Našou najväčšou zbraňou bol útok, bratia Tomanovci so Žigom boli nezastaviteľní.

Vypichnete nejaký zápas z tých čias?
Hrali sme v Žitavanoch a polčas sme prehrávali o dva góly. Jožko Kováč vtedy meškal kvôli práci, cez prestávku sme sa ale dali dokopy a potom už so Žigom, ktorý strelil dva góly, sme si od silného súpera viezli cenný bod za remízu 2:2. O tom zápase sa hovorilo ešte dlho.

Pri starostovaní ste si zobrali na plecia aj výchovu mládežníkov, asi vám nebolo čo závidieť?
Práca s deťmi má svoje špecifiká aj čaro. Mladí majú kopu možností, aj preto sme naše družstvo skladali z chlapcov zo siedmich dedín. Nie raz sa stalo, že som dve-tri hodiny pred zápasom sadol do auta a zvážal hráčov od Beše, Veľkého Ďuru, Vinodolu, Veľkého Lapáša, Teliniec aj Vrábeľ. Popri tom sme si ale za tie štyri roky dokázali vychovať aj vlastných chlapcov, ktorých teraz môžeme zabudovať do nášho „áčka“, preto neľutujem nič. Ľahkú úlohu nemá v súčasnosti ani tréner nášho prvého mužstva Marián Matuška, je to ale chlap na správnom mieste, odvádza skvelú prácu.

Žiga je kráľ

Dilema, kto je pomyselným kráľom svetového futbalu, je na dlho. Pelé, Maradona či Messi alebo Ronaldo? V Čifároch a ich bohatej plejáde rokov sa môžete tiež preberať medzi slávnymi menami klubovej histórie z každej strany, aj sa pýtať, koho stretnete, výsledok ale bude vždy ten istý.

„Najlepší bol Jozef Kováč, o tom niet pochýb. Žiga príde aj na sobotňajšie oslavy, určite si užije slávu, ktorá mu právom patrí,“ hovorí presvedčivo šéf čifárskeho futbalu Tibor Meszáros. „Nevysoký útočník vyhrával vzdušné súboje aj s obrancami, ktorí boli vyšší o dve hlavy. Bol najväčším postrachom pre našich súperov, uznávali ho aj fanúšikovia po celom okrese. Žigove góly porátané nemáme, určite ich ale v našom klube nastrieľal najviac, kopačky zavesil Joži na klinec, keď mal 43 rokov,“ poklonil sa predseda päťdesiatročného klubu najlepšiemu hráčovi, ktorý, hoc aj neprerástol 170 cm, budil veľký rešpekt.

Dôležité roky aj mená z histórie

Pri listovaní v klubovej histórii nájdeme hneď niekoľko míľnikov, ktoré sa spájajú so začiatkami či oživením futbalu v Čifároch.

* Prvá zmienka je z roku 1934. Historicky prvú jedenástku zostavil dôstojný pán farár Haller, ktorý dal dokopy mančaft z miestnych mládencov a cestných robotníkov stavajúcich cestu medzi Nitrou a Levicami.
* Medzi futbalovými pioniermi tej doby sú mená ako Ľ. Csuka, J. Géczi či E. Vaškovič.
* Do majstrovskej súťaže zasiahli Čifáre až v povojnových rokoch, v rámci vtedajšieho Vrábeľského okresu nastúpili do prvej sezóny v roku 1948 a futbal sa tu hral bez prestávky celú jednu dekádu do roku 1958.
* Z druhého prieniku Čifár na futbalovú mapu sa v historických prameňoch už zachovalo viac majstrov najkrajšej hry – O. Imre, L. Štrba, Jozef Kóssi, Štefan Meszáros st., Tibor Balogh st., Ladislav Ďurček, A. Kosztolányi, Jozef Mátel.

* Tretí zápis sa datuje do roku 1962, mužstvo vtedy viedol v súťaži v Nitrianskom okrese Ladislav Imre. Pod prísnou rukou Laci báčiho hrali F. Sádovský, Július Imre, Tibor Marko, Tibor Csuka, Ladislav Svitač, Ladislav Ďurček a Štefan Ďurček.
* Sľubný rozbeh mladej partie, žiaľ, nemal dlhé trvanie, keď totiž v roku 1965 narukovali opory, mančaft sa po troch sezónach rozpadol.
* Po futbale hladná obec zúfalo čakala na ďalšie znovuzrodenie a v roku 1969 sa konečne prihlásili hneď štyria spasitelia – Tibor Balogh st., Štefan Meszáros st., Tibor Meszáros a Ladislav Ďurček s priateľmi založili novú telovýchovnú jednotu.
* Do súťaže sa TJ Družstevník prihlásil v sezóne 1970/71, prihlášku poslali Čifáre do vtedajšej IV. B triedy. O šesť rokov neskôr prišiel prvý postup do III. triedy, o ktorý sa zaslúžili aj Zoltán Vízi, František Imre, Tibor Meszáros, Štefan Meszáros ml., Štefan Lipták, Štefan Toman, Ernest Húdik, Ľudovít Husárik, Jozef Husárik aj Jozef Kováč.
* Historický postup Čifár do Majstrovstiev okresu Nitra sa zrodil v roku 1983, nováčik sa ale v silnej súťaži dlho nezohrial, keď sa s elitnou spoločnosťou lúčil hneď po prvej sezóne.

AUTOR: Martin Kilian st. (MY NN).